Foto: Tomáš MadejaHlavnou úlohou epidemiológov je aktuálne komunikácia s ľuďmi, ktorým bol potvrdený COVID-19 a zabezpečenie ich karantény. Ďalej zisťujú a vyhľadávajú úzke kontakty nakazeného a zabezpečujú aj ich karanténu. To zahŕňa aj zisťovanie kontaktov na pracovisku či karanténu pre pracovisko. Jeden pozitívny má priemerne 20 kontaktov, s ktorými je potrebné sa spojiť, zabezpečiť ich testovanie a karanténu. „Neviem, či si viete predstaviť objem tejto práce, ale môžem povedať, že pracujeme takmer nonstop,“ hovorí Alexandra Bražinová.
Epidemiológovia podľa anamnézy vyhodnocujú, kto by mal absolvovať odber vzorky na test na nový koronavírus. Ide jednak o úzke kontakty nakazených, jednak o volajúcich z infoliniek podľa poskytnutých informácií. Podľa epidemiologičky by bolo najlepšie dať otestovať každého, kto sa toho dožaduje. „Problém však nie je v samotných testoch, laboratóriá by stihli urobiť niekoľkonásobne viac testov ako doteraz. Limitujú nás odbery,“ upozorňuje. V Bratislavskom kraji sú len dve možnosti na testovanie – Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB na Kramároch a domáci odber posádkou na to určenou. Táto posádka, ktorá potrebuje kompletný celotelový ochranný výstroj, bola zo začiatku na celý kraj len jedna a ochranné prostriedky limitované. Ochranný odev môžu použiť len raz pri odbere v jednej domácnosti, následne odev putuje do nebezpečného odpadu. Za 24 hodín sú schopní urobiť najviac 30 odberov. Pre nedostatok týchto výstrojov pre posádky nastávajú výpadky, v niektoré dni sú domáce odbery pozastavené. V súčasnosti fungujú domáce odbery v Bratislave len pre imobilných pacientov. Situácia sa mení každý deň.
Na telefónnu linku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave volajú ľudia nepretržite. Je veľmi náročné túto aktivitu personálne udržať. Má to však svoj význam, keďže vďaka infolinke sa zmenšuje počet ľudí, ktorí by inak chodili do ambulancií a na urgentný príjem. V poslednom období sa už na infolinke dobrovoľne striedajú zaškolení medici aj z Lekárskej fakulty UK. Za hodinu je možné vybaviť 20 – 30 telefonátov, okrem možnosti testovania na nový koronavírus sa ľudia najčastejšie pýtajú na výnimky z povinnej karantény.
Hoci lekári a zdravotníci v nemocniciach, v laboratóriách, v call centrách zažívajú v týchto dňoch najväčší nápor, pracujú v plnom nasadení s vedomím zodpovednosti za zdravie obyvateľstva. „Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách a v našom dosahu, s vypätím všetkých síl, aby sme túto epidémiu udržali ako-tak pod kontrolou,“ dodáva Alexandra Bražinová. Zároveň však odkazuje, že to, ako sa celá situácia nakoniec skončí, je v konečnom dôsledku na každom z nás.
K dobrovoľníkom medikom sa pridávajú aj kolegovia z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí chcú tiež pomôcť pri diagnostike vzoriek z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Po dohode s Univerzitnou nemocnicou Bratislava bude spustená laboratórna diagnostika infekcie spôsobenej koronavírusom COVID-19 vo Vedeckom parku UK. Na infolinke v Martine a v martinskej nemocnici sa striedajú medici z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, ktorí koordinujú aj zahraničných študentov. Študenti farmácie podávajú pomocnú ruku v lekárňach pri výdaji a príprave liekov. Naši študenti plánujú aj psychologické a duchovné poradenstvo.
Výučbová časť semestra sa skončí najneskôr 31. mája 2020 a prebehne dištančnou metódou.
Skúškové obdobie sa skončí najneskôr 4. júla 2020 a opätovne sa obnoví v auguste (17. - 31. august 2020). Skúšanie prebehne dištančnou metódou. Augustové termíny sa môžu využiť ako opravné, ale aj ako riadne termíny.
Záverečné práce sa odovzdajú najneskôr 31. mája 2020, výlučne v elektronickej forme, pokiaľ fakulta už nezverejnila neskorší termín ich odovzdania. Uvedený termín sa netýka dizertačných prác, pri ktorých harmonogram ostáva zachovaný.
Štátne záverečné skúšky prebehnú dištančnou metódou.
Rektor odporúča školiteľom záverečných prác, aby zohľadnili súčasnú situáciu a jej potenciálny vývoj a prípadne v spolupráci s garantmi študijných programov upravili ciele, témy alebo názvy záverečných prác. Zároveň odporúča školiteľom aj oponentom, aby pri hodnotení zohľadnili objektívne okolnosti, ktoré mohli brániť naplneniu pôvodných cieľov prác.
Ak predmet nie je z objektívnych dôvodov možné ukončiť dištančnou metódou (napríklad pri laboratórnych cvičeniach), môže fakulta zmeniť študijný plán a presunúť tento predmet do ďalšieho ročníka. Takýto presun nesmie ísť na ujmu študentov.
Ak by študenti z objektívnych dôvodov spôsobených mimoriadnymi okolnosťami museli prekročiť štandardnú dĺžku štúdia, rektor im odpustí školné.
V súlade s týmito zásadami sa prijmú potrebné legislatívne úpravy dotknutých vnútorných predpisov.
Ilustračný obrázok„Múdrosť je tým, čím človek môže byť užitočný aj iným ľuďom, nielen sebe. Každé naše jednanie by malo slúžiť nielen vlastnému prospechu, ale aj prospechu iných...“ (J. A. Komenský: Schola pansophica)
Prvá asociácia, ktorá sa nám s Komenským aj bez hlbšieho štúdia spája, je tá, že to bol učiteľ národov alebo učiteľ učiteľov (praeceptor mundi) – nie nadarmo si v deň jeho narodenín pripomíname Deň učiteľov. I keď rozsah jeho literárneho diela môže byť odrádzajúci – Komenskému sa pripisuje autorstvo až 250 spisov menšieho či väčšieho rozsahu –, objaviť hĺbku a nadčasovosť jeho myšlienok určite stojí za tú námahu. A to nielen pedagógom, teológom či filozofom, ale i mladej generácii. Práve tej by malo záležať na hľadaní hodnôt, na ktorých možno vybudovať lepšiu ľudskú spoločnosť. A práve tým je Komenského odkaz aj po 400 rokoch stále živý.
Komenský bol muž, ktorý svojím veľkým intelektuálnym úsilím, ťažko skúšanými životnými osudmi, no i pretrvávajúcim pedagogickým optimizmom získal celosvetové uznanie. Vo svojej dobe patril k najväčším vzdelancom. Hľadal cesty k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu, školstvu, hľadal zmysel výchovy a vzdelania. Originálne sú aj jeho filozofické a teologické práce, v ktorých spracúva ťažké problémy, rieši vzťahy medzi ľuďmi, národmi a vyzýva nás k celkovej harmónii ľudstva. Kládol silný dôraz na slobodu človeka, znášanlivosť, ľudskosť a spravodlivosť pre všetkých, čo sú hodnoty, ktoré je potrebné silno reflektovať aj v súčasnej dobe.
