zdroj: enlight-eu.orgČo ten ENLIGHT vôbec je?
Ide o alianciu deviatich univerzít, ktorá ponúkne študentovi pestrejšie a zaujímavejšie možnosti štúdia, než dostal doteraz.
To je dosť všeobecné. Čo si pod tým majú študenti predstaviť?
Predstavte si, že sa prihlásite na Univerzitu Komenského, no vďaka jej participácii v aliancii automaticky získate prístup k prednáškam či k seminárom nielen na našej univerzite, ale na ôsmich ďalších. Získate možnosť spoznať učiteľov európskych univerzít, možnosť spolupracovať so študentmi v ôsmich ďalších krajinách. A nielen virtuálnou formou, ale aj vďaka absolvovaniu rôznych aktivít v podobe workshopov, letných škôl i dlhodobejších pobytov priamo v danej krajine. Takže aj ten výsledok štúdia bude celkom iný. Naša predstava je, že študent absolvuje jedno naozaj medzinárodné štúdium, ktoré sa síce bude odohrávať na univerzitách, ale bude reflektovať celospoločenské dianie, ktorého sú univerzity súčasťou. Zvýšená mobilita študentov bude predstavovať veľkú zmenu aj pre učiteľov, ktorí budú mať vo svojich kurzoch na univerzite výrazne medzinárodné osadenstvo. Zároveň sa dostanú do kontaktu s učiteľmi a výskumníkmi z partnerských univerzít, s ktorými budú môcť pripravovať spoločné kurzy.
Okrem toho ide o súčasť celoživotného vzdelávania. To znamená, že ak ste raz boli študentom aliancie, jej ponuky môžete využívať celoživotne. Prvých päť rokov štúdia je síce najintenzívnejších pri zoznamovaní sa s našou budúcou profesijnou orientáciou, ale svet okolo nás sa mení a my musíme svoje zručnosti a vedomosti stále prispôsobovať jeho požiadavkám.
O aké univerzity ide a prečo sa práve tie rozhodli spojiť sily?
ENLIGHT okrem Univerzity Komenského spája Univerzitu v Gente (BE), Univerzitu v Bordeaux (FR), Univerzitu v Uppsale (SE), Univerzitu v Groningene (NL), Univerzitu v Baskicku (ES), Univerzitu v Göttingene (DE), Írsku národnú univerzitu v Galway (IE) a Univerzitu v Tartu (EE). Spojenie stelesňuje geografické, kultúrne a jazykové rozdiely Európy. Zväčša ide o univerzity, s ktorými sme mali už nejaké predošlé skúsenosti v podobe odborných spoluprác, publikácií a pod.
Možnosti, ktoré ste spomenuli, už študenti majú aj vďaka Erasmu+. V čom je to teda inovatívne/iné?
Zámer Erasmu+ bol vytvoriť nejaký spoločný európsky vzdelávací priestor, no samotný projekt pozostáva predovšetkým z individuálnych mobilít študentov, učiteľov či zamestnancov. Tie nás však nemotivujú k tomu, aby sme vytvárali spoločné programy, „joint degrees“ a usilovali sa o hlbšiu a dlhodobejšiu spoluprácu a komunikáciu. Táto skúsenosť viedla Európsku komisiu k tomu, aby začala hľadať model, ktorý by univerzity naozaj prepojil na všetkých možných úrovniach. Opäť príklad pre lepšie pochopenie. Ak idete ako študent na Erasmus+ na univerzitu v Taliansku nedostanete nijaký digitálny prístup do ich AISu. Rovnako ho nedostane ani učiteľ. Hoci máme nejakú zmluvu, nemáme navzájom prístupy do systému, pretože sú úplne odlišné. A práve tieto novovytvorené aliancie by sa časom mali pretvoriť na také európske univerzity, ktoré budú aj navonok pôsobiť ako jedna – tzv. superuniverzita. Momentálne je to síce veľmi vzdialený cieľ, pretože zatiaľ sa v národnej legislatíve veľmi líšime, no aj prostredníctvom týchto univerzitných aliancií vzniká tlak na to, aby jednotlivé štáty zharmonizovali svoju vzdelávaciu politiku a aj univerzitný systém.
V rámci Erasmu+ študenti chodia na niekoľkomesačné zahraničné mobility. Ako by to prebiehalo v tomto kvázi kombinovanom prípade?
Najjednoduchšie by zatiaľ bolo, keby to prebiehalo online. Každá univerzita nejakú časť výučby sprístupní aj virtuálne pre študentov v iných krajinách. Keď sme projekt písali, hovoril som si, že to nebude také jednoduché kombinovať formy fyzickej a virtuálnej výuky, ale teraz, počas koronakrízy, sme si to mohli vyskúšať a funguje to. Takže to bude jedna možnosť. Tá druhá je, že sa naozaj na danú univerzitu vyberú. Na to môžeme využiť v rámci aliancie aj klasický Erasmus+. Rozdiel bude v tom, že my už vopred budeme vedieť, čo tam budete robiť. Jeden z problémov klasického Erasmu+ je aj v tom, že jednotlivé katedry uzatvárajú zmluvy s inými katedrami bez toho, aby dôkladne poznali ich program. Potom, keď sa tam študent vyberie, má problém nájsť kurz, ktorý bude ekvivalentný tomu jeho. Tu tento problém odpadne, lebo budeme detailne poznať program partnerskej univerzity a zároveň budeme vytvárať kurzy, o ktorých budeme vedieť, že je o ne záujem. Opäť príklad: študent germanistiky na Univerzite Komenského bude mať samozrejme niekoľko povinných predmetov, ktoré bude musieť absolvovať na svojej materskej univerzite. Avšak máme tam napríklad nemeckú univerzitu v Göttingene a v rámci jej voliteľných predmetov si bude môcť zvoliť virtuálnu prednášku alebo seminár, ktorý bude môcť absolvovať priamo tam. A môže to byť pokojne z oblasti, ktorá u nás nie je pokrytá. Napríklad z dôvodu, že my na ňu nemáme odborníka a pod.
Bude sa to týkať všetkých odborov?
Základná idea týchto aliancií je, aby sa tradičné kamenné univerzity pretransformovali na také, ktoré ponúkajú vzdelanie reagujúce na súčasné celospoločenské výzvy. V tej našej sa chceme venovať piatim takýmto veľkým celospoločenským výzvam. Konkrétne: zdravie, klimatické zmeny, cirkulárna ekonomika, digitálna revolúcia a otázky rovnosti, resp. nerovnosti. Do prípravy tohto projektu sú od začiatku zapojení nielen učitelia, ale aj študenti. Aj tí teda budú môcť navrhovať témy, na ktorých budú chcieť pracovať. Našou ambíciou je zapojiť postupne všetky fakulty.
Zmení to nám doteraz známu formu štúdia, okrem pravdepodobného prechodu do online?
V prvom rade musíme nájsť spôsob, ako v rámci existujúcej legislatívy na Slovensku, zabudovať rôzne nové formy vzdelávania, ktoré ENLIGHT bude ponúkať. Začíname s novo nastavenými podmienkami, ale už teraz máme bohatú možnosť voľby v oblasti povinne voliteľných a voliteľných programov. Samozrejme, že za všetky tieto aktivity budú študenti dostávať kredity.
Vzhľadom na snahu vytvoriť spomínané „joint degree“ programy budeme hľadať homogenizáciu medzi našimi systémami vzdelávania, čím budeme vyvíjať aj tlak na zúčastnené krajiny, aby menili rámcové podmienky v prospech internacionálneho vzdelávania.
Jednou zo zmien je aj prepojenie akademického prostredia s neakademickým. Okrem univerzít teda chystáme spoluprácu s firmami či magistrátmi miest. K menovaným piatim odborným okruhom preto hľadáme rôzne spôsoby, ako na nich nahliadať a akým spôsobom ich uchopiť z hľadiska vzdelávacích formátov. Máme na to tri roky, čo nie je veľa, a tak sme si povedali, že skúsime pre každú z menovaných piatich oblastí vytvoriť jeden spoločný medzinárodný program. A postupne pridáme ďalšie, krátkodobé vzdelávacie formáty. Chceme vytvárať formát, ktorý nazývame living lab. To môže byt formálne nejaký seminár. Iné na ňom bude, že oslovíme jedného z partnerov, napríklad magistrát hlavného mesta, aby nám navrhol konkrétny problém, ktorý rieši a my z toho problému urobíme tému seminára. Zároveň budeme pozývať expertov magistrátu na diskusie a výstupom bude riešenie pre ich problém. Tiež chceme vytvoriť viacstupňové komunikačné fóra, tzv. akadémie. Na najnižšej úrovni budú regionálne akadémie, kde budú medzi sebou komunikovať pracovníci univerzity, študenti a mesto a nejaká ďalšia firma. Jedným z ďalších dôležitých neakademických partnerov je firma ESET. Je teda viac než isté, že budeme diskutovať o otázkach kyberbezpečnosti a digitálnej revolúcie. To sú témy, kde sa nielen my môžeme naučiť niečo od nich, ale i oni môžu dostať od nás intelektuálny impulz pre ich ďalší vývoj. A o to predsa ide. Aby sme si všetci vzájomne pomohli rásť.
zdroj: enlight-eu.orgČo ten ENLIGHT vôbec je?
Ide o alianciu deviatich univerzít, ktorá ponúkne študentovi pestrejšie a zaujímavejšie možnosti štúdia, než dostal doteraz.
To je dosť všeobecné. Čo si pod tým majú študenti predstaviť?
