![]()
Milé študentky a milí študenti, milé kolegyne a milí kolegovia,
v mojich študentských časoch hrávali rádiá pieseň od jednej nemeckej skupiny. Skupina je už dávno zabudnutá, no mne utkvel v pamäti refrén. Znel takto:
„Každá generácia má svoju vlastnú chorobu.“
Dnes sa o zdraví a chorobe rozprávame často. Nosíme na tvárach rúška, dodržiavame odstupy, dezinfikujeme si ruky. Tento rok sme prišli o konferencie, cestovanie, ale aj letné festivaly, hokejové majstrovstvá sveta či olympijské hry – po prvýkrát od druhej svetovej vojny. Mnohí z Vás, študentov, od marca nevideli prednášajúcich inak ako cez obrazovku svojho počítača či smartfónu... Zamestnanci našej univerzity zas nevídajú tak často, ako boli zvyknutí, svojich kolegov a študentov – a za seba hovorím, že si na to nezvykám ľahko, pretože fantastický kolektív mojej domovskej Katedry občianskeho práva PraF UK mi skrátka chýba, rovnako ako „živý“ kontakt s Vami, študentmi. Žiaľ, vyzerá to tak, že najbližšie týždne sa to pravdepodobne nezlepší.
COVID-19 však nie je jedinou chorobou, ktorej v dnešnej dobe čelíme. Tou druhou je kríza expertízy, resp. nedôvera vo výsledky vedeckého bádania korelujúca s rastúcou slepou dôverou v zaručené „pravdy“ prezentované na rôznych internetových portáloch. Predstavte si návrat v čase – nemuseli by to byť storočia, stačilo by sa vrátiť len o 25 rokov späť. Ľuďom žijúcim v roku 1995 by ste prezradili, že v roku 2020 budeme mať všetci vo vrecku telefóny – bez šnúry, s malou obrazovkou a takmer neobmedzeným prístupom na internet. Ľudia roku 2020 si cez tieto zariadenia môžu vyhľadať a prečítať ktorúkoľvek vedeckú štúdiu, zverejnenú kdekoľvek na svete. Ľudia roku 1995 by si azda mysleli, že vďaka tomuto zázračnému vynálezu ľudstvo zmúdrie. My však už vieme, ako to dopadlo – žiaľ, nestalo sa tak, aspoň nie v takej miere, ktorá by zodpovedala pokroku vo výskume.
Žijeme v dobe, keď mnohí z nás, ľudí žijúcich v racionalisticko-osvietenskej paradigme vlády rozumu, veria, že Zem je plochou doskou, Mesiac je umelou vojenskou základňou a pri testovaní na COVID-19 nám temné sily inštalujú do hláv mikročipy.
Akoby už skutočná expertíza a veda založená na dôkazoch nebola zaujímavá a príťažlivá, akoby si ľudia spochybňovaním racionálna kompenzovali stále väčší nedostatok „tajomna“, toho mysteriózneho priestoru, ktorého tmavé zákutia dokážeme čoraz viac presvetľovať racionálnymi teóriami s náležitou empirickou evidenciou. Akoby vraveli: len nám neberte príťažlivé a vzrušujúce „tajomno“ a krásu nepoznaného suchými faktmi a „akousi vedou“.
Súčasná kríza racionality nám bráni lepšie riešiť aj krízu spôsobenú koronavírusom. Príklady azda ani nemusím spomínať. Hlas polovzdelaných ignorantov modulovaný s dostatočnou razanciou či vášnivou emóciou dokáže prevalcovať hlas výskumníkov, ktorí dlhé roky poctivo a disciplinovane zbierali dáta ako dôkazy svojich predpokladov.
Dnes sa začína akademický rok s poradovým číslom 102. Študentky a študenti, kolegyne a kolegovia, máme pred sebou náročný semester, možno najťažší v novodobej univerzitnej histórii. Ale skúsme sa na to pozrieť optimisticky. Naša univerzita už zvládla všeličo. Prešla si rôznymi režimami, prežila vojnu, okupáciu, revolúciu. A ja som presvedčený, že zvládne aj problémy, ktoré nám narobil koronavírus.