Škola má byť dielňou ľudskosti
V dobe, ktorá apeluje na kritické myslenie, no i tak mnoho ľudí pravdu ignoruje alebo vedome prekrúca, sú Komenského diela dokonalým zrkadlom, v ktorom odhaľuje pravdu o ľudských hodnotách, slobodnom a spravodlivom svete pre všetkých, o náprave s cieľom dosiahnuť dokonalú ľudskú spoločnosť. Človek dnešnej doby je vzdelaný, veľa vie, veľa dokáže, veľa chce, ale má aj zničujúce až sebazničujúce úmysly. Škola má byť dielňou ľudskosti, ktorá zušľachťuje myseľ, reč i ruku človeka. Komenský považoval za šťastný taký národ, ktorý má dostatok dobrých škôl, dobrých kníh, dobrých učiteľov. V škole videl hlavný prostriedok, ako zlepšiť spoločnosť a dosiahnuť panharmóniu celého ľudstva. Výchova a vzdelávanie ako celoživotný proces má človeka kultivovať v duchu demokracie a humanizmu.
Ideálom je všemohúca výchova
Svojím úsilím reformovať školstvo sa stal zakladateľom modernej výchovy uznávaným po celom svete. Definoval požiadavku všeobecného a systematického vzdelávania pre všetkých. Jeho cca 192 didaktickým zásadám dominuje zásada názornosti, ktorou chcel uľahčiť vyučovanie nielen latinského jazyka.
Veril vo všemocnosť výchovy a tomuto ideálu podmienil všetku svoju činnosť. Písal učebnice, metodické príručky, didaktické a výchovné teoretické spisy, reformoval školstvo vo viacerých štátoch Európy, zhromažďoval podklady pre jazykové slovníky a encyklopédie, ktoré mali zahrnúť všetko dostupné poznanie a priviesť ľudstvo k pansofii (všemúdrosti).
Prečo sa prvá slovenská univerzita vlastne volá po českom vzdelancovi?
Naša univerzita bola v čase svojho zriadenia v júni 1919 len treťou univerzitou pôsobiacou na území Československej republiky. Okrem Karlovej univerzity v Prahe to bola ešte Masarykova univerzita v Brne. Keď sa podľa ich vzoru hľadalo pre univerzitu kratšie pomenovanie po nejakej osobnosti, poslanec František Drtina, ktorý bol univerzitným profesorom, navrhol pomenovanie po Komenskom. Komenský sa totiž po vzniku ČSR stal súčasťou oficiálneho výkladu československých dejín a bol jednou z „našich“ najvýznamnejších osobností, ktorú dobre poznali aj zahraniční odborníci. Návrh poslanca sa stretol so súhlasom, a tak sa už v novembri Československá štátna univerzita v Bratislave premenovala na Univerzitu Komenského. V období slovenského štátu bola snaha premenovať ju na Univerzitu Ľudovíta Štúra a poprieť tým všetko československé, nakoniec sa však v roku 1939 zhodli na Slovenskej univerzite. V roku 1954 sa univerzita vrátila k svojmu skoršiemu názvu a tomu ostala verná až dodnes.
Foto: Archív Martina TkáčaKeď 14. marca s bratom sledoval vývoj situácie a v Taliansku hlásili 14-tisíc prípadov, rozhodol sa zaujímať o to, ako by mohol pomôcť, trebárs aj v inom, už existujúcom dobrovoľníckom tíme. Keď však zistil, že nič také zatiaľ nie je, začal konať: „Skúsil som napísať status a vyzvať mojich spolužiakov z Martina k dobrovoľníckej činnosti. Na druhý deň som mal 35 študentov a oznámil som našej pani dekanke, že sme pripravení pomôcť kedykoľvek.“Za všetkým stojí spolupráca
Z tridsiatichpiatich študentov a jedného koordinátora čoskoro vznikla sieť ľudí, ktorí si navzájom pomáhali a vytvárali spolupráce kde mohli. Pomohlo aj Národné centrum zdravotníckych informácií, vďaka ktorému počet dobrovoľníkov stúpol na 93 a spojil ich aj so 148 kolegami z Lekárskej fakulty UK (LF UK). „Pridali sa tiež ponuky na pomoc do nemocníc po celom žilinskom kraji, kde študenti pracujú vo filtroch. Čiže filtrujú, ktorý pacient ide do nemocnice, ktorému sa budú robiť stery a podobne,“ vysvetľuje Martin Tkáč. Okrem toho sa k ich činnosti rozhodli pridať aj študenti zo SZU či UPJŠ, už pod vlastnými koordinátormi. Pomôcť sa rozhodli aj študenti z českých fakúlt, ktorí momentálne prebývajú na Slovensku. „Z iniciatívy študentov z LF UK taktiež vytvárame platformu pre jednoduchšie zaradenie do zoznamu z ponuky dobrovoľníckej práce. Ujali sa toho šikovní ľudia z hacvirus.sk, za ktorým stoja Perry Talents, Virtual Medicine, Campus Cowork a platformu nám poskytuje Solved," dodáva.
Od telefonistu, cez výrobcu roztokov až k prekladateľovi
Práca týchto dobrovoľníkov zahŕňa naozaj rôzne aktivity. V snahe čo najlepšie informovať slovenskú verejnosť o „neviditeľnom nepriateľovi“, ako mu Martin hovorí, pracujú so študentmi napríklad aj na preklade anglických textov. „Keďže je o ňom pomerne málo štúdií, a ak aj nejaké existujú, sú v anglickom jazyku, tak ich hľadáme v databázach výskumov a prekladáme pod vedením odborníkov, ktorí ich kontrolujú,“ vysvetľuje. Okrem už spomínaných aktivít však pre nedostatok operátorov študenti vypomáhajú aj v call centrách a poskytujú volajúcim informácie o tom, aké kroky majú podstúpiť na základe prejavujúcich sa symptómov, alebo pri návrate domov zo zahraničia. „V prvé dni na jedného operátora pripadalo 500 telefonátov. Študenti pre tento časový stres absolvovali online školenie na JLF UK a mohli začať pomáhať,“ približuje situáciu Martin. Niektorí študenti pomáhajú pre zvýšenú potrebu dezinfekcie na oddeleniach namiešavať v lekárni dezinfekčné roztoky, iní merajú v triáži (prvotné zhodnotenie stavu pacienta) teplotu a zisťujú cestovnú anamnézu pacientov.
Kto chce pomôcť, stále môže
Na Martinovom zozname zatiaľ figuruje 220 študentov, no v ich facebookovej skupine Dobrovoľníci LF sa nazbieralo vyše 1300 študentov, ktorí sa o situáciu zaujímajú. „Keďže sa situácia môže vyvinúť akokoľvek, dobrovoľníci sú stále žiadaní. Doteraz prihlasovanie fungovalo hlavne cez koordinátorov. Od štvrtka 26. marca sa dobrovoľníci môžu prihlasovať aj cez novú platformu smepripraveni.sk. Hľadáme všetky zdravotnícke pozície vrátane ošetrovateľov či opatrovateľov, ale aj pôrodné asistentky či sociálnych pracovníkov,“ dodáva Martin.