Predstavte si, že sa prihlásite na Univerzitu Komenského, no vďaka jej participácii v aliancii automaticky získate prístup k prednáškam či k seminárom nielen na našej univerzite, ale na ôsmich ďalších. Získate možnosť spoznať učiteľov európskych univerzít, možnosť spolupracovať so študentmi v ôsmich ďalších krajinách. A nielen virtuálnou formou, ale aj vďaka absolvovaniu rôznych aktivít v podobe workshopov, letných škôl i dlhodobejších pobytov priamo v danej krajine. Takže aj ten výsledok štúdia bude celkom iný. Naša predstava je, že študent absolvuje jedno naozaj medzinárodné štúdium, ktoré sa síce bude odohrávať na univerzitách, ale bude reflektovať celospoločenské dianie, ktorého sú univerzity súčasťou. Zvýšená mobilita študentov bude predstavovať veľkú zmenu aj pre učiteľov, ktorí budú mať vo svojich kurzoch na univerzite výrazne medzinárodné osadenstvo. Zároveň sa dostanú do kontaktu s učiteľmi a výskumníkmi z partnerských univerzít, s ktorými budú môcť pripravovať spoločné kurzy.
Okrem toho ide o súčasť celoživotného vzdelávania. To znamená, že ak ste raz boli študentom aliancie, jej ponuky môžete využívať celoživotne. Prvých päť rokov štúdia je síce najintenzívnejších pri zoznamovaní sa s našou budúcou profesijnou orientáciou, ale svet okolo nás sa mení a my musíme svoje zručnosti a vedomosti stále prispôsobovať jeho požiadavkám.
O aké univerzity ide a prečo sa práve tie rozhodli spojiť sily?
ENLIGHT okrem Univerzity Komenského spája Univerzitu v Gente (BE), Univerzitu v Bordeaux (FR), Univerzitu v Uppsale (SE), Univerzitu v Groningene (NL), Univerzitu v Baskicku (ES), Univerzitu v Göttingene (DE), Írsku národnú univerzitu v Galway (IE) a Univerzitu v Tartu (EE). Spojenie stelesňuje geografické, kultúrne a jazykové rozdiely Európy. Zväčša ide o univerzity, s ktorými sme mali už nejaké predošlé skúsenosti v podobe odborných spoluprác, publikácií a pod.
Možnosti, ktoré ste spomenuli, už študenti majú aj vďaka Erasmu+. V čom je to teda inovatívne/iné?
Zámer Erasmu+ bol vytvoriť nejaký spoločný európsky vzdelávací priestor, no samotný projekt pozostáva predovšetkým z individuálnych mobilít študentov, učiteľov či zamestnancov. Tie nás však nemotivujú k tomu, aby sme vytvárali spoločné programy, „joint degrees“ a usilovali sa o hlbšiu a dlhodobejšiu spoluprácu a komunikáciu. Táto skúsenosť viedla Európsku komisiu k tomu, aby začala hľadať model, ktorý by univerzity naozaj prepojil na všetkých možných úrovniach. Opäť príklad pre lepšie pochopenie. Ak idete ako študent na Erasmus+ na univerzitu v Taliansku nedostanete nijaký digitálny prístup do ich AISu. Rovnako ho nedostane ani učiteľ. Hoci máme nejakú zmluvu, nemáme navzájom prístupy do systému, pretože sú úplne odlišné. A práve tieto novovytvorené aliancie by sa časom mali pretvoriť na také európske univerzity, ktoré budú aj navonok pôsobiť ako jedna – tzv. superuniverzita. Momentálne je to síce veľmi vzdialený cieľ, pretože zatiaľ sa v národnej legislatíve veľmi líšime, no aj prostredníctvom týchto univerzitných aliancií vzniká tlak na to, aby jednotlivé štáty zharmonizovali svoju vzdelávaciu politiku a aj univerzitný systém.
V rámci Erasmu+ študenti chodia na niekoľkomesačné zahraničné mobility. Ako by to prebiehalo v tomto kvázi kombinovanom prípade?
Najjednoduchšie by zatiaľ bolo, keby to prebiehalo online. Každá univerzita nejakú časť výučby sprístupní aj virtuálne pre študentov v iných krajinách. Keď sme projekt písali, hovoril som si, že to nebude také jednoduché kombinovať formy fyzickej a virtuálnej výuky, ale teraz, počas koronakrízy, sme si to mohli vyskúšať a funguje to. Takže to bude jedna možnosť. Tá druhá je, že sa naozaj na danú univerzitu vyberú. Na to môžeme využiť v rámci aliancie aj klasický Erasmus+. Rozdiel bude v tom, že my už vopred budeme vedieť, čo tam budete robiť. Jeden z problémov klasického Erasmu+ je aj v tom, že jednotlivé katedry uzatvárajú zmluvy s inými katedrami bez toho, aby dôkladne poznali ich program. Potom, keď sa tam študent vyberie, má problém nájsť kurz, ktorý bude ekvivalentný tomu jeho. Tu tento problém odpadne, lebo budeme detailne poznať program partnerskej univerzity a zároveň budeme vytvárať kurzy, o ktorých budeme vedieť, že je o ne záujem. Opäť príklad: študent germanistiky na Univerzite Komenského bude mať samozrejme niekoľko povinných predmetov, ktoré bude musieť absolvovať na svojej materskej univerzite. Avšak máme tam napríklad nemeckú univerzitu v Göttingene a v rámci jej voliteľných predmetov si bude môcť zvoliť virtuálnu prednášku alebo seminár, ktorý bude môcť absolvovať priamo tam. A môže to byť pokojne z oblasti, ktorá u nás nie je pokrytá. Napríklad z dôvodu, že my na ňu nemáme odborníka a pod.
Bude sa to týkať všetkých odborov?
Základná idea týchto aliancií je, aby sa tradičné kamenné univerzity pretransformovali na také, ktoré ponúkajú vzdelanie reagujúce na súčasné celospoločenské výzvy. V tej našej sa chceme venovať piatim takýmto veľkým celospoločenským výzvam. Konkrétne: zdravie, klimatické zmeny, cirkulárna ekonomika, digitálna revolúcia a otázky rovnosti, resp. nerovnosti. Do prípravy tohto projektu sú od začiatku zapojení nielen učitelia, ale aj študenti. Aj tí teda budú môcť navrhovať témy, na ktorých budú chcieť pracovať. Našou ambíciou je zapojiť postupne všetky fakulty.
Zmení to nám doteraz známu formu štúdia, okrem pravdepodobného prechodu do online?
V prvom rade musíme nájsť spôsob, ako v rámci existujúcej legislatívy na Slovensku, zabudovať rôzne nové formy vzdelávania, ktoré ENLIGHT bude ponúkať. Začíname s novo nastavenými podmienkami, ale už teraz máme bohatú možnosť voľby v oblasti povinne voliteľných a voliteľných programov. Samozrejme, že za všetky tieto aktivity budú študenti dostávať kredity.
Vzhľadom na snahu vytvoriť spomínané „joint degree“ programy budeme hľadať homogenizáciu medzi našimi systémami vzdelávania, čím budeme vyvíjať aj tlak na zúčastnené krajiny, aby menili rámcové podmienky v prospech internacionálneho vzdelávania.
Jednou zo zmien je aj prepojenie akademického prostredia s neakademickým. Okrem univerzít teda chystáme spoluprácu s firmami či magistrátmi miest. K menovaným piatim odborným okruhom preto hľadáme rôzne spôsoby, ako na nich nahliadať a akým spôsobom ich uchopiť z hľadiska vzdelávacích formátov. Máme na to tri roky, čo nie je veľa, a tak sme si povedali, že skúsime pre každú z menovaných piatich oblastí vytvoriť jeden spoločný medzinárodný program. A postupne pridáme ďalšie, krátkodobé vzdelávacie formáty. Chceme vytvárať formát, ktorý nazývame living lab. To môže byt formálne nejaký seminár. Iné na ňom bude, že oslovíme jedného z partnerov, napríklad magistrát hlavného mesta, aby nám navrhol konkrétny problém, ktorý rieši a my z toho problému urobíme tému seminára. Zároveň budeme pozývať expertov magistrátu na diskusie a výstupom bude riešenie pre ich problém. Tiež chceme vytvoriť viacstupňové komunikačné fóra, tzv. akadémie. Na najnižšej úrovni budú regionálne akadémie, kde budú medzi sebou komunikovať pracovníci univerzity, študenti a mesto a nejaká ďalšia firma. Jedným z ďalších dôležitých neakademických partnerov je firma ESET. Je teda viac než isté, že budeme diskutovať o otázkach kyberbezpečnosti a digitálnej revolúcie. To sú témy, kde sa nielen my môžeme naučiť niečo od nich, ale i oni môžu dostať od nás intelektuálny impulz pre ich ďalší vývoj. A o to predsa ide. Aby sme si všetci vzájomne pomohli rásť.
Foto: Tomáš MadejaTento rok NTU ranking (National Taiwan University Ranking) ponúka celkové hodnotenie vysokých škôl spolu s hodnotením v šiestich odboroch a 24 predmetoch. Celkovo sa UK umiestňuje na 601. – 650. mieste, čo je oproti minulému roku postup zo 651. – 700. miesta. Podľa odboru dosiahla umiestnenie v prírodných vedách, a to 401. – 450. miesto a potvrdila postavenie z minulého roka.
Rebríček vedú Harvardská univerzita, Stanfordská univerzita a Univerzita v Toronte. Z českých univerzít sa do rebríčka dostali tri univerzity – Univerzita Karlova v Prahe (200. miesto), Masarykova univerzita v Brne (651. – 700. miesto) a České vysoké učení technické v Prahe (701. – 750. miesto).