Každá generácia má svoju vlastnú chorobu. Tá dnešná má hneď dve. COVID-19 má jasné symptómy, vieme ho relatívne dobre diagnostikovať. Najlepším postupom, ako sa tejto chorobe brániť, je starostlivo odlišovať hoaxy od vedeckých faktov a disciplinovane sa držať odporúčaní expertov. S tou druhou chorobou – krízou expertízy – je to veľmi podobné. Tiež je istý čas bez symptómov, ale už ju aspoň vieme diagnostikovať. Najúčinnejšou „liečbou“ je poctivé štúdium vedeckých postupov a dlhodobá disciplinovaná práca na empirickom overovaní predpokladov. Presne toto sa deje počas prednášok, seminárov, laboratórnych cvičení. A je vcelku jedno, či sa tak deje v prednáškových sálach, laboratóriách alebo vo virtuálnych miestnostiach rôznych softvérových nástrojov.
Berme teda začiatok nového akademického roka ako začiatok procesu ozdravovania.
Začíname netradične, a verte mi, aj ja som len s ťažkým srdcom prijal fakt, že otvorenie akademického roka nebude tradične v Aule Univerzity Komenského, slávnostne a za zvuku Suchoňových fanfár. A už teraz sa teším na najbližšiu možnú akademickú slávnosť. Verme, že to bude čoskoro.
Želám Vám pevné zdravie, chuť vzdelávať či byť vzdelávaný a vzdelávaná a vieru vo videnie sveta, ktoré razí naša alma mater už viac ako storočie: čestné, poctivé vedecké bádanie, trpezlivosť pri objavovaní a spoločenskú zodpovednosť jednotlivcov a inštitúcií pri presadzovaní týchto ideálov.
A aby som nezabudol: do skorého videnia, priatelia!
Na bratislavských internátoch UK sa objavili prvé dva prípady ubytovaných s potvrdeným ochorením COVID-19.
Prvý prípad hlásil Vysokoškolský internát Družba. Ubytovaný strávil 3. septembra počas ubytovávania v internátnej izbe 20 minút a odcestoval domov. Následne 11. septembra sa u neho potvrdilo ochorenie COVID-19 a momentálne sa lieči z domu. Vzhľadom na prísne hygienické pravidlá počas ubytovania nepredpokladáme, že by mohol nakaziť inú osobu. Druhý prípad eviduje Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra – Mlyny. Študentku s pozitívnym výsledkom testu ako aj jej spolubývajúcu sme ubytovali v izolačných izbách, internát im zabezpečí doručovanie stravy a bezpečnú likvidáciu odpadu. Študentka sa nakazila od svojej kolegyne. Momentálne obe študentky čakajú na termín ďalšieho testu. Výučbového procesu sa nezúčastnili, v spoločných stravovacích zariadeniach neboli a minimalizovali kontakt s inými osobami na internáte. Mená študentov ani ďalšie identifikačné údaje zverejniť nemôžeme. Študenti mali bezpríznakový priebeh ochorenia. V oboch prípadoch intenzívne komunikujeme s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Bratislave, ktorý dohľadáva ich blízke kontakty a osloví všetkých, ktorí by mali podstúpiť test. Zamestnanci internátov, ktorí pravidelne prichádzajú do kontaktu s ubytovanými, od začiatku septembra priebežne podstupujú testy na ochorenie COVID-19.
Univerzita počas leta podnikla všetky potrebné kroky k nastaveniu čo najbezpečnejšieho režimu prevádzky. Situáciu pozorne monitoruje Permanentný krízový štáb Univerzity Komenského, v prípade výskytu ďalších prípadov aktivuje prísnejšie opatrenia. Ďalší vývoj bude závisieť hlavne od disciplíny a ohľaduplnosti ubytovaných študentov. Opätovne apelujeme na študentov, aby sa správali zodpovedne, nezúčastňovali sa hromadných podujatí, obmedzili návštevy v cudzích izbách a dodržiavali hygienické a bezpečnostné pokyny (rúško – odstup – ruky). Špeciálne upozorňujeme na používanie rúšok v spoločných priestoroch, hlavne na toaletách a vo výťahoch. Zároveň vyzývame študentov, u ktorých sa potvrdí ochorenie COVID-19, aby čo najskôr kontaktovali študijné oddelenie svojej fakulty. Ak študent býva v ubytovacom zariadení UK, prosíme, aby zároveň kontaktoval vedenie internátov.