Rektor Univerzity Komenského Marek Števček prijal v piatok 27. marca 2020 na základe záverov z vedenia a po prerokovaní v kolégiu rektora usmernenia k organizácii štúdia počas trvania mimoriadnej situácie. Prikladáme odpovede na najčastejšie otázky, ktoré k tomu dostávame.
Ako presne bude prebiehať ukončenie kurzov?
Všade, kde sa to čo len trochu dá, by váš kurz mal skončiť pred začiatkom leta. Ak mal kurz skončiť skúškou či testom, môže váš prednášajúci upraviť spôsob preskúšania. Ak váš kurz vyžadoval laboratórne cvičenia či praktickú prácu a naozaj to nepôjde online, môžete skúšku urobiť v auguste a bude sa vám stále počítať ako skúška v riadnom termíne. Ak to naozaj nepôjde inak, presuniete si tento kurz do ďalšieho semestra a fakulta urobí všetko pre to, aby vám to nespôsobilo ďalšiu ujmu (upraví počet kreditov potrebný pre postup, zmení prerekvizitu, a podobne).
Kedy presne teda budú štátnice?
Presný termín štátnych záverečných skúšok sa určuje podľa dostupnosti skúšajúcich a možností jednotlivých katedier a ústavov. Informácia vám príde z vašej katedry, ústavu, fakulty.
Zrušia sa štátnice?
Nie, nič také v tejto chvíli neplánujeme. Vedeniu Univerzity Komenského záleží na tom, aby titul z tejto univerzity mal svoju hodnotu a nikdy ho nikto nespochybnil. Využijeme všetky dostupné technológie, aby sme tento cieľ naplnili.
Ako to bude prebiehať technicky?
Ak by podmienky boli ako dnes, prebehnú štátnice dištančne s využitím dostupných softvérových nástrojov. Podrobný postup si každá fakulta určí sama, podľa charakteru štátnych záverečných skúšok. Naše Centrum informačných technológií (CIT UK) pripravuje fakultám manuály a odporúčania. V tejto chvíli ešte nevieme povedať detaily, všetko sa však včas dozviete.
Čo budem na to potrebovať?
Postačí bežný kancelársky počítač a mikrofón, alebo súprava slúchadiel a mikrofónu. A, samozrejme, prístup do internetu. Škola vám nemá ako tieto prostriedky zabezpečiť, prosím, skúste na to myslieť v predstihu. V prípade núdze skúste kontaktovať svoj obecný úrad, či iné inštitúcie v mieste vášho bydliska a požiadať ich o podporu.
Nemám ako napísať záverečnú prácu - môj výskum sa predsa zaoberá (dosaďte prekážku).
Kontaktujte, prosím, svojho školiteľa a v duchu odporúčania rektora si dohodnite zmenu alebo úpravu témy a cieľov. Mnohí výskumníci sa už stretli so situáciou, kedy nedokázali z objektívnych dôvodov naplniť ciele svojho výskumného projektu či grantovej úlohy. V mnohých odboroch to nie je nič nezvyčajné.
Dokedy mám odovzdať prácu?
Termíny na odovzdanie záverečných prác zverejnia jednotlivé fakulty.
Ako bude prebiehať prijímacie konanie?
Na väčšine študijných programov, na ktoré je ešte možné podať prihlášku, podáte prihlášku elektronicky a príde vám správa. Ďalšie dokumenty – vysvedčenia, diplomy, potvrdenia budete dokladať neskôr, spôsobom, ktorý určí fakulta. Fakulta vás pozve na predpísané talentové skúšky alebo na prijímacie skúšky v termíne, ktorý oznámi v dostatočnom predstihu a v súlade s novými termínmi maturitných skúšok. Sledujte preto webové stránky fakulty, na ktorú sa hlásite, tam nájdete potrebné informácie.
Prečo sa skúškové obdobie delí na dve časti?
Augustové termíny boli aj doteraz určené na náhradné a opravné termíny. Súčasne boli riadnymi termínmi pre študentov, ktorí boli počas semestra na mobilitách a nestihli dorobiť niektoré skúšky. Bude teda možné absolvovať vybrané skúšky aj v auguste ako v riadnom termíne. Veríme, že dovtedy sa situácia zlepší a niektoré praktické cvičenia a skúšky bude možné urobiť v tomto čase prezenčne. Tam, kde to pôjde, by však mali všetky skúšky skončiť do 4. júla 2020.
Ale v lete idem na Work and Travel, alebo mám iné plány!
Čokoľvek plánujete na leto, budete musieť s vysokou pravdepodobnosťou prehodnotiť, vzhľadom k platným obmedzeniam voľného pohybu. Nikto nevie povedať, ako dlho potrvajú obmedzenia, ale je nepravdepodobné, že sa do leta uvoľnia. Ak nepríde k dramatickému zvratu, školské povinnosti nebudú jediným dôvodom, prečo nebudete môcť vycestovať.
A čo doktorandi?
Pri doktorandoch sme z úrovne Vedenia UK nenavrhovali úpravy harmonogramov. Harmonogram štúdia doktorandov by mal fungovať tak, ako je nastavený a ak je potrebné niečo upraviť či zmeniť, treba to riešiť lokálne na vašej fakulte. Doktorandské štúdium je mimoriadne rozmanité a veľmi sa líši v závislosti od odboru, väčšina termínov sa stanovuje na úrovni fakulty v závislosti od dostupnosti školiteľa, oponentov či členov komisií. S ďalšími otázkami kontaktujte, prosím, svojho školiteľa. Ak nebude vedieť odpovedať, môže Váš školiteľ kontaktovať prodekana pre vedu na vašej fakulte a požiadať o ďalšie pokyny. Doktorandské štúdium je individuálne, preto by sme chceli všetkým doktorandom (vrátane nášho top fanúšika Petra) aj touto formou odporučiť, aby odpovede na svoje otázky nehľadali na sociálnych sieťach, ale u svojho školiteľa či školiteľky.
Budú promócie?
Absolventi dostanú diplomy v najkratšom možnom čase. Promócie budú, hneď ako to bude možné, v rozsahu, ktorý situácia dovolí. Prednostne prebehnú magisterské a doktorské promócie.
Kedy si môžem prísť pre veci na internáte?
Túto otázku dostaneme každý deň od niekoľkých desiatok ľudí, aj s rôznymi kreatívnymi návrhmi na riešenie situácie. Za štandardných okolností by to nebol problém, ale na našich internátoch je ubytovaných 9 000 ľudí. Ak by sme ich zajtra otvorili, spustíme vlnu cestovania - v situácii, kedy nás všetky štátne orgány naliehavo prosia, aby sme ostali doma a minimalizovali pohyb. Rektor UK, vedenie univerzity aj vedenia internátov o probléme vedia a hľadajú riešenie, hlavne pre ľudí, ktorí sa naozaj k veciam potrebujú dostať. Ale prosíme a žiadame vás, buďte trpezliví.
Kedy nám internáty vrátia bytné za apríl?