V rámci kritéria produktivita výskumu skúma rebríček počet publikácií za posledných 11 rokov a ich počet za posledný rok. Dosah výskumu prihliada na počet citácií za posledných 11 rokov a ich počet za posledné dva roky, ako aj priemerný počet citácií za 11 rokov. Najvýznamnejším kritériom s váhou 40 % je excelentnosť výskumu, ktoré berie do úvahy H-index, počet vysoko citovaných publikácií a tiež počet článkov vo vysoko impaktovaných časopisoch za posledný rok.
Univerzita Komenského sa ako jediná slovenská univerzita umiestňuje aj v ďalších rebríčkoch hodnotenia. Tento rok sa v Šanghajskom rebríčku nachádza na 601. – 700. mieste. Vo svetovom rebríčku Round University Ranking je aktuálne na 394. mieste. V prestížnom rebríčku Best Global Universities jej patrí 563. miesto a v QS World University Rankings je na 701. – 750. mieste.
Nositeľom titulu výnimočná osobnosť slovenskej vedy 2020 sa stal Fedor Šimkovic.
Prof. RNDr. Fedor Šimkovic, CSc., pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. V rámci vedeckej činnosti sa zaoberá neutrínami, ktoré patria medzi najrozšírenejšie elementárne častice vo vesmíre. Vznikajú v jadrových reakciách na Slnku (vo hviezdach), pri zrážkach kozmického žiarenia s našou atmosférou, pri rozpade ťažkých jadier vo vnútri Zeme, ale aj v našom tele. „Neutrína sú záhadou a súčasne kľúčom k pochopeniu evolúcie vesmíru, a v ňom prebiehajúcich procesov,“ hovorí.
Výnimočným vysokoškolským pedagógom, o ktorom rozhodli zástupcovia slovenských vedeckých univerzít, sa stal Ivan Varga.
Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD., pôsobí na Lekárskej fakulte UK a jeho výskumný tím ako jeden z prvých na svete opísal široké lymfatické priestory v stene vajíčkovodov a výskyt špecializovaných buniek imunitného systému potláčajúcich obranné reakcie vo výstelke vajíčkovodov. Na tieto základné výskumy teraz nadväzuje a zisťuje, ako by sa dali nové poznatky využiť pri liečbe neplodnosti žien. Jeho tímu sa podarilo tiež potvrdiť súvislosť medzi niektorými vrodenými chybami srdca a zmenenou mikroskopickou stavbou detskej žľazy. Ako pedagóg razí teóriu, že dobrý učiteľ musí z obrovského množstva poznatkov zvýrazniť tie, ktoré študent v praxi využije. Stotožňuje sa so životným krédom svojho otca, že by bolo tragédiou, ak by raz žiaci neboli múdrejší od svojho učiteľa.
Laureátom v kategórii výnimočný mladý vedec do 35 rokov je Tamás Csanádi.
MSc. Tamás Csanádi, PhD., z Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach skúma deformačné správanie keramiky v mikro- a nanoškále s cieľom vyvinúť novú pokročilú štrukturálnu keramiku s vylepšenou plasticitou. Vďaka tomu by bola spoľahlivejšia, a tým by mohla slúžiť ako alternatíva kovov, no s vyššou teplotou topenia a lepšou tvrdosťou a pevnosťou. Pripomína, že „vývin nových materiálov môže zlepšiť nielen priemysel, ale aj náš každodenný život.“
„Všetci laureáti, ale aj finalisti ocenenia sú príkladom toho, ako by mala vyzerať súčasná veda na Slovensku. Ich vedecká práca je prepojená na medzinárodný výskum a pozerá na problémy aj z pohľadu iných vedeckých odborov. Ich výskum tiež odpovedá na súčasné problémy, ktorým čelí slovenská či medzinárodná spoločnosť,“ hovorí Richard Marko, generálny riaditeľ spoločnosti ESET.
Ocenenie ESET Science Award vzniklo z iniciatívy Nadácie ESET na sklonku roka 2018 s cieľom vyzdvihnúť osobnosti slovenskej vedy, ktorých prínos je významný nielen pre Slovensko, ale aj v medzinárodnom vedeckovýskumnom priestore.
Foto: Tomáš MadejaPo incidentoch v noci zo stredy na štvrtok však muselo vedenie internátov pristúpiť k zavedeniu mimoriadnych kontrol s cieľom udržať bezpečnú prevádzku najväčších slovenských internátov.
Viacerí zahraniční študenti pochádzajúci prevažne zo Španielska boli v priebehu minulého týždňa pre potvrdené ochorenie COVID-19 umiestnení do internátnych izolačných izieb. Niektorí z nich opakovane ignorovali pravidlá karantény a na dvoch izbách usporiadali večierok pre ďalších jedenásť osôb. Niektorí z účastníkov boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ďalší zatiaľ nemali ochorenie potvrdené. Vzhľadom na vážnosť situácie internáty privolali aj policajnú hliadku a kontaktovali Regionálny úrad verejného zdravotníctva, situáciu rieši aj vedenie univerzity.
Dnes Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodne o karanténe pre všetky osoby, ktoré sa včerajšieho hromadného stretnutia zúčastnili. Po skončení nariadenej karantény vedenie internátov všetkých trinásť osôb z internátu okamžite vylúči a navrhne disciplinárne konanie na fakultách, na ktorých títo študenti študujú. O incidente budeme informovať aj domovské univerzity študentov a zastupiteľské úrady. Vzhľadom na okolnosti Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave postúpi konanie voči týmto osobám príslušným policajným zložkám na ďalšie vyšetrovanie. Vedenie UK aj internátov je zhrozené z nezodpovedného prístupu týchto študentov, ktorí ohrozujú zdravie ostatných ubytovaných, ako aj zamestnancov internátu. Na celých internátoch sa zintenzívnia mimoriadne kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie internátneho poriadku a ochrany zdravia a životov ubytovaných.
Na internátoch naďalej platia sprísnené protiepidemické a bezpečnostné pravidlá vrátane úplného zákazu návštev medzi izbami a dodržiavanie nočného pokoja. Väčšina ubytovaných si vážnosť situácie uvedomuje, správa sa zodpovedne a disciplinovane. Vedenie Univerzity Komenského opätovne vyzýva všetkých študentov, ktorí ostali na internátoch, aby dodržiavali internátny poriadok, nariadenia štátnych orgánov a ÚVZ SR. Zdôrazňujeme, že budeme pokračovať v nekompromisnom prístupe.
Ilustračná fotografia: Tomáš MadejaAS UK a Vedenie UK sa kategoricky ohradzujú proti zámeru obmedziť základné akademické práva a slobody, ktorých najvlastnejším prejavom je autonómne fungovanie akademickej samosprávy. Princípy legitímnych akademických prerogatív považujeme za imanentný odkaz stredovekých i novovekých európskych univerzít a znovuvybojovaný výdobytok Novembra 1989. K týmto odkazom sa hrdo hlásime, pretože na základe skúseností zo zlomových okamihov našej histórie sme hlboko presvedčení, že samosprávne princípy riadenia a fungovania vysokých škôl treba chrániť, zveľaďovať a rozumne posilňovať. Práve tieto princípy sú totiž zárukou humanizmu, altruizmu i ochrany ľudskej dôstojnosti v procese poznávania, vzdelávania a výskumu. Iba takto nastavené univerzitné a vysokoškolské prostredie je spôsobilé pozitívne vplývať na hodnotové nastavenie celej spoločnosti, čo sa v dnešnej dobe javí byť možno dôležitejšie, než kedykoľvek predtým.
Rovnováha síl v súčasnej demokratickej spoločnosti postmoderného typu je priveľmi krehká na to, aby sme hazardovali so základnými piliermi systému, ktorý sa v minulosti osvedčil ako akcieschopný a rozhodujúci element v bojoch o základné smerovanie Slovenskej republiky. AS UK a Vedenie UK sa týmto vyhlásením pripájajú k vyhláseniam troch najvyšších predstaviteľov UK (predsedníčky AS UK, predsedu Správnej rady UK a rektora UK) zo dňa 3. 9. 2020, Slovenskej rektorskej konferencie zo dňa 6. 10. 2020 a Rady vysokých škôl zo dňa 8. 10. 2020, čím reagujú aj na vyhlásenú výzvu Predsedníctva RVŠ zo dňa 16. 10. 2020. AS UK a Vedenie UK vyzývajú kompetentné orgány na zásadnú spoločenskú a odbornú diskusiu o podobe zachovania akademických práv a slobôd, ako aj o účinných prostriedkoch zvýšenia úrovne univerzitného vzdelávania a vedeckého výskumu na Slovensku a ich zapracovania do zámerov vytýčených v spomínanom dokumente.
Pozývame vás na celouniverzitný deň otvorených dverí. Tento rok otvárame univerzitné brány online. Počas dvoch dní môžete virtuálne spoznať všetky naše fakulty z pohodlia domova. Pomôžeme vám vybrať si štúdium, ktoré sadne. Prinesieme živé prenosy z 13 fakúlt Univerzity Komenského, v ktorých vám priblížime štúdium na každej z nich a zástupcovia fakúlt vám poskytnú všetky potrebné informácie.
Ilustračná fotografiaUniverzita udržiava internáty v limitovanej prevádzke s ohľadom na študentov, ktorí sú vo vážnej sociálnej či rodinnej situácii a nemali by kam ísť. Na vysokoškolskom internáte Družba zostalo približne 350 ubytovaných a vo Vysokoškolskom meste Ľ. Štúra – Mlyny UK 1200 ubytovaných.