Viac informácií o opatreniach UK nájdete v tejto správe: https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/dva-tyzdne-do-zaciatku-prednasok-univerzita-komenskeho-sa-pripravuje-na-zimny-semester/
Ilustračná fotografia: Tomáš MadejaMedzi podporenými projektmi z UK sú tri projekty z Lekárskej fakulty UK a dva projekty z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK:
Akademický rok 2020/2021 bude ovplyvnený epidemickou situáciou. Podobne ako v predošlom letnom semestri je Univerzita Komenského pripravená flexibilne reagovať na vývoj pandémie. Prioritou zostáva chrániť zdravie študentiek a študentov, ako aj zamestnankýň a zamestnancov a ich blízkych. Z tohto dôvodu sa počas celého leta stretával permanentný krízový štáb, ktorý priebežne vyhodnocoval situáciu.
V tomto akademickom roku očakávame nástup takmer 23-tisíc študentov všetkých stupňov štúdia, z ktorých viac ako 2500 je zo zahraničia. Počty ešte nie sú konečné, zápisy sa uzavrú v priebehu troch týždňov. Najväčší počet prvákov nastupuje na Právnickú a Lekársku fakultu UK.
Univerzita Komenského nezaznamenala pokles počtu zahraničných študentov. Znížil sa však počet gréckych študentov, ktorí k nám tradične chodia študovať medicínu a farmáciu. Na druhej strane sa zvýšil počet ukrajinských študentov, ktorí tvoria tretiu najväčšiu skupinu študentov zo zahraničia. Najväčší záujem pretrváva z Nemecka, Nórska, Iránu, Rakúska či Islandu. Najviac zahraničných študentov bude študovať na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, kde ich je až 15 %.
Výučba bude v zimnom semestri na každej fakulte prebiehať inak. Niektoré predmety bude možné realizovať online a iné sa uskutočnia prezenčne. Celú výučbu prezenčnou metódou plánujú mať Pedagogická fakulta UK, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta a Evanjelická bohoslovecká fakulta UK. Právnická fakulta UK bude vyučovať výlučne dištančne. Ostatné fakulty sa rozhodli pre kombinovanú výučbu v závislosti od predmetu.
Rektor Univerzity Komenského Marek Števček odporúčal dekanom fakúlt realizovať vzdelávacie činnosti prezenčne aspoň pre študentov prvých ročníkov. Na niektorých fakultách to však vzhľadom na počet študentov nebude možné.
Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva platia aj vo všetkých zariadeniach UK. Vo vnútorných priestoroch vrátane internátov je povinné nosenie ochranných rúšok, dezinfekcia rúk pri vstupe do budov a dodržiavanie rozostupov najmenej 2 metre, na čo upozorňujú plagáty vo všetkých budovách a na internátoch.
Univerzita vyzýva študentov, aby v prípade potvrdeného pozitívneho testu na COVID-19 alebo podozrenia na toto ochorenie neodkladne kontaktovali svoje študijné oddelenie a príslušné ubytovacie zariadenie.
príhovor rektora Univerzity Komenského Mareka Števčeka (link)
V rámci 80. jubilea Prírodovedeckej fakulty UK vás pozývame na odborné sympózium "Viac ako sto rokov" o histórii prírodovedného vzdelávania na území dnešného Slovenska. Podujatie je spojené s výstavou Per aspera ad astra s osobitným zreteľom na zaujímavosti prvých rokov existencie Prírodovedeckej fakulty UK krátko po vojne. Väčšina archívnych materiálov sa síce nenávratne stratila, no podarilo sa nám získať mnohé cenné materiály, ktoré starostlivo ukladáme do zbierkových fondov. Prednášať budú viacerí odborníci z fakulty, ale rovnako aj profesionálni historici (vrátane zahraničných), aby sme sa tak dozvedeli, na akých slávnych tradíciách sa Prírodovedecká fakulta UK etablovala.
Viac informácií
Pripojiť sa k podujatiu online
Ilustračná fotografia. Foto: Tomáš MadejaMinulý týždeň sa na fakulte objavili štyri prípady študentov pozitívne testovaných na COVID-19. Pozitívne testovaní študenti zostali v izolácii a ďalších 150 kontaktov z fakulty otestovali na ochorenie. Pozitívne testy na COVID-19 malo dnes ďalších päť študentov. Týchto študentov internát oddelí do samostatných izieb a zabezpečí im stravu. Ostatní ubytovaní majú povinnosť neopúšťať internát a odporúčanie zdržiavať sa na svojich izbách, resp. bunkách. Stravovanie budú mať zabezpečené v internátnej jedálni, kde si organizovaným spôsobom budú môcť vyzdvihnúť stravu. Uzatvorenie internátov a karanténa ubytovaných je preventívne opatrenie.