Pracujeme na tom, ale je to komplikovaná operácia a internáty bojujú s množstvom urgentných problémov. Aj v tomto vás prosíme o trpezlivosť.
Môže sa to ešte zmeniť?
Samozrejme, môže. Zažívame situáciu, na ktorú nikto z nás nedostal manuál. Neustále sa mení a tieto opatrenia sú výsledkom našej najlepšej snahy prispôsobiť sa jej. Robíme, čo môžeme. Univerzita Komenského má okolo 800 študijných programov v rozsahu od archeológie po zubné lekárstvo. Každá fakulta má navyše inak nastavené rozhodovacie právomoci. Žiadna iná univerzita na Slovensku nie je taká pestrá a nie je taká decentralizovaná. Napriek tomu robí Vedenie UK všetko pre to, aby sme situáciu čo najviac sprehľadnili a hľadali alternatívne riešenia rôznych nečakaných situácií.
Čo bude ďalej?
To povedať nevieme. V odhadoch vývoja situácie sa opakovane zmýlili aj také kapacity ako Boris Johnson a jeho expertný tím, takže do tohto sa radšej púšťať nebudeme. Rektor UK napríklad o zrušení prezenčnej výučby rozhodol už v nedeľu 8. marca. Ešte deň na to náš bývalý premiér naznačoval, že to bolo predčasné a Donald Trump vyhlasoval, že COVID-19 je len bežnou chrípkou. Ku koncu toho istého týždňa už obaja vyhlasovali mimoriadne opatrenia. Preto vás prosíme o trpezlivosť. V tejto chvíli sa pripravujeme na to, že do konca semestra nebudeme môcť spustiť prezenčnú výučbu.
Čo ak hrozba pominie?
Akonáhle hrozba nákazy klesne a bude opäť bezpečné stretávať sa, nasadíme všetky sily, aby sme sa čo najskôr vrátili do režimu bežného fungovania.
Na záver...
Dovoľte nám z tímu Oddelenia vonkajších vzťahov UK a Infocentra UK poďakovať všetkým, ktorí nám posielate povzbudzujúce správy. Sme hrdí na to, že pracujeme na univerzite, kde množstvo našich lekárov, výskumníkov a vedcov bojuje proti novému koronavírusu v prvej línii. Sme hrdí aj na študentov, hlavne medikov, farmaceutov, ale aj prírodovedcov, ktorí testujú vzorky, pomáhajú v lekárňach a vo vstupných filtroch, či na infolinkách. Sme hrdí aj na budúcich psychológov, ktorí vytvárajú systém dobrovoľnej psychologickej podpory študentom, či na študentov teologických fakúlt, ktorí plánujú duchovné poradenstvo. Alebo na študentov manažmentu, ktorí vyrábajú ochranné štíty na 3D tlačiarňach, na študentov Pedagogickej fakulty, ktorí pomôžu s opatrovaním detí zdravotníkov, a na mnohých ďalších. Ďakujeme vám všetkým! Sledujte aktuálne informácie na Koronavírus: Opatrenia Univerzity Komenského
Ilustračná fotografia. Foto: Vladimír Kuric
Na špecializovanom pracovisku Virologického ústavu SAV sa vedcom podarilo z vírusu úspešne izolovať vzorky nukleovej kyseliny vírusu SARS-CoV-2 prvých pacientov na Slovensku. Nový koronavírus je tvorený RNA a obalom, ktorý pozostáva z proteínov a lipidového obalu veľmi podobnému membráne našich buniek. Do laboratória molekulárnych biológov však putovali na ďalší výskum už neinfekčné vzorky vyčistenej nukleovej kyseliny, a to nie RNA, ale DNA. Takáto vzorka rozpustená vo vode je úplne neškodná a vedci ju môžu ďalej spracúvať.
„Chceli by sme sekvenovať podstatne viac izolátov z rôznych miest nákaz a zmapovať tak celé Slovensko,“ hovorí Tomáš Szemes z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý pracuje so svojím tímom aj vo Vedeckom parku UK. V spolupráci s Talianskom, Francúzskom a Nemeckom by sa chceli zamerať na hľadanie vzťahu medzi rozdielmi v genómoch vírusu a odlišnostiach v prichytávacích miestach vírusu, ktoré sú v rôznych skupinách populácie rôzne. Tento výskum má potenciál pre ďalší vývoj liečiv. „Poznatky o genómoch nám môžu pomôcť pri lepšej kontrole šírenia nákazy či stopovaní nákazy,“ objasňuje Tomáš Szemes, ktorý pôsobí na katedre molekulárnej biológie.
V čase, keď Slovensko pociťuje nedostatok personálneho i prístrojového zázemia, ponúkajú pomocnú ruku desiatky odborníkov z Prírodovedeckej fakulty UK. „Disponujeme odbornými kapacitami biochemikov, genetikov, molekulárnych biológov či virológov s bohatými skúsenosťami s testovacou metódou,“ povedal dekan Peter Fedor.
„Dokážeme poskytnúť expertov, ktorí sú schopní robiť testovanie molekulárno-biologickými metódami,“ približuje Katarína Mikušová, vedúca Katedry biochémie PriF UK. Pripravení testovať odobraté vzorky sú aj genetici. „Extrémne dôležité je, aby analýzy boli robené validovaným protokolom a ich výsledky boli jednoznačné,“ upozorňuje Ľubomír Tomáška, vedúci Katedry genetiky PriF UK, ktorý je presvedčený, že každý zdravý člen katedry je v prípade potreby ochotný zapojiť sa do testovania.
***
Vedecký park Univerzity Komenského bol založený v roku 2015, kedy bola jeho budova odovzdaná do užívania. Je špecializovaným výskumným a vývojovým pracoviskom UK s prioritným zameraním na oblasť biomedicíny, enviro-medicíny a biotechnológií. Okrem vlastných zamestnancov využívajú jeho infraštruktúrne kapacity aj zamestnanci ostatných fakúlt UK. Vedecký park UK sa čoraz viac približuje k napĺňaniu svojho prvotného cieľa a stáva sa špičkovým vedeckým pracoviskom, ktoré by sa v duchu stratégie univerzity malo stať centrom prípravy špičkových študentov doktorandského štúdia.
Mlynská dolinaRektor univerzity sa rozhodol študentom vyjsť v ústrety a ponúknuť v priebehu prvej tretiny apríla možnosť predčasného odubytovania. Odubytovanie prebehne na základe presne špecifikovaného časového harmonogramu tak, aby sme dodržali odporúčanú maximálnu koncentráciu osôb v priestore, v duchu aktuálnych opatrení. Ubytovaní budú musieť splniť prísne hygienické a bezpečnostné pravidlá ako sú ochranné prostriedky (vlastné rúška a rukavice), dodržiavať maximálne rozostupy, či pohybovať sa len po určených chodbách. Ak je to možné, odporúčame využiť individuálnu automobilovú dopravu.