Bezpečnostné a protiepidemické opatrenia sa podpísali aj na ekonomickej situácii internátov. Univerzita musí počítať s výpadkom príjmov z poplatkov za ubytovanie, ako aj z prenájmov priestorov. Napriek náročnej situácii sa od nástupu nového vedenia vo februári 2019 podarilo Univerzite Komenského zrealizovať projekty za viac ako päť miliónov eur. Univerzita rekonštruovala strechy na blokoch E a V Átriových domkov v hodnote 170 000 eur, vymenila vzduchotechniku v študentskej jedálni Venza za 110 000 eur, rekonštruovala výmenníkovú stanicu na Manželských internátoch v hodnote 450 000 eur či vymenila výťahy vo výškovom bloku A internátu Ľ. Štúra a v Manželských internátoch v hodnote 120 000 eur. Aktuálne obdobie univerzita využije na ďalšie rekonštrukcie ako výmena balkónových zábradlí výškových blokov, výmenu nábytku, maľovanie či pokračovanie rekonštrukcie spoločných sociálnych zariadení v blokoch Átriových domkov. Zároveň plánuje zmeny v manažovaní internátneho komplexu.
Počas tohto turbulentného obdobia stál na čele internátov riaditeľ Peter Petro. Ročná zmluva s univerzitou končí riaditeľovi Petrovi dňa 31. októbra 2020. Vzhľadom na aktuálnu limitovanú prevádzku internátov sa rektor UK Marek Števček rozhodol nový konkurz nevypísať. „Ďakujem pánovi Petrovi za odvedenú prácu. Pred rokom pri jeho nástupe vedel, že ho čaká veľká výzva, a to sme ešte netušili, ako život univerzity a internátov poznačí pandémia. Vedenie univerzity prijalo rozhodnutie prevziať vyššiu mieru kontroly nad riadením internátov tak, aby sme ešte viac zvýšili transparentnosť procesov a efektívnosť našich investícií,“ povedal rektor UK. „Musíme čo najskôr dobehnúť nahromadené investičné dlhy a zabezpečiť, aby sme internáty dostali do stavu zodpovedajúceho súčasným nárokom.“
Od 1. novembra 2020 rektor UK poverí riadením Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra – Mlyny UK kvestorku UK Ingrid Kútnu Želonkovú. Systém riadenia samostatne hospodáriacich súčastí UK by mal totiž v dohľadnej dobe prejsť zásadnou reformou, a to na základe predchádzajúcej diskusie na úrovni príslušných orgánov akademickej samosprávy. Rektor Števček plánuje výrazne zvýšiť vplyv vedenia univerzity na riadenie samostatne hospodáriacich súčastí, vrátane najväčšieho slovenského internátneho mesta.
Do konca roka 2021 univerzita plánuje zrealizovať ďalšie rekonštrukcie za viac ako šesť miliónov eur z účelovej dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Aktuálne plány ďalšieho rozvoja internátov sme zverejnili v marci tohto roku, aktualizáciu predstavíme hneď, ako sa vyjasní dopad súčasnej pandémie na ekonomickú situáciu univerzity. Univerzita poskytuje prostredníctvom internátov študentom ubytovanie za ceny, ktoré zodpovedajú charakteru sociálnej služby – mesačný prenájom miesta v internátnej izbe začína od sumy 47 eur. Suma, ktorú internáty získajú z prenájmov, nepokryje náklady na prevádzku a plánované rekonštrukcie. Vedenie univerzity verí, že túto službu budeme schopní napriek finančným deficitom poskytovať aj po skončení pandémie.
Rektor STU Miroslav FikarDodávame však nasledovné:
Miroslav Fikar, rektor STU, Foto: Tomáš MadejaSme presvedčení, že samosprávne riadenie a autonómnosť vnútorných rozhodovacích procesov sú najlepšie normy pre vysokoškolské prostredie na Slovensku. Nesúhlasíme so spochybňovaním takto nastavených mechanizmov, ktoré sú zárukou slobody výskumu, vzdelávania založeného na kritickom myslení a kontinuity humanistickej tradície klasických univerzít.
Protestujeme však proti spôsobu a okolnostiam, za ktorých Akademický senát STU navrhol odvolať rektora STU Miroslava Fikara. Rešpektujeme vôľu vrcholného samosprávneho orgánu STU, no zároveň odmietame taký výkon autonómnych oprávnení samosprávy, ktorý umožňuje ich zneužitie mocenskými ambíciami jednotlivcov či záujmových skupín. Výkon samosprávy nesmie viesť k obmedzeniu verejnej kontroly a transparentnosti vnútorných procesov vysokých škôl.
Proces odvolávania rektora STU výrazne poškodil reputáciu vysokých škôl a naštrbil dôveru verejnosti v legitimitu vnútorných mechanizmov akademickej samosprávy.
Vyzývame Slovenskú rektorskú konferenciu, aby aktívne participovala na spoločenskom dialógu o reforme kompetencií samosprávnych orgánov vysokých škôl tak, aby k podobným excesom nedochádzalo. Trváme na tom, že reprezentácie vysokých škôl musia v tomto diskurze vystupovať aktívnejšie a razantnejšie, inak o týchto otázkach budú rozhodovať iní.
Pánu rektorovi Miroslavovi Fikarovi vyjadrujeme podporu a vyslovujeme vďaku za jeho odvahu meniť systém vysokoškolského vzdelávania a výskumu na Slovensku k lepšiemu.
Marek Števček, rektor, Univerzita Komenského v Bratislave
Pavol Sovák, rektor, Univerzita Pavla Jozef Šafárika v Košiciach
Stanislav Kmeť, rektor, Technická univerzita v Košiciach
Bohunka Koklesová, rektorka, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Jana Mojžišová, rektorka, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Juraj Stern, rektor, Paneurópska vysoká škola v Bratislave
Egon Krák, rektor, Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta Banská Štiavnica
Samuel Abrahám, rektor, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií, BISLA
Mária Heinzová, rektorka, Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Marek Storoška, rektor, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove
Nový klub by mal mať formu multifunkčného priestoru, ktorý bude slúžiť na oddych, zábavu a čiastočne aj na štúdium či co-working. Predstavy a potreby vyjadrili študenti v ankete, v ktorej uviedli, čo by v Mlynskej doline uvítali – 39 % študentov bolo za zachovanie klubu ako doteraz a 35 % študentov sa priklonilo k možnosti komunitného priestoru, kde by prebiehali aktivity spolkov, prednášky, premietania filmov či zábavy. Preto sa univerzita rozhodla tieto dve funkcie v novom priestore prepojiť.
Verejnú súťaž na uzatvorenie zmluvy o nájme vyhlásil rektor Univerzity Komenského Marek Števček dňa 13. júla 2020 a súťažné podmienky schválil Akademický senát UK. Odborná komisia dňa 16. septembra 2020 posúdila päť návrhov uchádzačov, ktorí v lehote zaslali všetky náležitosti a vizualizácie nebytového priestoru. Do finálneho výberu postúpili dvaja uchádzači, ktorých zástupcov pozvala komisia na osobné stretnutie. V záverečnom hlasovaní sa komisia rozhodla pre spoločnosť Janud.
Autori víťazného návrhu chcú do Mlynskej doliny preniesť koncept inšpirovaný ikonickým priestorom KC Dunaj. „Klub Unique si predstavujeme ako celodenný multifunkčný priestor vhodný na stretávanie sa, prednášky, workshopy, párty s DJmi či koncerty,“ približuje Ivan Pätoprstý zo spoločnosti Janud. Výhodou predloženého návrhu je možnosť modulovať priestor podľa aktuálnych potrieb a prispôsobovať ho programu. „Cieľom nášho konceptu je prepájať subkultúru s popkultúrou, umenie s vedou, zábavu so vzdelaním – vrátane filmového klubu, živej hudby, cestovateľských prednášok či stand-up comedy. Jeho dôležitou súčasťou budú aj parties s DJmi, ktoré veľkej časti študentov v Mlynskej doline chýbali,“ dopĺňa ho kolega Michal Lenický. Súčasťou projektu by bolo aj otvorenie podniku smerom do átria s terasou a športoviskami, ktoré by študentom prinieslo nové možnosti trávenia voľného času.
„Víťazný koncept nás oslovil kvalitne vypracovným programom večerných podujatí. Predložili architektonický návrh, v ktorom navrhli spracovanie priestoru vhodného na večerné podujatia, ako aj na celodennú prevádzku kaviarne s možnosťou co-workingu či štúdia,“ zhodnotil predseda komisie Radomír Masaryk, prorektor UK pre vonkajšie vzťahy. „Proces výberu bol maximálne transparentný, priamo vychádza z výsledkov študentskej ankety a súčasťou komisie bol aj zástupca študentov. Napĺňame tým snahu nášho rektora o participatívne rozhodovanie o živote v študentskom meste: chceme študentov viac zapájať do rozhodnutí, ktoré sa týkajú ich života.“
V prípade schválenia zmluvy na pôde Akademického senátu UK by sa prípravné práce mohli rozbehnúť už na jar roku 2021.
Do súťaže sa zapojili aj štyri ďalšie spoločnosti, ktoré sú obyvateľom Mlynskej doliny dôverne známe: spoločnosť Yvents, ktorá organizuje beánie a ďalšie študentské akcie; Molinari, prevádzkovateľ podniku Kotolňa; Richard Tahotný, prevádzkovateľ podniku Grill 53, a združenie Integrácia študentov, ktoré stojí za festivalom Amosfest. Všetky projekty boli mimoriadne zaujímavé, a veríme, že dostanú príležitosť v ďalších fázach rozvoja študentského mesta.