Výučba na JLF UK v Martine sa začala 14. septembra.
Ubytovaní môžu aj naďalej bývať na internátoch a stravovať sa v jedálňach. Okrem doteraz platných bezpečnostných a hygienických opatrení však bolo potrebné prijať aj opatrenia, ktoré minimalizujú sociálne kontakty študentov. Dnešným dňom tak platí zákaz návštev ubytovaných medzi ubytovacími blokmi, počet osôb prítomných v izbe nesmie prekročiť ubytovaciu kapacitu izby a kapacita študovní je znížená na polovicu pôvodného počtu. Zároveň platí úplný zákaz zhromažďovania a združovania osôb v interiéri aj exteriéri areálu internátov a dodržiavanie nočného pokoja od 22.00 hod. do 7.00 hod. Ubytovaným dôrazne neodporúčame návštevy medzi jednotlivými izbami a v prípade ďalšieho zhoršenia situácie návštevy medzi izbami úplne zakážeme.
Hygienické a bezpečnostné opatrenia, ktoré na internátoch platia už niekoľko mesiacov, niektorí ubytovaní podceňujú a svojím nezodpovedným správaním, najmä nedisciplinovaným zhromažďovaním sa vo večerných hodinách, ohrozujú zdravie seba a iných. V prípade nedodržania nariadení hrozí ubytovaným pokuta vo výške 79 eur. V prípade opakovaného porušenia nariadení budú z internátov vylúčení.
Vážime si a ďakujeme všetkým zodpovedným študentom a zamestnancom, ktorí dodržiavajú opatrenia a prejavujú zdravú dávku empatie a solidarity.
Ilustračná fotografia. Foto: Tomáš MadejaMedzi podporenými projektmi z UK sú tri projekty z Lekárskej fakulty UK a dva projekty z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.
„Keďže pandémia pokračuje a hrozí, že vakcína nebude prijatá veľkou časťou spoločnosti, je nutné skúmať patogenézu COVID-19 a hľadať možnosti terapeutickej intervencie,“ hovorí Peter Celec z Lekárskej fakulty UK, ktorého projekt patrí medzi podporené. Skúmať bude neutrofily a mechanizmy, ktoré vedú k tvorbe extracelulárnych pascí. Bude tiež analyzovať, prečo vysoký vek je, ale farmakologické potlačenie imunitného systému alebo tehotenstvo nie je rizikovým faktorom choroby.
Dôveru Slovákov v opatrenia voči COVID-19, ale aj to, ako občania vnímajú hrozbu koronavírusu, preskúma Martin Kanovský z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Navrhne tiež konkrétne praktické opatrenia, ktoré budú viesť k zvýšeniu dôvery verejnosti v bezpečnostné opatrenia. Tieto údaje zároveň porovná s medzinárodným kontextom.
Tím Pavla Bábala z Lekárskej fakulty UK bude analyzovať príčiny úmrtia pacientov v súvislosti s infekciou SARS-CoV-2 na Slovensku. Identifikuje rizikové skupiny populácie na základe genetickej analýzy pacientov z prvej vlny. Cieľom je tiež vyvinúť test na prítomnosť vírusu, ktorý je citlivejší ako v súčasnosti používaná RT PCR v reálnom čase, a aby bol použiteľný aj v laboratóriách so základným vybavením. Okrem iného budú vedci pracovať na spresnení morfologickej diagnostiky COVID-19 vrátane histochemického potvrdenia infekcie vírusom.
Spoločné domácnosti a uzavreté ohniská šírenia epidémie budú zaujímať Alexandru Bražinovú z Lekárskej fakulty UK. „Práve populácia, ktorá sa nemieša so širšou komunitou, poskytuje strategické možnosti pre charakteristiku vzorov šírenia vírusu,“ približuje Alexandra Bražinová. Projekt určí dôležité epidemiologické parametre šírenia nákazy unikátne pre slovenskú populáciu. Výsledky štúdie poslúžia pri tvorbe efektívnych opatrení do budúcna.