Odporúčame študentom, aby sa kompletne odubytovali, keďže do konca semestra nepredpokladáme obnovenie prezenčnej výučby ani prezenčného skúšania; univerzita vychádza z aktuálnych informácií verejných autorít. Internáty v súčasnosti neplánujú poskytovať letné ubytovanie. V prípade rozšírenia mimoriadnych opatrení môžu štátne orgány nariadiť využitie internátnych priestorov na špeciálne účely. Nič konkrétne v súčasnosti nie je v pláne - ale vzhľadom na vývin v iných krajinách to nevieme vylúčiť.
Uvedomujeme si, že časť ubytovaných sa z objektívnych dôvodov odubytovať nemôže. Týmto ubytovaným poskytne rektor UK od mája 2020 zľavu z ceny za ubytovanie, ktorá zohľadní limitované možnosti užívať izbu, vo výške 70%. Na rokovaní sa dohodlo, že internáty študentom pri odubytovaní nebudú účtovať žiadne dodatočné náklady spojené s upratovaním či dezinfekciou, ani sa od nich nebude žiadať upratanie izieb, avšak na druhej strane nebudú internáty vracať alikvotnú časť poplatkov za mesiac marec.
V prípade obnovenia prezenčnej metódy štúdia (čo nepredpokladáme), garantuje rektor UK všetkým odubytovaným študentom možnosť vrátiť sa na pôvodné izby. Ak chce niekto požiadať o odubytovanie inú osobu (spolubývajúceho, rodiča, známeho), bude to možné – ale budeme vyžadovať úradne osvedčené splnomocnenie. Cieľom tohto opatrenia nie je zavádzať zbytočnú byrokraciu, ale ochrániť osobné veci pred neoprávnenou manipuláciou.
Je nám jasné, že tento krok vyvolá množstvo otázok, na ktoré v tejto chvíli nevieme odpovedať. Presný postup zverejníme čoskoro. Celý proces je vzhľadom k veľkosti internátov mimoriadne komplikovaný. Berieme to ako najlepšie možné riešenie s ohľadom na aktuálne dostupné informácie. V tejto chvíli nevieme povedať, kedy sa prevádzka internátov obnoví. Všetko bude závisieť od uvoľnenia aktuálnych opatrení či naopak od ich sprísnenia (napríklad vo forme zákazu cestovania), v rámci aktuálnej epidemiologickej situácie a nariadení orgánov Slovenskej republiky.
Keďže nový koronavírus sa prenáša kvapôčkami, práve štíty z nepriepustného materiálu sú najlepšou ochranou pre lekárov, zdravotné sestry, záchranárov a ďalší zdravotnícky a ošetrovateľský personál. To inšpirovalo študenta medicíny Tomáša Bernáta, aby inicioval tlač ochranných štítov.
Lekárska fakulta UK sa tým zapojila do výzvy „Pomôž nemocnici“, ktorej cieľom je spojiť užívateľov 3D tlače pre výrobu ochranných štítov a ich distribúcia zdravotníckym organizáciám. „Ochranný štít má jednoduchý dizajn. Je zložený z troch častí: držiak vytlačený na 3D tlačiarni, ochranný plast na tvár a gumu na upevnenie okolo hlavy. Je možné tlačiť ich vo veľkých množstvách,“ približuje Pavol Vitovič, prednosta ústavu.
Na jednej tlačiarni sa naraz tlačia dva štíty, ktorých tlač trvá približne 2,5 hodiny. Na troch tlačiarňach je pri nonstop prevádzke možné za deň vytlačiť približne 50 kusov. Materiál na tlač a výrobu štítov dodávajú organizátori verejnej zbierky „Pomôž nemocnici“. Štíty ďalej kompletizujú študenti Lekárskej fakulty UK.
Záujem o pomôcku prejavili viaceré kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Výrobcovia evidujú záujem o viac ako 500 ks, pričom prvé štíty už majú svojich používateľov.
„Ústav simulačného a virtuálneho vzdelávania a Bratislavský spolok medikov sa v súčasnosti snažia zapojiť aj ďalších majiteľov 3D tlačiarní, ktorí by s tlačou ochranných štítov mohli pomôcť,“ uvádza Pavol Vitovič. Svoju pomoc ústav ponúka aj pri dizajne a tlači ďalších zdravotníckych pomôcok.
***
V aktuálnej situácii v boji s koronavírusom pomáhajú mnohí odborníci a študenti Univerzity Komenského na viacerých frontoch. Viac ako 230 študentov medicíny sa strieda na infolinke alebo v callcentrách. Desiatky medikov a farmaceutov sa hlásia ako dobrovoľníci do nemocníc a lekární. Odborníci z Lekárskej fakulty UK pracujú na spustení diagnostiky infekcie spôsobenej koronavírusom COVID-19. Prírodovedci pracujú vo Vedeckom parku UK na odhalení úplnej genetickej informácie nového koronavírusu u nás. V Psychologickej poradni UK v tejto náročnej a stresujúcej situácii poradia odborníci, ku ktorým sa pridali aj študenti psychológie z UK, ktorí pod supervíziou skúsených terapeutov pomáhajú svojim spolužiakom. Univerzita Koná
Foto: NTS SRNapriek pandémii spôsobenej koronavírusom sú v nemocniciach na území SR stále aj pacienti, ktorí akútne potrebujú k svojej liečbe krv.
Krv sa nedá vyrobiť žiadnym chemickým procesom, vieme ju získať len od Vás – od dobrovoľných darcov krvi.
NTS SR vyzýva preto ľudí, aby sa nebáli, prišli darovať krv a pomohli tak zachraňovať ľudské životy. Darcov krvi ubezpečujeme, že na všetkých pracoviskách NTS SR sú zavedené sprísnené kritériá darovania krvi, hygienické a preventívne opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu.
Viac informácií o darovaní krvi.
Ilustračná fotografia. Foto: Vladimír KuricZároveň si však uvedomujeme zodpovednosť našej univerzity, najvýznamnejšej výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej inštitúcie na Slovensku, voči našej spoločnosti, ktorá od nás právom očakáva významný príspevok k zvládnutiu súčasnej pandemickej situácie a jej dopadov na spoločnosť v budúcnosti. Univerzita Komenského v Bratislave (UK) má ambíciu očakávania spoločnosti naplniť, a preto koná zodpovedne, ako bolo aj vo vyhlásení ŠRVŠ spomenuté. Na naplnenie očakávaného príspevku UK v oblasti vedy nepochybne potrebujeme aj našich mladých kolegov, doktorandov, takisto všetkých šikovných, tvorivých a pracovitých zamestnancov UK.
Sme presvedčení, že na UK je množstvo doktorandov, ktorí sú schopní a ochotní prispieť k riešeniu súčasných výziev. V rámci existujúcich možností im určite vytvoríme podmienky na ich vedeckú prácu, budeme však jednoznačne vyžadovať dodržiavanie všetkých protiepidemických opatrení prijatých na minimalizáciu rizika nákazy. Môžeme Vás všetkých uistiť, že Univerzita Komenského konala a bude konať vždy tak, aby nehazardovala so zdravím svojich študentov a zamestnancov, s dôverou, ktorú jej študenti, vrátane doktorandov, prejavili tým, že sa rozhodli na nej študovať, ale ani so svojím dobrým menom v spoločnosti.