Ilustračná fotografia. Dr. Tomáš Szemes z Prírodovedeckej fakulty UK. Foto: Tomáš MadejaVýznamným motivátorom mobilitného programu je často diskutovaný problém odlivu mozgov do zahraničia za lepšími ekonomickými podmienkami. „Projekt SASPRO 2 podporí vedcov, ktorí sa chcú vrátiť zo zahraničia, aby mohli pôsobiť v domácej krajine a vo svojej vednej oblasti. Vytvorí im vhodné a motivujúce pracovné podmienky. Zároveň pritiahne tých zahraničných výskumníkov, ktorí si chcú rozšíriť portfólium o spoluprácu s našimi odborníkmi,“ hovorí rektor Univerzity Komenského Marek Števček.
Projekt zlepší spoluprácu medzi vedeckými a aplikačnými sektormi a rovnako aj multidisciplinárne prístupy riešenia projektov. V neposlednom rade je snahou prehĺbiť prepojenie SAV, STU a UK, podporiť ich spoluprácu so zahraničnými pracoviskami a vybudovať sieť kontaktov, ktorá uľahčí medzinárodnú spoluprácu.
„Verím, že tento pokračujúci projekt sa stane nukleačným zárodkom, na ktorom sa bude dať stavať, aby naši študenti neodchádzali, respektíve aby sa tí, ktorí získajú skúsenosti v zahraničí, vrátili naspäť domov,“ povedal Pavol Šajgalík, predseda SAV.
V prvej verzii programu získala SAV pre prácu na Slovensku 38 vedcov. Tentoraz sa o kapacity pre 40 vedcov podelí s dvomi najväčšími univerzitami. Univerzita Komenského prijme vďaka programu 10 vedcov, ktorí sa môžu prihlásiť na ktorékoľvek pracovisko univerzity vrátane Vedeckého parku UK. Podmienkou je titul PhD., resp. jeho ekvivalent, získaný za posledných 15 rokov. Neoddeliteľnou súčasťou prihlášok je výskumný projekt, ktorý chce uchádzač realizovať na novom pracovisku. Uchádzačov bude hodnotiť komisia zložená z nezávislých expertov zo zahraničia. Prví štipendisti by mohli nastúpiť v auguste až novembri 2021.
Projekt za 9 miliónov eur podala SAV v rámci výzvy programu Horizont 2020 v kategórii Marie Skłodowska-Curie Actions – COFUND. Každá z univerzít príjme na svoje pracoviská po 10 vedcov a zvyšných 20 bude pôsobiť na ústavoch SAV. Program umožňuje vedcom uchádzať sa o pracovný pobyt od 12 do 36 mesiacov, pričom vedná oblasť, v rámci ktorej môžu podávať prihlášku, nie je obmedzená.
Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke projektu www.saspro2.sav.sk.
Pri príležitosti 15. výročia vraždy študenta sa na podujatí o ňom a o tom, s čím všetkým jeho smrť súvisí, bude rozprávať moderátor Michal Havran s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou, bývalým rektorom UK Františkom Gahérom a Danielovým otcom. Zaznejú tiež Danielove básne a piesne zložené podľa nich.
Na záver podujatia budú vyhlásení víťazi súťaže o Cenu Daniela Tupého 2020, ktorých vyhlási predsedníčka poroty prof. Zlatica Plašienková a dekan FiF UK prof. Marián Zouhar. Študentky a študenti vysokých škôl zo Slovenska i zo zahraničia do súťaže prihlásili práce venované témam násilia, extrémizmu a porušovaniu ľudských práv.
Spoluorganizátormi podujatia sú FiF UK, Nadácia Milana Šimečku, Mladí proti fašizmu a Študentská časť AS FiF UK. Záštitu nad podujatím má verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Podujatie vás pozývame sledovať naživo na Facebooku #tichopodanielovi a na YouTube kanáli Filozofickej fakulty UK.
Profesor Zsolt CséfalvayVo svojom najnovšom výskume sa snažíte bližšie zmapovať veľmi špecifický klinický syndróm „primárnej progresívnej afázie“ (PPA). Pre mnoho ľudí je tento pojem neznámy. Na začiatok si ho skúsme zadefinovať.
V názve tohto syndrómu sú označené jeho kľúčové charakteristiky. „Afázia“ je získaná porucha reči, „progresívna“ znamená, že sa táto porucha postupne zvýrazňuje a „primárna“ označuje to, že sa táto porucha prejavuje ako prvý, dlhšie obdobie ako jediný príznak. V názve jednej z prvých publikácií sú výstižne zachytené všetky príznaky tejto poruchy „Slowly progressive aphasia without generalized dementia“ (pomaly narastajúca afázia bez generalizovanej demencie). Autor článku Marcel Mesulam tu opísal 6 prípadov pacientov, u ktorých sa porucha reči prejavovala bez toho, aby boli prítomné poruchy pamäti alebo iné typické príznaky demencie.
V anglickej literatúre sa tento klinický syndróm opisuje ako „dementia of language network“ (demencia jazykovej siete mozgu). Znamená to, že pacient má problémy reči v zmysle narušenia významu slov?
Nejde len o postupnú stratu chápania významu slov. Problémy v reči týchto pacientov sa menia veľmi rýchlo. Neurodegeneratívne ochorenie, teda ochorenie, pri ktorom sú primárne zasiahnuté neuróny v ľudskom mozgu, stojí v pozadí tohto syndrómu a zasahuje tie oblasti, ktoré sú dôležité pri písaní či čítaní. Postupne sa naruší celá sieť v mozgovej kôre a tiež dráhy, ktoré spájajú tieto oblasti mozgu.
Ako sa to prejavuje navonok?
U niektorých pacientov sa jazykové ťažkosti prejavujú pri porozumení reči, iní majú problémy v produkcii reči. Jeden typ primárnej progresívnej afázie sa začína najmä postupným úpadkom sémantickej pamäti. Sémantická pamäť sa vzťahuje na vedomosti o ľuďoch, predmetoch, aktivitách, vzťahoch, o sebe a kultúre získané skúsenosťou. Tento nedostatok významnou mierou ovplyvňuje poruchy porozumenia reči už na úrovni slov. Pacienti stratia schopnosť porozumieť významu slov, vedia ich však nahlas zopakovať. Podobne je to aj pri čítaní. Pacienti vedia nahlas prečítať slová, nevedia k nim však priradiť význam. V komunikácii majú problémy s vyhľadávaním slov vo svojom „mentálnom slovníku“, preto sú v ich reči časté pauzy. Na začiatku ochorenia nie je narušená gramatická rovina jazyka, vedia teda tvoriť gramaticky správne vety, ktoré ale nemajú význam. Pri inom type PPA sa problémy objavujú práve pri produkcii reči.
To znamená, že pacienti skomolia slovo, skrátia ho alebo vynechajú slabiky?
Áno. Hoci jednotlivým slovám rozumejú, vo vetách majú problém porozumieť vzťahom medzi slovami. Jazykové nedostatky sa v hovorenej reči prejavia aj pri písaní. Píšu ťažkopádne, často sú schopní napísať len krátke vety, v ktorých sa vyskytuje množstvo chýb (v zmysle zámen písmen). Pacienti nevedia bez problémov ani čítať, najmä pri hlasitom čítaní zložitejších slov. Napríklad si zamieňajú hlásky.
Má to zásadný vplyv na ich každodenné fungovanie?
Na začiatku ochorenia sú príznaky také diskrétne, že si ich uvedomuje len samotný pacient alebo jeho blízki. Mnohí z nich vedia svoj nedostatok isté obdobie kompenzovať, napr. keď nevedia nájsť hľadaný výraz použijú synonymum alebo slovo opíšu. Postupne sa však porucha zvýrazňuje a limituje ich bežnú komunikáciu. Iní majú ťažkosti aj pri rozhovore, keďže niektorým slovám nerozumejú. Postupne sa k týmto rečovým poruchám pridružujú aj iné ťažkosti (napr. poruchy hybnosti, poruchy správania). Po niekoľkých rokoch už nemôžu žiť samostatne a sú odkázaní na pomoc druhej osoby.
Koho postihuje toto ochorenie najviac? Stúpa počet pacientov s afáziou?
Z hľadiska veku ide o široké pásmo, približne od 20 do 80 rokov, ale ochorenie môže postihnúť aj ľudí po osemdesiatke. Priemerný nástup ochorenia je najmä v období 55 až 60 rokov. Nepovedal by som, že počet stúpa. Skôr ide o lepšiu diagnostiku, a tým sa zachytia aj tí pacienti, ktorých sme v minulosti nediagnostikovali.
Spomínate si na vášho prvého pacienta s afáziou?
Bolo to ešte v roku 1986, kedy sme o PPA vedeli veľmi málo. Išlo o 54-ročného muža, riaditeľa veľkej firmy, ktorý v rámci svojej práce musel denne viesť dôležité porady, rýchlo a promptne reagovať na otázky. Sám si však všimol, že má problémy pri nachádzaní vhodného výrazu. Tento nedostatok vedel dobre kompenzovať asi rok tým, že použil synonymum, alebo daný pojem opísal. Po asi roku si to všimla jeho manželka. Približne po roku a pol po objavení prvých príznakov sa rozhodol, že vyhľadá pomoc lekára. Neurologické a psychologické vyšetrenie bolo vtedy ešte v norme, okrem ťažkostí s rečou. Občas sa v jeho reči vyskytli aj gramaticky nesprávne výrazy (zlé časovanie) a pri komunikácii mal čoraz častejšie problémy pri porozumení reči druhých osôb.