Sociálne, ekonomické a právne perspektívy pandemickej krízy preskúma tím Mariána Vávru z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Hlavným zámerom bude skúmať, či a za akých podmienok je Slovensko pripravené zotaviť sa z krízy a aké sú náklady spojené s pandémiou. Preskúmajú tiež, aká je dĺžka a hĺbka krízy, aké štrukturálne zmeny sprevádzali pandémiu a ako to ovplyvnilo ekonomický a sociálny život.
„Na financovanie sme okrem podporených projektov navrhli aj jeden projekt v aplikovanom a jeden projekt v základnom výskume, pričom v oboch je Univerzita Komenského hlavným riešiteľom,“ dodáva Jozef Masarik, prorektor UK pre vedu, doktorandské štúdium a projektovú činnosť, ktorý je zároveň aj predsedom predsedníctva APVV. Projekty boli vybrané na základe ich kvality a reálnosti stanovených cieľov.
„Tento rok sme boli svedkom krátenia financií na vedu z eurofondov. Som preto veľmi rád, že vláda našla financie na podporu vedeckých projektov, ktoré priamo bojujú proti pandémii COVID-19,“ uviedol rektor Univerzity Komenského Marek Števček.
O realizácii odbornej praxe rozhoduje dekan fakulty. V prípade študentov končiacich ročníkov môže dekan fakulty študentom povoliť individuálnu prácu v laboratóriu, a to maximálne pre dve osoby súčasne. Nepočítame s tým, že prezenčná výučba sa do konca zimného semestra obnoví. Zahraničným študentom, ktorí sú na našej univerzite iba na zimný semester, preto odporúčame ukončiť pobyt na internáte a v štúdiu ďalej pokračovať online z domu.
Študentom bývajúcim na internátoch umožňujeme naplánovať si dobrovoľný odchod. Do 5. októbra 2020 môžu podpísať dodatok k ubytovacej zmluve, vďaka ktorému im lôžko zostane k dispozícii. Zároveň sa nemusia kompletne vysťahovať, stačí, aby si zobrali veci, ktoré potrebujú k bežnému životu či štúdiu, ostatné vybavenie si môžu v izbe nechať. Rektor UK poskytne študentom, ktorí podpíšu dodatok, stopercentnú zľavu na poplatok za ubytovanie v novembri a decembri. To znamená, že za tieto mesiace nebudú platiť nič, pričom izbu im internát podrží.
Ďakujeme všetkým ubytovaným, ktorí nám svojím zodpovedným prístupom pomáhajú v snahe udržať internáty otvorené čo najdlhšie. Vzhľadom na vývoj situácie v posledných dňoch a na základe skúseností z internátu Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine však očakávame zásadné zhoršenie situácie aj na bratislavských internátoch. Je pravdepodobné, že pri pokračovaní súčasných trendov budeme musieť internáty buď úplne uzavrieť a všetkých študentov odubytovať, alebo v prípade nekontrolovateľného komunitného šírenia vyhlási RÚVZ na internátoch karanténu.
Záznam z tlačovej konferencie
Príkaz rektora
Finalisti FWLS 2018. Foto: Vladimír KuricMladí inovátori zo slovenských univerzít či podnikovej praxe budú prezentovať svoje projekty z oblasti medicíny, chémie, veterinárskeho lekárstva, technického inžinierstva, matematiky, architektúry a informačných technológií. Všetky inovatívne nápady a výskumné projekty predstavia ich autori a autorky v trojminútovom formáte a na troch snímkach pred odbornou porotou.
Víťaz slovenského finále získa miesto v medzinárodnom finále „Emerging Talents“ v novom digitálnom formáte „The Falling Walls Breakthroughs of the Year“. Počas niekoľkých týždňov budú inovátori prezentovať špičkové a inovatívne nápady a projekty z celého sveta. Nasledovať bude užšie medzinárodné finále, kde rozhodnú o titule „FW Breakthrough of the Year”. Držiteľa titulu slávnostne vyhlásia online dňa 9. novembra 2020 za účasti špičkových vedcov a inovátorov.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu a po vzore iných národných kôl prebehne aj slovenské finále v online formáte dňa 1. októbra 2020 so začiatkom o 15.30 h. V prípade záujmu o účasť na online podujatí kontaktujte: fwlslovakia@uniba.sk.
Viac informácií o Falling Walls Lab Slovakia.