Vedenie Univerzity Komenského v Bratislave Prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD., predsedníčka Akademického senátu UK
V pondelok 6. apríla 2020 zverejnia ubytovacie zariadenia presné pokyny, ako bude odubytovací proces na danom ubytovacom zariadení prebiehať. Do stredy 8. apríla zverejnia ubytovacie zariadenia presný harmonogram odubytovania. Sledujte, prosím, svoje univerzitné e-mailové schránky. O termíne vášho odubytovania dostanete informáciu minimálne tri dni dopredu. Prvým dostupným termínom bude utorok po Veľkej noci, teda 14. apríl. Ak sa nestane niečo nepredvídateľné, proces odubytovania by mal prebehnúť do konca apríla.
Výmena termínov
Každý deň sa bude môcť odubytovať len istý počet ľudí, aby sme zabránili nadmernej koncentrácii. Preto vás žiadame o trpezlivosť. Ak sa z vážnych príčin v určený deň odubytovať nebudete môcť, skúsia vám internáty prideliť ďalší termín. V čase odubytovania rektor študentov ospravedlňuje zo vzdelávacích aktivít.
Otázky
Prosíme, aby ste otázky k odubytovaniu adresovali len internátom. Neoslovujte s týmito otázkami informačné linky Univerzity Komenského, FB stránku univerzity či Infocentrum UK. Pracovníci rektorátu vám vedia dať len všeobecnú odpoveď či odkázať na váš internát, ktorý spravuje jednotlivé termíny. Univerzita má viac internátov, odubytovanie bude prebiehať na každom oddelení odlišne.
Cestovanie
Odporúčame využiť individuálnu automobilovú dopravu, ak máte tú možnosť.
Iné osoby
Ubytovaný študent je oprávnený požiadať o odubytovanie inú osobu (napr. spolubývajúceho, rodiča, známeho), avšak táto osoba sa musí preukázať úradne osvedčeným splnomocnením od ubytovaného študenta. Cieľom tohto opatrenia je ochrana osobného majetku študentov. Zároveň upozorňujeme, že osoby bez splnomocnenia (príbuzní, partneri) nebudú môcť vstupovať do objektov internátov. Prosíme, aby počkali mimo objektov.
Ak sa nemôžem odubytovať
Rektor poskytne ubytovaným študentom, ktorí sa nemôžu z objektívnych príčin odubytovať z ubytovacieho zariadenia, zľavu od začiatku mája 2020 vo výške 70 % z ceny za ubytovanie. Zľava platí až do uplynutia doby nájomnej zmluvy. Možnosť vstupu na izbu bude závisieť od aktuálnych epidemiologických opatrení: v najbližšej dobe to však (s výnimkou prideleného termínu odubytovania) nebude možné.
Bezpečnostné opatrenia počas odubytovania:
Žiadame všetkých, aby pri pohybe v areáloch internátov dodržiavali bezpečnostné odstupy. V pokynoch dostanete presné hygienické inštrukcie, podľa typu internátu.
Vstup do ubytovacích zariadení nebude umožnený osobám so zdravotnými problémami respiračného charakteru a príznakmi zvýšenej teploty.
Vstup ako aj pohyb v ubytovacích zariadeniach bude možný len vo vlastných ochranných pomôckach na prekrytie horných dýchacích ciest (napríklad rúško, šál, šatka, atď.), a v rukaviciach.
Pri vchode do objektov ubytovacích zariadení sú všetci povinní aplikovať si dezinfekciu na ruky.
Ubytovaní študenti sú povinní obmedziť svoj pohyb v ubytovacom zariadení na nevyhnutné minimum a nezdržiavať sa v skupinách alebo na miestach s možnou koncentráciou ľudí.
Ubytovaným študentom sa dôrazne neodporúča používať výťahy ubytovacieho zariadenia. V prípade ich použitia nesmie v jednom okamihu výťah používať viac ako jedna osoba.
Nedodržanie týchto opatrení môže viesť k disciplinárnemu alebo trestnému stíhaniu. Upozorňujeme, že v čase mimoriadnych opatrení sú sankcie prísnejšie.
Máme pred sebou náročný proces. Očakávame, že časť študentov môže reagovať podráždene či netrpezlivo. Preto by sme vás chceli požiadať o maximálnu možnú trpezlivosť a chladnú hlavu: ide o bezprecedentnú operáciu, aká ešte u nás nikdy neprebehla.
Upozorňujeme, že takáto akcia sa nedá urobiť s ohľadom na individuálny komfort každého. Musíme zvážiť veľa faktorov, a preto vás žiadame o spoluprácu a disciplínu. Myslime na to, že platí režim mimoriadnych opatrení. Návrh procesu a harmonogramu je výsledkom kompromisu medzi pohodlím a bezpečím. Snažíme sa byť flexibilní a vychádzať v ústrety ako sa len dá, v takejto situácii však všetci musíme zniesť istú mieru obmedzení.
Robíme všetko pre to, aby celý proces prebehol čo najplynulejšie. Prosíme, pomôžte nám. Buďte trpezliví. Neadresujte svoju frustráciu našim zamestnancom.
Ďakujeme za pochopenie.
Prílohy:
- Príkaz rektora - Vzor splnomocnenia - Čestné vyhlásenie
Mlynská dolina„Univerzita Komenského berie situáciu mimoriadne vážne a zodpovedne. Spolu so Slovenskou technickou univerzitou sme už v nedeľu 8. marca 2020 rozhodli o prerušení prezenčnej výučby. Krátko nato sme uzavreli internáty, ktoré sú rizikovým prostredím s vysokou koncentráciou ľudí z celého Slovenska aj zo zahraničia. V súčasnosti prednášky aj skúšanie pokračujú dištančne. Mnohí naši študenti si však v izbách nechali študijné materiály či podklady k diplomovým prácam alebo budú chcieť po úspešných štátniciach nastúpiť do práce, preto im umožníme v prísnom režime mimoriadnych hygienických opatrení vyzdvihnúť si svoje osobné veci,“ povedal Marek Števček, rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Harmonogram odubytovania zabezpečí, aby každý deň na internáty prišiel len limitovaný počet študentov a počet ľudí neprekročil koncentráciu jeden človek na 25 m². Študenti môžu vstúpiť len v rúškach a rukaviciach, v prípade potreby bude dostupná dezinfekcia. Vstup do areálu nebude umožnený osobám s príznakmi respiračného ochorenia. Každá osoba je povinná pri vstupe do areálu odovzdať čestné vyhlásenie, ktorým deklaruje, že nemá vedomosť, že by v posledných 14 dňoch prišla do kontaktu s osobou, u ktorej je podozrenie na ochorenie COVID-19. Všetky povrchy budú internáty pravidelne a intenzívne dezinfikovať.