Vtedy som napísal list profesorovi Andrewovi Kerteszovi, významnému kanadskému neurológovi, ktorý bol uznávaný odborník na afázie. Poslal mi prvé publikácie o PPA a upriamil našu pozornosť na tento klinický syndróm. Pacientov stav sa postupne zhoršoval a po niekoľkých rokoch bol invalidizovaný s vážnym neurodegeneratívnym ochorením. Takýchto pacientov som potom o niekoľko rokov neskôr u neho na klinike v Kanade videl viacerých. Ich ťažkosti sa začínali vždy nenápadnou poruchou reči.
Väčšina výskumov sa doteraz realizovala najmä na anglicky hovoriacich pacientoch. Spolu s Karlovou univerzitou v Prahe ste vytvorili batériu špecifických jazykových testov, ktorými sa vyšetrujú pacienti na rôznych pracoviskách v Českej republike. Prečo a ako vzniká takýto špecifický test?
U slovenských a českých pacientov nebola táto porucha reči systematicky skúmaná. Ide o jazyky, ktoré majú inú gramatickú stavbu ako angličtina. Preto sme vytvorili jazykovo-špecifické testy. V našich výskumoch v podstate nemôžeme urobiť iba jednoduchý preklad anglických testov afázie. Preto sme v našom tíme na katedre logopédie dlhé roky vytvárali testy, ktoré zohľadňujú špecifiká slovenského jazyka (resp. češtiny). Tieto testy dnes používajú logopédi v praxi na Slovensku, ale aj v Českej republike. Vyšetrenie reči pacientov s mozgovým poškodením musí obsahovať rôzne testy, ktoré sú zamerané na špecifické jazykové schopnosti, akými sú napríklad pomenovanie objektov, porozumenie slovám či vetám rôznej syntaktickej zložitosti, schopnosť opakovať slová a vety, generovať slová na danú hlásku za minútu a podobne.
Vytvorili sme napríklad test, ktorým sa mapuje, či vyšetrovaná osoba vie správne a bez zaváhania pomenovať kresbou znázornené objekty či činnosti. V známom americkom teste však sú predmety, ktoré sa u nás vyskytujú zriedka. Pri výbere slov v našom teste musí byť zohľadnená ich frekvencia, vek osvojenia si slov (skoro alebo neskoro osvojené slová) alebo tzv. zhoda pomenovania (či danú vec na obrázku pomenuje väčšina ľudí rovnako) a pod. Po zostavení takéhoto testu pomenovania sme zozbierali informácie o tom, aké výkony dosahujú zdraví ľudia rôzneho veku a rôzneho vzdelania (tzv. výkony normy). Takto sme zmapovali výkony takmer 400 zdravých osôb a následne potom aj výkony viac ako 150 osôb s poruchou reči s mozgovým poškodením. V teste sme potom určili hranicu normy a narušeného výkonu pre rôzne vekové a vzdelanostné kategórie. Test sme vytvárali s mojou bývalou doktorandkou niekoľko rokov. Ešte náročnejšie bolo zostaviť komplexnú testovú batériu (Diagnostika afázie, alexie a agrafie), ktorou sa hodnotí celá škála jazykových schopností od úrovne izolovaných slov, cez vety až po text. Samozrejme, aj tu treba zohľadniť rôzne jazykové kritéria.
Keďže doteraz u nás nebol vytvorený takýto špecifický test, ako ste to skúmali? Používali ste oklieštené zahraničné testy?
Robili sme tzv. klinické vyšetrenie. Pacientom položíme rôzne otázky, ktorými však nie sú pokryté všetky oblasti a celá škála úloh na zachytenie miernych porúch. Jednoduchý preklad známych anglických testov neprichádzal do úvahy, preto sme vytvorili originálny test rešpektujúci špecifiká slovenčiny. Opäť sme na niekoľko sto zdravých osobách a pacientoch s léziou mozgu analyzovali a hodnotili ich výkony. Pomocou týchto testov potom vieme zachytiť a objektívne zhodnotiť, či vyšetrovaná osoba vzhľadom na svoj vek a vzdelanie zvláda úlohu dobre, alebo už má pri ich riešení problémy. Len takto štandardizované testy môžu potom citlivo odhaliť nedostatky v reči.
Priniesol výskum už prvé výsledky?
Výskum ešte stále prebieha, zbierame a analyzujeme získané dáta. V našej vzorke máme aj prípady, ktoré sme už publikovali, keďže išlo o zaujímavé kombinácie príznakov v reči. Z môjho pohľadu je zaujímavé aj to, ako sa táto postupná degradácia reči prejavuje u osôb s rôznou mozgovou patológiou. Výsledkom nášho výskumu bude detailný opis jazykových a iných deficitov pri každom variante PPA. Chceme sa venovať aj analýze toho, ako sa „rozpadáva“ jazyk s bohatou morfológiou (akými sú slovenčina a čeština). Prvý súhrn sme publikovali v mini monografii už tento rok v časopise Česká a slovenská neurológia a neurochirurgia.
Copyright Peretti Museum Foundation, Illustration by Stephanie AbramowiczVyhynutá skupina obojživelníkov albanerpetontidy žila na Zemi od strednej jury po spodný pleistocén. Ich fosílie sa nachádzajú na viacerých kontinentoch severnej pologule – v Severnej Amerike, Európe či Ázii. Vedci však doteraz o tejto skupine vedeli len málo, k dispozícii boli totiž len časti ich tiel. Predpokladali napríklad, že žili pod zemou. Prvýkrát sa podarilo predstaviteľov tejto skupiny vidieť v plnej kráse až vďaka mjanmarskému kriedovému jantáru. Jantár z Mjanmarska (Barma) je datovaný na 99 miliónov rokov a uchoval už fosílie hmyzu, škorpiónov, rastlín či dinosaurích pierok.
Nálezy v jantári opísané v časopise Science majú zachované i mäkké tkanivá ako napríklad očné viečka a viditeľné sú i zvyšky jazyka. „Keď sa človek na takéto nálezy pozerá v mikroskope, tak si musí v duchu občas pripomenúť, že ide o zviera, ktoré žilo pred 99 miliónmi rokov. Vďaka dokonalému zachovaniu v jantári to vyzerá ako niečo, čo zomrelo iba nedávno. V paleontológii je to skutočne unikátne,“ vraví Dr. Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK.
Albanerpetontidy sú oveľa prekvapujúcejšie, než mohli experti vôbec snívať. Nežili pod zemou, ale na stromoch – a správali sa ako chameleóny. Mali vystreľovací jazyk, ktorého mechanizmus sa naozaj extrémne podobá na chameleóny skôr než na akékoľvek obojživelníky. Takáto adaptácia sa ale u albanerpetontidov vyvinula o 100 miliónov rokov skôr ako u chameleónov. Takisto je veľmi podobný i tvar panvy oboch skupín – nohy smerovali skôr pod telo, čo je adaptácia na pridržovanie sa na listoch a konároch.
„Keď som nálezy študoval minulý rok v Bangkoku, profesorka Susan Evans z University College London v jednej chvíli s úsmevom povedala, že Vianoce tento rok pre nás práve prišli. Vystihla pocity, aké sme s posvätnou úctou cítili všetci, ktorí sme mali možnosť po prvýkrát v histórii vedy vidieť tieto živočíchy v jantári,“ opisuje vedec z Univerzity Komenského unikátny zážitok. Na objave sa podieľal spolu s kolegami zo Sam Houston State University, Florida Museum of Natural History, University of Bristol a University College London.
Albanerpetontidy z jantáru predstavujú nový rod, ktorý dostal meno Yaksha peretti. Ich detailnú morfológiu študovali i s použitím počítačovej tomografie (CT). Zaujímavosťou je aj to, že oblasť Ázie – Mjanmarsko – kde sa živočíchy našli, bola ostrovom v čase, keď lepkavá živica stromov uväznila navždy tento poklad. Ostrov sa oddelil od Austrálie a poputoval na sever, kde sa časom stal súčasťou Ázie.
***
Mgr. Andrej Čerňanský, PhD., pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty UK. Magisterské štúdium absolvoval na Katedre geológie a paleontológie PriF UK, kde v roku 2011 ukončil i doktorandské štúdium. Pracoval na SAV, no už v roku 2012 dostal prestížne zahraničné Humboldtovo štipendium a viac ako dva roky pôsobil na Senckenbergovom výskumnom inštitúte vo Frankfurte nad Mohanom. Odtiaľ sa presunul do Berlína, kde pracoval ako vedecký pracovník v Museum für Naturkunde. Momentálne je odborným asistentom so zameraním na evolučnú biológiu a paleontológiu stavovcov. Publikoval viac ako 60 odborných článkov a je i spoluautorom knihy Messel – An Ancient Greenhouse Ecosystem. Za svoje objavy bol nominovaný na Krištáľové krídlo v kategórii veda a medicína za rok 2018. Momentálne je hlavným riešiteľom grantu VEGA 1/0209/18.
Samotná história vzniku súťaže sa začala celkom spontánne písať pred desiatimi rokmi, keď sa po prvýkrát na Katedre filozofie a dejín FiF UK zrodila myšlienka udeľovať Cenu Daniela Tupého prácam, ktoré boli v rámci Študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) na rôznych katedrách fakulty tematicky zamerané na problematiku násilia, netolerancie, extrémizmu, porušovania ľudských práv, xenofóbie a pod. Začínali sme vtedy (v tom čase na katedre ešte pôsobili a v porote pracovali aj doc. PhDr. Etela Farkašová, PhD., a prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD.) s vyhodnocovaním niekoľkých prác, no postupne, z roka na rok študentských prác pribúdalo, záujem o problematiku narastal a už sa nevyhodnocovali iba práce daného tematického zamerania predložené v rámci ŠVOČ na fakulte, ale písané priamo pre súťaž Ceny Daniela Tupého.