Foto: Tomáš Madeja Dôraz kládli na využívanie politík a nástrojov na obnovu ekonomík. Výsledky výskumu zosumarizovali v publikácii Diagnosing COVID-19 Impacts on Entrepreneurship - Exploring Policy Remedies for Recovery (https://www.gemconsortium.org/reports/covid-impact-report). Výskumné tímy v nej zdieľajú reakcie svojich vlád na COVID-19, porovnávajú ich s predchádzajúcimi krízami a takisto v súvislosti s politikami v oblasti podnikania prezentujú výhľad do budúcna.
Záver výskumu 54 národných tímov tvoria kľúčové zistenia, ktoré by mali do budúcna tvorcovia politík zobrať do úvahy ako princípy. Tieto princípy môžeme zhrnúť do anglického akronymu CRISP:
Zdroj: web ESET Science AwardVo finále v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy sa v roku 2020 ocitli dvaja vedci z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Medzi nimi Michal Fečkan, ktorý sa zaoberá nelineárnou funkcionálnou analýzou, dynamickými systémami a ich aplikáciami a Fedor Šimkovic, ktorý skúma fundamentálne vlastnosti a interakcie neutrín. Víťaz v tejto kategórii získa 100 000 eur.
V kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg sa do finálovej pätice dostal František Kundracik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, ktorý sa vo svojej výskumnej činnosti zameriava na modelovanie svetelného znečistenia. Svoje miesto medzi finalistami má aj Ivan Varga z Lekárskej fakulty UK, ktorý sa venuje najmä výskumu mikroskopickej anatómie človeka, pri ktorej využíva aj metódy elektrónovej mikroskopie.
Mladých vedcov do 35 rokov reprezentuje Tatiana Sedláčková, ktorá pôsobí vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave. So svojím tímom skúma využitie vysokoparalelného sekvenovania, teda proces určenia presného poradia nukleotidov v molekule DNA pri hľadaní genetických markerov rôznych nádorových ochorení.
Víťaza opäť vyberie medzinárodná komisia, ktorej predsedom je tento rok nobelista z roku 2017, americký fyzik, medzinárodne známy odborník na gravitačnú fyziku a astrofyziku Kip S. Thorne.
Laureáti všetkých troch kategórií budú vyhlásení prostredníctvom online podujatia na facebookovom profile ESET Science Award v stredu 14. októbra 2020 o 13.30 h.
Viac informácií nájdete na webe Eset science award
Foto: Tomáš MadejaAktuálne na týchto dvoch bratislavských internátoch evidujeme päť aktívnych prípadov ubytovaných s ochorením COVID-19. Ostatným ubytovaným, ktorí mali pozitívne výsledky v minulých týždňoch, už skončila nariadená karanténa.
Vedenie UK ďakuje všetkým študentom, ktorí sa rozhodli odísť. Vďaka ich mimoriadne zodpovednému prístupu sa podarilo eliminovať potenciálne ohnisko nákazy, ktoré by znamenalo veľkú záťaž nielen pre internáty, ale aj zdravotnícke zariadenia v Bratislave. Internáty UK tak môžu ostať prístupné pre študentov, ktorí odísť nemohli – či už z dôvodu praxe, laboratórnych prác, alebo zo zdravotných či vážnych sociálnych dôvodov. Na internátoch ostala aj časť zahraničných študentov, pre ktorých by návrat domov predstavoval vážnu komplikáciu. Študenti, ktorí nemajú možnosť odísť, môžu naďalej počítať s podporou univerzity.
Vedenie UK naďalej odporúča všetkým študentom, ktorí môžu internáty opustiť a majú kam ísť, aby tak urobili. Zatiaľ sa nám podarilo zabrániť najhorším scenárom, ktoré by v najväčšom slovenskom študentskom meste mohli hroziť. Vedenie univerzity v prípade zhoršenia situácie nevylučuje prijatie drastickejších opatrení s cieľom chrániť život a zdravie našich študentov a zamestnancov.
S cieľom udržať internáty v chode čo najdlhšie zavádza univerzita ďalšie sprísnené opatrenia – zákaz návštev medzi izbami a dôrazné sankcionovanie pri porušení pravidiel, ako je povinnosť nosiť rúška, zákaz zhromažďovania v areáli internátov či dodržiavanie nočného pokoja.
Karanténa na vysokoškolskom internáte Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine sa končí dnes – 5. októbra. Študenti sa budú učiť iba dištančne s výnimkou končiacich ročníkov všeobecného a zubného lekárstva a študentov nelekárskych študijných programov, ktorí majú odbornú (klinickú) prax prezenčne.