Vzhľadom na aktuálnu situáciu nepredpokladá univerzita obnovenie prezenčnej výučby do leta. Keďže však prednášky, štátnice aj obhajoby pokračujú naďalej, univerzitu každý deň oslovovali desiatky študentov so žiadosťou o možnosť vyzdvihnutia si študijných materiálov. Zároveň mnohí študenti oboch lekárskych fakúlt, farmaceutickej fakulty aj prírodovedeckej fakulty pomáhajú v prvej línii – vo vstupných filtroch, v lekárňach alebo pri testovaní vzoriek. V prípade potreby rozšírenia týchto opatrení budú títo študenti potrebovať ísť do svojich izieb a vyzdvihnúť si špeciálne oblečenie, ktoré sa často zhotovuje na mieru. Študenti univerzity okrem pomoci v zdravotníckych zariadeniach, lekárňach či na telefonických linkách NCZI organizujú psychologickú pomoc pre ďalších študentov, pripravujú projekt duchovného poradenstva alebo stráženia detí zdravotníkom v prvej línii. Ďalšie skupiny študentov rozbehli tlač ochranných štítov či pracujú na prístrojoch na pomoc dýchaniu. Vo Vedeckom parku UK pracujú vedci z Prírodovedeckej fakulty UK a Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV na odhalení úplnej genetickej informácie nového koronavírusu u nás.
„Keďže sme najväčšou slovenskou univerzitou a naši študenti pochádzajú z celého Slovenska a z 87 krajín sveta, verím, že naša rýchla reakcia a pohotové opatrenia začiatkom marca prispeli k redukovaniu šírenia nákazy. V súčasnosti pracujeme dištančne, v čoraz viac odboroch sa nám už darí zabezpečovať prednášky a cvičenia plnohodnotne na diaľku. Zároveň sme pod heslom Univerzita Koná rozbehli množstvo aktivít zameraných na pomoc v prvej línii. Ďakujem všetkým študentom a zamestnancom, ktorí v tomto boji pomáhajú,“ dodal rektor Števček.
Viac informácií o procese odubytovania nájdete v príkaze rektora
Kedy prišiel zlom, ktorý vás motivoval začať pracovať na umelej pľúcnej ventilácii (UPV)?
Keď sme si všimli, ako zle je na tom Taliansko. S bratom sme začali premýšľať a hľadať možnosti, ako v tejto situácii pomôcť. Sadli sme si a navrhli niekoľko riešení. Keďže aj situácia v Taliansku ukázala akútny nedostatok pľúcnych ventilácií, naším cieľom bolo priniesť lacnú alternatívu, ktorá by pomohla v prípadoch najväčšej krízy.
Vedeli by ste jednoducho vysvetliť, ako vaša alternatíva UPV funguje a ako môže pomôcť?
V prvom rade považujeme za mimoriadne dôležité zdôrazniť, že nejde o plnohodnotnú náhradu umelej pľúcnej ventilácie. Profesionálne pľúcne ventilátory majú využitie od 12hodinovej transplantácie až po niekoľkomesačné udržiavanie života. Náš prístroj je zámerne konštruovaný čo možno najjednoduchšie. Jeho cieľom je vykryť najkritickejšie momenty, kedy nebudú k dispozícii žiadne pľúcne ventilátory a bude potrebné prekonať určité obdobie, pravdepodobne nie dlhšie ako 24 hodín. Často je v súčasnej situácii potrebné pripojiť pacienta na ventiláciu na pár hodín, prípadne pár desiatok minút, kým sa uvoľní štandardná pľúcna ventilácia. A keďže ide o život, každá alternatíva má význam.
Z čoho je vaša pľúcna ventilácia vyrobená?
Našou víziou bolo a je – všetko zbaliť do škatule a poslať. Aj preto sme najväčší ohľad brali na dostupnosť komponentov. Väčšia časť zariadenia je vytvorená pomocou 3D tlače, základ tvorí preglejka, vonkajší kryt je plastový a zvyšok tvoria bežné zdravotné pomôcky dostupné v každej nemocnici. Všetko je teda možné zhotoviť buď priamo na mieste, v prípade, že majú možnosť si komponenty vytlačiť, alebo im diely zbalíme do škatule, pripojíme k tomu jednoduchý 5-krokový manuál a oni si to následne s jedným skrutkovačom poskladajú.
To znie ako nielen funkčný, ale aj cenovo výhodný produkt...
Profesionálne pľúcne ventilácie stoja od 40-tisíc eur. Naša alternatíva stojí v základnej verzii 80 eur. K zariadeniu budú ale prístupné aj rôzne moduly, ktoré si jednotlivci budú môcť dodatočne vybrať podľa potreby. Takže v pokročilejšej verzii bude zariadenie stáť asi 150 eur. My produkt ale nepredávame a ani to neplánujeme. Hovoríme o nákladoch na jednotlivé súčiastky. Nepožadujeme absolútne žiadnu sumu za nič od nikoho. Ventilácia je prioritne určená ľuďom, ktorí majú problém a potrebujú ju. Myslíme si, že v takejto situácii nie je priestor na to, aby sa niečo predávalo.
Koľko prototypov predchádzalo tomu finálnemu?
Vyvinuli sme celkovo tri funkčné prototypy, avšak niektoré sme zavrhli, keďže mali výrazné mechanické obmedzenia, ktorých odstránenie by vyžadovalo vyššie náklady. Na prvý model zariadenia sme miesto drahého ambuvaku použili obyčajné dvojlitrové kofolové fľaše. Vďaka nemu sme sa naučili, čo všetko treba ešte zlepšiť a zistili sme, aká je táto téma v skutočnosti zložitá. Potom však prišiel kolega Gálik z Lekárskej fakulty UK s dobrým nápadom, ako zariadenie zlepšiť. Keďže je medik, poskytol nám zaujímavé knowhow. Spolu s ním a aj s primárom Palackom sme si prešli jednotlivé parametre, ktoré tieto prístroje majú mať, aby boli naozaj využiteľné v nemocničnej praxi. Od toho momentu sme začali pracovať na Q-vente.
Q-vent? Ide o nejaký symbolický názov?
Zariadenie bolo nazvané podľa začiatočného slova Quest, pretože pretlak krízových stavov spôsobuje tlak na vývoj alternatívnych riešení.
Ako teda vyzerá momentálna verzia Q-vent?
Pri jeho tvorbe sme zohľadnili všetky požiadavky, ktoré mali klinickí anesteziológovia. Okrem ambuvaku, ktorý nahradil fľaše z Kofoly, sme pridali aj PEEP ventil, ktorý slúži na udržanie tlaku pri výdychu, čo je veľmi dôležité pri pacientoch so zápalom pľúc. Tiež bude možné nastavovať frakciu kyslíka, keďže pri náročných prípadoch treba vyššiu koncentráciu kyslíka, ako sa nachádza vo vzduchu. Dokážeme ním tiež regulovať frekvenciu dychov, objemy vdychov a taktiež vieme zvlhčovať a ohrievať vzduch. Keby prúdil vzduch priamo z fľaše alebo z prostredia, bol by príliš studený, mohol by spôsobiť svalový kŕč. Súčasťou je už aj špeciálne navrhnutý dvojitý obeh na oddelenie vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Vzduchové filtre pre použitý dvojitý obeh nám vyvinul tím z STU pod záštitou docenta Janeka. Slúžia na to, aby zachytili aj tie najmenšie častice, ktoré by vzduch mohli znečistiť.
Kto všetko je teda súčasťou tímu?