Prvým podujatím, v rámci ktorého sa do súťaže mohli zapojiť so svojimi prácami nielen študentky a študenti z FiF UK, ale aj z iných filozofických fakúlt na Slovensku, bol piaty ročník Ceny Daniela Tupého spojený s 10. výročím tragickej smrti Daniela Tupého. Vyhlásil ju vtedajší dekan FiF UK prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD., a záštitu prevzal vtedajší rektor UK v Bratislave prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. Súťaž pozostávala z troch sekcií, a to z oblasti spoločensko-vednej a humanitnej, umelecko-literárnej a mediálnej tvorby, do ktorej bolo prihlásených 21 prác rôznorodého žánrového spracovania. S ich zoznamom a publikovaním víťazných prác je možné sa oboznámiť v publikovanom zborníku.
Do súťaže sa zapojili študentky aj študenti z celého Slovenska
Do tohtoročnej celoštátnej súťaže bolo prihlásených 33 prác, ktoré hodnotila sedemčlenná porota zastupujúca spoluorganizujúce strany v nasledujúcom zložení: JUDr. Renáta Kopperová, generálna riaditeľka sekcie riadenia a správy Kancelárie verejného ochrancu práv; Ing. Nina Galanská, PhD., riaditeľka Nadácie Milana Šimečku; doc. PhDr. Zuzana Kákošová, PhD., z Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK, prodekan FiF UK pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium doc. Mgr. Vladimír Zvara, PhD., Bc. Šimon Kotvas, predseda ŠČ AS FiF UK, a Katedru filozofie a dejín filozofie FiF UK zastupoval prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD., a prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD., ktorá bola predsedníčkou poroty.
Vyhodnotenie prác prebiehalo na základe ich individuálneho čítania a súhrnného bodovania. Porota hodnotila tematické zameranie a originálne spracovanie obsahu, jazykovú úroveň (štylistiku a gramatiku), ako aj úroveň práce vzhľadom na zvolený žáner, ktorý nebol striktne určený, ale súťažiaci si mohli zvoliť taký, ktorý tematickému spracovaniu ich práce vyhovoval. Z 33 doručených prác do súťaže postúpilo do druhého kola 18 prác a do posledného 8 prác. Vo finálnom vyhodnotení bolo udelené prvé, druhé a dve tretie miesta. Porota ešte navrhla udeliť špeciálnu cenu poroty dvom prácam. Víťazné práce získali diplom, finančné ocenenie a brošňu, resp. odznak s logom Cena Daniela Tupého, ktoré vytvorila výtvarníčka Veronika Maruniaková podľa vizuálu Mariána Preisa.
Víťazné práce a stručné hodnotenie poroty
Na 1. mieste sa umiestnil Robert Mihály (FiF UK v Bratislave) s prácou Prísť na hranicu opakovania a navrhnúť novú možnosť. Autor práce uviedol čitateľa do problematiky násilia, netolerancie a extrémizmu nielen z rôznych perspektív, ale aj z hľadiska reflexie vlastnej živej skúsenosti s danými fenoménmi. Prácu charakterizuje originálny autorský prístup v širokom filozoficko-politickom kontexte, ako aj v súčasnom diskurze o extrémizme, pričom ponecháva miesto aj na polemiku.
Druhé miesto získala Nelly Kleinová (FiF UK v Bratislave) s prácou Je „zlo“ z Istanbulu skutočne také zlé? Autorka obdivuhodne pokojným a kultivovaným spôsobom komunikuje vlastnú skúsenosť s násilím v rodinnom prostredí a zároveň pozýva čitateľa k pozornému čítaniu tzv. Istanbulského dohovoru a publikovaných výskumov o domácom násilí, pochádzajúcich z viacerých vedných odborov. Osobnú tému dokázala prepojiť aj s odkazom na násilnú smrť Daniela Tupého, o čom svedčí aj tento citát z práce: „Ktovie, možno ak by sme viac pracovali na odstránení príčin násilia, mohol dnes Daniel ešte žiť.“
Na 3. mieste sa umiestnili dve práce. Autorom prvej je Richard Ančíč (JLF UK v Martine) s prácou Zrkadlo. Práca autora má umelecko-literárny charakter. Autor napriek úskaliam, ktoré tento žáner prináša, zvládol jej spracovanie výborne. Text rytmicky plynie, téma je veľmi zaujímavá a poučná, ktorá na takej jednoduchej a prirodzenej veci, ako sú modré oči, čitateľa veľmi zrozumiteľne a ilustratívne zasväcuje do absurdity vyčleňovania niektorých ľudí zo spoločnosti.
Autorkou druhej práce s názvom Bez pomoci, bez príležitostí a s predsudkami: život Róma v Slovenskej republike je Daniela Surmíková (Ekonomická fakulta TU v Košiciach). Autorka práce sa zamýšľa nad nerovnosťou príležitostí Rómov na Slovensku. Ide o koncentrovaný opis životnej reality a poukázanie na štrukturálne problémy, ba až štrukturálnu diskrimináciu, ako aj o hľadanie koreňov skúmanej problematiky. Autorka presvedčivosťou svojho výkladu, triezvym a uveriteľným spôsobom približuje čitateľovi faktory, ktoré znižujú životné šance Rómov v porovnaní s majoritou.
Udelenie špeciálnej ceny poroty patrí Martine Zboroňovej (FiF UK v Bratislave) s prácou Nezabúdame. Ani si nezatvárame oči a Laure Strnálovej (FiF UK v Bratislave) s prácou Skupinová netolerancia. Povojnový princíp kolektívnej viny na príklade osudov bratislavskej rodiny Schweighoferovcov.
Všetkým oceneným srdečne gratulujeme!
Vyhlásenie výsledkov súťaže sprevádzalo Ticho po Danielovi
Víťazi súťaže boli vyhlásení na záver spomienkového podujatia Ticho po Danielovi, ktoré sa konalo 4. novembra 2020 v Moyzesovej sieni FiF UK a verejne vysielalo prostredníctvom internetu (záznam je dostupný tu). O Danielovi, jeho smrti a okolnostiach vyšetrovania jeho vraždy diskutoval otec zavraždeného Daniel Tupý st., verejná ochrankyňa práv profesorka Mária Patakyová, bývalý rektor UK v Bratislave prof. PhDr. František Gahér, PhD., dekan FiF UK profesor Marián Zouhar a profesorka Zlatica Plašienková. Reláciu moderoval Michal Havran, ktorý počas večera uviedol niekoľko skladieb mladých alternatívnych hudobníkov, ktoré vznikli na základe Danielových básní.
Prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD., predsedníčka poroty súťaže,
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK
foto: Tomáš Madeja
Vždy ste mali bližšie k vzdelávaniu starších ako ku vzdelávaniu detí? Nechceli ste sa stať „klasickou“ učiteľkou?
Viete, že chcela? Vždy som chcela pracovať v materskej škole, preto som sa rozhodla pre Strednú pedagogickú školu v Modre. Žiaľ, nezobrali ma, pretože mám poruchu reči. Prijímacie skúšky sa vtedy brali veľmi prísne, tak som sa rozhodla pre štúdium vychovávateľstva. Po maturite som začala pracovať ako vychovávateľka v školskej družine a popri zamestnaní som študovala psychológiu na UK. Štúdium som však neukončila, pretože som dala prednosť materstvu. Na UK som sa vrátila až o desať rokov, keď som už doma mala tri školopovinné deti.
Keď sa povie štúdium alebo vzdelávanie, väčšina z nás si predstaví mladých ľudí - žiakov či študentov vysokej školy. Vy sa už takmer 30 rokov venujete vzdelávaniu seniorov. Ako ste sa k tomu dostali?
Na jednej strane to bola náhoda, na druhej strane to tak asi malo byť. Popri zamestnaní som ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK, odbor vzdelávanie dospelých, dnes nazývaný andragogika. Po skončení som začala pracovať ako zástupkyňa riaditeľa pre mimoškolskú činnosť na odbornom učilišti. Moje miesto sa však zrušilo, a tak som šla na pohovor na UK k vtedajšiemu prorektorovi pre vzdelávanie prof. Pavlovi Hrnčiarovi a komisia si ma vybrala.
A odvtedy ste súčasťou univerzity tretieho veku na Univerzite Komenského. Aké boli vaše začiatky?
Začiatky boli veľmi pekné. Mali sme vtedy menej študentov a boli sme ako jedna rodina. S mnohými sme sa poznali osobne, mali sme čas aj priestor na posedenia po prednáškach či vianočné stretnutia. Na UK som začala pracovať, keď už UTV fungovala dva roky. Boli to jej začiatky a ja som v tejto oblasti vzdelávania videla veľký potenciál. Pôvodne mohli na UTV študovať iba dôchodcovia, teda ženy od 55 a muži od 60 rokov. Prišli sme s návrhom znížiť dolnú vekovú hranicu, pretože odborníci – geriatri a andragógovia hovorili o potrebe pripravovať sa na dôchodok, a to aj 10 rokov pred skončením profesionálnej kariéry. A tak sme znížili dolnú vekovú hranicu na 45 a 50 rokov. Začali sme organizovať odborné exkurzie, ktoré sa postupne zo Slovenska presunuli aj do zahraničia.
Je rozdiel vo vzdelávaní seniorov a vo vzdelávaní študentov VŠ?
Rozdiel je veľký. Mladí študenti sa zúčastnia prednášok a hneď po prednáške odchádzajú. Naši seniori majú veľký záujem podeliť sa so svojimi vedomosťami, životnými skúsenosťami i názormi. Veľakrát dochádza k obojstrannej diskusii a učitelia sa od seniorov často naučia niečo nové.