Veríme, že po týchto opatreniach a hlavne po plošnom zavedení dištančnej výučby je Univerzita Komenského pripravená na nasledujúce týždne. Podobne ako pri prvej vlne krízy veríme, že aj tentokrát opatrenia univerzity prispejú k zabráneniu šírenia nákazy v rámci Slovenska.
Vľavo Michal Takáč, hore vpravo Klaudia Kyselicová, dole vpravo Matej BalážPri tradičnom spôsobe výučby matematiky sa kladie dôraz na sled krokov a postupov a abstraktné matematické koncepty sa málo prepájajú so scenármi z reálneho sveta. To môže študentov odrádzať od záujmu o matematiku. „Svet, v ktorom žijeme, nie je statický, ale dynamický. Matematika dokáže tieto javy krásne popísať,“ hovorí Michal Takáč. Predstavil projekt MathWorldVR, ktorý vo virtuálnej realite využíva inovatívne metódy výučby matematiky.
Mgr. Klaudia Kyselicová, PhD., z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá skúma súvislosti medzi odtlačkami prstov a poruchami autistického spektra, získala druhé miesto. Výsledky jej výskumu poukazujú na to, že odtlačky prstov ľudí s poruchou autistického spektra sú dostatočne špecifické, aby odhalili prítomnosť neurovývinovej poruchy. „Ak tieto fyzické markery doplníme o prejavy správania, vzniká predikčný model, na základe ktorého sa dá predpovedať miera rizika zaradenia do autistického spektra,“ vysvetľuje Klaudia Kyselicová. Výskum by pomohol najmä pri včasnej diagnostike malých detí.
Tretie miesto si odniesol RNDr. Matej Baláž, PhD., skúmajúci mechanochémiu, ktorá predstavuje environmentálne prijateľnejšiu alternatívu ku klasickej „roztokovej“ chémii. „Do mlecej komory sa nasypú reaktanty v práškovej forme a len čisto pomocou mletia v špeciálnych mlynoch, bez využitia akýchkoľvek rozpúšťadiel či externého zvyšovania teploty a tlaku, vieme získať často lepší výsledok ako v tradičnej chémii,” hovorí vedec zo Slovenskej akadémie vied. Pomocou tejto metódy možno pripraviť nanomateriály použiteľné v energetike (napr. solárne články alebo termoelektrické materiály) či v biologických aplikáciách, alebo je možné ju využiť pri recyklovaní odpadu.
Pre pandémiu sa tradičné podujatie muselo preniesť do online formátu podobne ako v prípade iných krajín. „Sme veľmi radi, že pandémia a virtuálny formát neodradili našich výborných mladých vedcov. Príspevky na prvých troch miestach boli na vynikajúcej medzinárodnej úrovni. Víťaz bude veľmi dôstojne reprezentovať Slovensko,“ myslí si predseda podujatia prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.
Víťaz Falling Walls Lab Slovakia 2020 bude Slovensko reprezentovať v medzinárodnom finále kategórie „Emerging Talents“ v novom digitálnom formáte „The Falling Walls Breakthroughs of the Year“. V ňom budú počas niekoľkých týždňov inovátori z celého sveta prezentovať svoje špičkové a inovatívne nápady a projekty. Nasledovať bude užšie medzinárodné finále, kde rozhodnú o titule „FW Breakthrough of the Year”. Držiteľa titulu slávnostne vyhlásia online vo veľkom finále Falling Walls, ktoré sa uskutoční počas Berlin Science Week dňa 9. novembra 2020.
Finále Falling Walls Lab Slovakia 2020 sa uskutočnilo 1. októbra v online formáte na pôde Univerzity Komenského v Bratislave. Tá je už tretíkrát jeho organizátorom v spolupráci s Učenou spoločnosťou Slovenska (www.learned.sk) a Nemeckou akademickou výmennou službou (DAAD, www.daad.de). Akademickými partnermi sú Slovenská technická univerzita, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita, Technická univerzita vo Zvolene a Slovenská akadémia vied. Podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Foto: Vladimír KuricProfesor Oxfordskej univerzity Roger Penrose získal Nobelovu cenu za objav, že všeobecná teória relativity predpovedá vznik čiernych dier.
Na svojej ceste na Slovensko minulý rok navštívil 15. februára aj Univerzitu Komenského a v jej aule prednášal na tému „Vidíme Hawkingove body v žiarení kozmického pozadia?“. Priblížil objav podporujúci teóriu opakujúcej sa histórie vesmíru, na ktorej vývoji sa významnou mierou podieľa. Rektor univerzity Marek Števček mu udelil Pamätnú medailu pri príležitosti 100. výročia založenia Univerzity Komenského.
Vedci v štúdii porovnali funkcie vývinových génov stavovcov s rozdielnou stavbou tela mihule morskej (zástupca bezčeľustnatých kruhoústnic) a žaby pazúrnatky vodnej (zástupca čeľustnatcov). To im umožnilo rekonštruovať mechanizmy, ktorých modifikácie umožnili evolučný vznik či zmenu bunkového typu, tkaniva, orgánu či celej časti tela.Príkladov dokumentujúcich úlohu nových génov v evolúcii konkrétnych morfologických noviniek u druhov nie je veľa. Medzinárodný tím vedcov sa rozhodol taký prípad opísať práve na príklade embryonálneho vývinu buniek neurálnej lišty, ktoré sa vyskytujú len u stavovcov. Z migrujúcich buniek neurálnej lišty sa ďalej vo vývine embrya tvoria napríklad chrupky, kosti a nervové či pigmentové tkanivá.
Vedci sa zamerali na rozlíšenie funkcie tzv. endotelínovej signalizačnej dráhy medzi dvomi hlavnými evolučnými vetvami stavovcov – čeľustnatcami a bezčeľustnatcami. Medzi čeľustnatce patríme spolu so žralokmi, rybami, obojživelníkmi, plazmi, vtákmi a ostatnými cicavcami aj my ľudia, kým bezčeľustnatými stavovcami sú kruhoústnice (mihule a sliznatky). Sú to naše vzdialené „sesternice“, od ktorých nás delí viac než pol miliardy rokov nezávislej evolúcie. V priebehu evolúcie sa telá našich predkov menili, získavali nové a strácali iné štruktúry, nadobúdali nové tvary. Niektoré znaky, ako napríklad vnútorná kostra či čeľuste umožnili vznik celých nových skupín živočíchov, akými sú stavovce či čeľustnatce.
„Gény, ktoré kódujú signalizačné proteíny endotelínovej dráhy sú unikátne pre stavovce, rovnako ako bunky neurálnej lišty, ktorých vývin tieto proteíny regulujú,“ vysvetľuje David Jandzík z Prírodovedeckej fakulty UK. Endotelíny regulujú migráciu spomínaných buniek neurálnej lišty a určujú, na aký typ a kde v embryu sa následne vyvinú. „Fundamentálnym zistením článku v Nature je, že jednotlivé proteíny signalizačnej dráhy vznikali v postupných krokoch. Postupne sa potom špecializovali na jednotlivé funkcie a ich evolúcia prebehla nezávisle u hlavných evolučných skupín stavovcov. Ich špecializácia sa odrazila do rôznych tvarov a telesných foriem stavovcov,“ približuje vedec. Práve endotelíny aj bunky neurálnej lišty predstavujú evolučné novinky a zohrali zásadnú úlohu vo formovaní nášho telesného dizajnu.
„Funkciu génov sme skúmali metódou ich cieleného znefunkčnenia, tzv. CRISPR/Cas9, ktorá zdemokratizovala genetiku a sprístupnila ju aj nám, študentom divných tvorov, akými sú mihule či žaby. Vypnutím génov typických pre stavovce sme spôsobili stratu výsadných telesných znakov, ktoré nás ako stavovce definujú. Podarilo sa nám tak otvoriť evolučné okno a nahliadnuť cezeň do pol miliardy rokov starej vlastnej histórie,“ dodal biológ z Univerzity Komenského.
Uvedená štúdia je z interdisciplinárneho odboru nazývaného „evo-devo“ alebo evolučná vývinová biológia, ktorej sa David Jandzík aj jeho spolupracovníci venujú. Tento odbor si kladie primárne evolučné otázky a porovnávacím prístupom skúma embryonálny a larválny vývin rôznych druhov organizmov. Využíva pri tom metódy a poznatky širokého spektra odborov od molekulárnej biológie a genetiky, klasickej morfológie a experimentálnej embryológie až po fylogenetiku a paleontológiu.
Práca bola podporená aj grantom Vedeckej grantovej agentúry MŠVVaŠ SR a SAV VEGA pod číslom 1/0415/17.