Vzdelávací proces je taktiež v niečom iný. Je potrebné zohľadniť osobitosti seniorov, ako je napríklad horší zrak, sluch a učitelia sa na prednášku musia veľmi dobre pripraviť. Vážim si každého jedného pedagóga, ktorý na UTV prednáša. Seniori sú nielen dychtiví po informáciách, ale aj veľmi kritickí. To si už naozaj vyžaduje určité majstrovstvo. Hneď nás informujú, ktorá prednáška sa im páčila a ktorá ich zaujala.
Na Slovensku sa vzdeláva necelé percento seniorov, čo je približne 7 700 študentov. Nie je to veľké číslo. Prečo je to podľa vás tak?
Je to naozaj málo. V Česku sú to asi tri percentá a napríklad v Slovinsku je to až okolo šesť percent seniorov. Sčasti sú dôvodom financie, česká vláda má v programe a v rozpočte zakotvenú finančnú podporu univerzitám tretieho veku. V Poľsku, kde vznikli prvé UTV už v roku 1975 (u nás na UK ako prvá na Slovensku v roku 1990), je zabezpečené trojzdrojové financovanie UTV z rozpočtu univerzity, mesta a z poplatkov seniorov. Naším problémom je aj nedostatok priestorov. Potrebovali by sme viac učební, aby sme mohli vzdelávať všetkých študentov, ktorí majú záujem. Uvedomme si, že dnes sa na našej UTV vzdeláva už viac ako 50 percent seniorov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie. Nejde už o získanie vysokoškolského diplomu, ale o naplnenie túžby po ďalšom vzdelávaní. Slovenská inteligencia prahne po vedomostiach aj v čase svojho zaslúženého dôchodku.
A o ktoré prednášky je najväčší záujem? Aké oblasti či odbory zaujímajú študentov seniorov?
Seniorov zaujíma všetko. Ich záujmy sú rôznorodé, veľakrát sú ale ovplyvnené aj dobou a ich potrebami. Niekedy je väčší záujem o právo, inokedy o telovýchovne zamerané odbory a niekedy o cudzie jazyky. Záujem je vždy o psychológiu, filozofiu a veľmi výrazne sú zastúpené odbory spojené s históriou. Na prírodovedeckej fakulte je to odbor človek a príroda i odbor záhradníctvo. Svoj záujem o zdravie si môžu uspokojiť v odbore lieky a zdravie, gerontológia a prakticky v odbore joga alebo regenerácia psychofyzických síl seniorov. Záujem nám dlho pretrváva aj o štúdium teológie. Poklesol však záujem o trojročné programy PC zručností. Seniori sa chcú rýchlo naučiť používať počítač, a preto preferujú krátkodobé programy. Univerzita tretieho veku ponúka záujmové vzdelávanie v štyridsiatich študijných odboroch na 12-tich fakultách UK. Programy priebežne obmieňame, rozširujeme a obsah dopĺňame, čo dáva našim študentom počas troch rokov štúdia možnosť hlbšie načrieť do vybraného obsahu predmetu.
Odchodom z aktívneho pracovného života človek stráca svoj pracovný program, je potrebné vytvárať mu možnosti tzv. druhého životného programu. Čo ponúka univerzita tretieho veku seniorom okrem vzdelávania?
V ponuke máme aj krátkodobé programy podľa aktuálnej potreby seniorov. Sú to programy digitálnej gramotnosti, ako napr. sociálne siete a internet, digitálna fotografia či kurz smartfóny alebo kurzy finančnej gramotnosti. Máme kurzy nemeckého a anglického jazyka, zdravotné cvičenia seniorov, ako aj letný rekondično-ozdravovací pobyt v Modre v zariadení CĎV UK. Žiaľ, zápasíme s priestorovými problémami hlavne pri pohybových aktivitách, a preto sme vďační, že môžeme využívať pohybové štúdio právnickej fakulty. Verím, že tak tomu bude aj naďalej. Ďalšími aktivitami sú odborné exkurzie a ponuku dopĺňajú aktivity Klubu UTV, kde si seniori sami pripravujú spoločenské, poznávacie i kultúrne podujatia.
Okrem pôsobenia v Centre ďalšieho vzdelávania UK ste aj členkou rôznych organizácií a tento rok vás nominovali do virtuálnej súťaže „Tvár Erasmus+“ v kategórii Vzdelávanie dospelých. Čo pre vás znamená vaša práca?
Veľmi veľa. Myslím si, že som sa v nej našla. Práca je mojím koníčkom a cestou k sebarealizácii. Rada pracujem s ľuďmi a verím, že je to aj mojím poslaním. Ak by som túto prácu nerobila s plným nasadením, partneri v zahraničí o nás nebudú mať taký záujem a nepozývali by nás na rôzne podujatia do zahraničia. Aj takáto nominácia nás motivuje a zaväzuje ku kvalitnej a zmysluplnej práci. Naše projekty sú nielen o senioroch, ale sú pre seniorov a so seniormi. Aktívne starnutie je mimoriadne dôležité, a preto je potrebné vytvoriť seniorom priestor pre ich sebarealizáciu.
Čo ponúka program Erasmus+ starším študentom?
V našich projektoch sme sa zamerali na metodiku vzdelávania seniorov, motiváciu a bariéry v štúdiu. V inom projekte sme sa sústredili na kultúrne hodnoty, tradície a ich prenos na mladšiu generáciu. Seniori majú bohaté vedomosti, skúsenosti i zážitky z minulosti, ktoré je potrebné odovzdať nasledujúcim generáciám. Projekt VECU programu celoživotného vzdelávania Grundtvig (predchodca Erasmus+) sa zas zameriaval na kultúru bývania, stravovania i na tradície v rodine počas rôznych sviatkov. V aktuálnom projekte Erasmus+ „Senior´s Learning in the Digital Society“ sa venujeme rozvoju digitálnych zručností seniorov. Plánujeme zrealizovať aj tréningy pre používanie digitálnych technológií, exkurzie a pripraviť ukážky, ako používať digitálne domáce spotrebiče či navštíviť klientské centrá.
Myslíte si, že aj vy sa raz stanete študentkou univerzity tretieho veku?
Túto otázku mi položili aj naši seniorskí študenti. Zatiaľ mám veľa aktivít a som členom rôznych výborov, takže by som sa pravidelne nemohla zúčastňovať vybraného programu. Ak budem zastávať tieto pozície aj naďalej, musím byť v kontakte so seniormi a s dianím na UTV. Inak to nejde. Ak by som si mala vybrať, čo by som študovala, boli by to asi odbory spojené s hudbou.
Nadežda Hrapková
PhDr. Nadežda Hrapková, PhD., vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor andragogika. Vzdelávaniu seniorov na UK sa venuje od roku 1992, kde pracovala ako tajomníčka, riaditeľka či hlavná metodička pre Univerzitu tretieho veku UK (UTV UK). Aktuálne pôsobí ako projektová manažérka Centra ďalšieho vzdelávania UK (CĎV UK). Od roku 2003 je prezidentkou EFOS (Európskej federácie starších študentov), od roku 2011 vo výbore AIUTA (Medzinárodná asociácia univerzít tretieho veku) ako generálna sekretárka a od 2016 ako hospodárka tejto medzinárodnej asociácie. Má bohaté skúsenosti ako koordinátorka európskych projektov v oblasti vzdelávania dospelých Erasmus+. Od roku 2020 je členkou NGO Committee on Ageing United Nations Vienna (Výboru pre starnutie OSN vo Viedni).
Foto: Tomáš MadejaCieľom výskumu bolo preveriť dôveru Slovákov v opatrenia voči COVID-19, ale aj to, ako občania vnímajú hrozbu koronavírusu. Vedci zisťovali u ľudí dôveru v inštitúcie, dôveru vo vlastné a rodinné správanie, ako aj dôveru v správanie ostatných. Tí, ktorí viac dôverovali zodpovednému správaniu ostatných, zároveň vnímali šírenie vírusu a nakazenie sa ako menej ohrozujúce.
„Prekvapujúce pre nás bolo najmä to, že slovenskí respondenti, prinajmenej v marci, vykazovali veľkú dôveru v správanie ostatných ľudí. Či už to pochádzalo z pozorovania a účasti, alebo to bol výsledok konformizmu v dobrom slova zmysle, je to sľubný záver,“ hodnotí Martin Kanovský a dodáva, že práve pozorovanie správania druhých a dôvera v ich rozhodnutia sa zdá byť kľúčová pre dodržiavanie opatrení.
Tento záver môže pomôcť pri vytváraní nových verejných zdravotných politík a pri krízovej komunikácii. Zlepšovanie dôvery v správanie ostatných môže ovplyvniť aj individuálnu či spoločenskú zodpovednosť a solidaritu prostredníctvom spoločenských väzieb presahujúcich rodinu. V ďalšom výskume chcú vedci z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK zopakovať zber dát v iných krajinách s použitím rovnakých nástrojov tak, aby výsledky bolo možné porovnať.
Prípadová štúdia vyjde v časopise Frontiers in Psychology, ktorý sa umiestňuje v prvom kvartile psychologických vedeckých časopisov a ponúka už takmer 20-tisíc článkov v režime open access.
***
Prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD., sa venuje kognitívnej antropológii, antropológii detí či identite a etnicite. Vyštudoval históriu, estetiku a filozofiu. Pracuje na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.
Prof. Mgr. Júlia Kanovská Halamová, PhD., sa zameriava na poradenskú psychológiu, psychoterapiu, emócie i komunitnú psychológiu. Vyštudovala psychológiu. Je riaditeľkou Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.