V tíme nie sme len štyria, radíme sa aj s ďalšími odborníkmi. V tomto momente je spolupráca kľúčovým prvkom našej práce. Ide o príliš komplexnú tematiku na to, aby sme ju dokázali celú podchytiť. Už prvý model sme začali vyrábať vďaka podpore celého kolektívu našej domovskej prírodovedeckej fakulty, pretože u nás to takto funguje. Keď niekto niečo vymyslí, snažíme sa všetci vzájomne podporiť. S aktuálnymi meraniami nám pomáha simulačné centrum LF UK. Poďakovanie patrí aj dekanovi Šteňovi, ktorý po konzultácii so špičkovými anesteziológmi informoval kolegu Gallika o koncepte ambuvaku. Tiež spolupracujeme a konzultujeme aj s ďalšími lekármi, ktorí by nám mohli pomôcť aj s kontaktmi v zahraničí a rovnako nám veľa slovenských, prevažne strojárskych, firiem ponúklo spoluprácu na výrobe produktu vo veľkom. Momentálne máme totiž kapacitu len na 15 kusov denne.
Absolvovali ste už relevantné testovania prístroja?
Prístroj bol testovaný iba experimentálne na figuríne nabitej senzormi, ktorá simuluje prostredie a meria zároveň aktivitu prietoku plynu, tlaky a iné veličiny. Zaťažovací test beží niekoľko hodín a testujeme, či vydržala mechanika, elektronika a ostatné prvky a doplnkové moduly zariadenia. V súčasnosti však klinické skúšanie na Slovensku neprichádza do úvahy. Keďže máme dostatok štandardných ÚPV, používanie alternatív by nebolo etické. Reálne testovanie na pacientoch je teoreticky možné len v oblastiach, kde štandardné ventilátory chýbajú. Prihlásili sa aj dobrovoľníci, ktorí by boli ochotní ísť s ventilátorom do zahraničia a otestovať ho tam. Aj z radov medikov sa hlásia dobrovoľníci, ktorí by len sedeli a montovali zariadenie. Ak by sa všetko podarilo, v ideálnom prípade by sme prvé výsledky testovania v teréne mohli mať už v prvej polovici apríla.
Zostrih rozhovoru si môžete pozrieť aj v krátkom videu.
„Dôverujme vede a inštitúciám, ktoré kvalitnú vedu pestujú“
Rektori siedmich popredných slovenských univerzít a predseda SAV prof. Ing. Pavol Šajgalík, DrSc., sa zhodli na spoločnom vyhlásení, v ktorom zdôrazňujú celospoločenský záujem na kvalitnom vedeckom výskume a vzdelávaní. Pripomínajú úlohu štátu a zodpovednosť politických elít v kontexte zabezpečenia kvalitných podmienok pre výskum a vývoj, pričom zdôrazňujú svoj podiel na snahe o riešenie súčasnej globálnej krízy ako aj jej následkov.
Dôvera spoločnosti v slovenskú vedu by nemala byť podľa signatárov výlučným pravidlom krízových situácií, ako je táto, ale mala by byť budovaná priebežne s ohľadom na predchádzanie marginalizácii a zľahčovaniu dôstojnosti podmienok, v ktorých sú slovenskí vedci odkázaní pracovať. Podiel na vývoji stavu slovenskej vedy si musia uvedomiť politické špičky. Je nutné zabezpečiť dostatočné financovanie a spravodlivé spoločenské ohodnotenie, ktoré si slovenskí vedeckí pracovníci v porovnaní s európskymi a svetovými kolegami právom zaslúžia.
Počas mimoriadneho stavu SAV a Združenie V7 poskytli a naďalej ponúkajú slovenskej spoločnosti rozhodujúce kapacity dôležité pre jeho dôstojné zvládnutie. Na mieste je teda uvedomiť si úlohu špičkovej vedy a kvalitného vzdelania po prekonaní pandémie ochorenia COVID-19. Podpísaní zástupcovia považujú Výskumné a technicky orientované univerzity a Slovenská akadémia vied za inštitúcie hodné finančných stimulov vo väčšej miere než doposiaľ. Dôraz pri tom kladú na zavŕšenie vyhlásených výziev z Operačného programu integrovaná infraštruktúra (OPII) na podporu dlhodobého strategického výskumu a na vyhlásenie výzvy na podporu univerzitných parkov.
Iba v prípade zmeny verejného pohľadu na problematiku vedy a výskumu, je možné čeliť súčasným i nasledujúcim krízovým časom.
Združenie V7 vzniklo 2.12.2019 a zahŕňa Univerzitu Komenského v Bratislave, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Technickú univerzitu v Košiciach, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Žilinskú univerzitu v Žiline, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre a Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Členské subjekty sa zhodli na koordinácii a spoločnom postupe pri presadzovaní podpory vedy, výskumu a inovácií v slovenskom a európskom výskumnom priestore, pričom budú okrem iného:
zohľadňovať pri svojich aktivitách potreby reálneho života, rozvíjať spoluprácu s podnikmi a inštitúciami spoločenskej praxe;
poskytovať odbornú racionálnu oporu ústredným orgánom štátnej správy, verejnej správy a ostatným autoritám pri ich rozhodovaní vo veciach podpory vedy, výskumu a inovácií;
presadzovať férové, transparentné a vyvážené financovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike, ako v jej inštitucionálnej zložke, tak aj v súťaživých formách;
koordinovať svoje aktivity pri predkladaní projektov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov;
vyvíjať spoločné úsilie a vzájomne sa podporovať pri svojom sieťovaní sa s významnými vedeckými inštitúciami doma i v Európskom výskumnom priestore;
podporovať spoločné zdieľanie nadobudnutej vedeckej infraštruktúry najmä v univerzitných vedeckých parkoch a centrách excelencie;
podporovať úsilie tvorby a aktualizácie cestovnej mapy vedeckej infraštruktúry SR a mnohé ďalšie.
Celé znenie Vyhlásenia Združenia výskumne a technicky orientovaných univerzít (Združenia V7) a Slovenskej akadémie vied
Za jeden deň každá komisia vyskúša približne desať študentov, čo je rovnaký počet ako v prípade klasického skúšania. Jeden študent odpovedá 30 – 40 minút. S prípravami na online štátnice začala Lekárska fakulta UK dva týždne pred spustením. V krátkom čase boli nútení inovovať nielen výučbu, ale aj skúšky. Výpočtové centrum zabezpečilo technickú stránku a pripravila sa logistika pre skúšajúcich a pre študentov. V piatok pred štátnicami zaškolili zodpovedných členov štátnicových komisií na prácu v systéme MS Teams. „Dnes máme štvrtý bezproblémový deň online štátnic,“ hovorí prodekan fakulty pre rozvoj Peter Jackuliak.
Študenti so systémom pracujú už niekoľko týždňov, odkedy sa realizuje dištančné vzdelávanie. Deň pred štátnicami sa člen komisie spojí so študijnou skupinou, otestujú si spojenie a určia harmonogram pripojenia na konkrétny čas. V jednom čase skúšajú naraz dvoch študentov a priebeh štátnych skúšok sa nahráva, s čím študenti vyjadria súhlas. „Štátnice sú navyše vysielané online pre verejnosť,“ dodáva Katarína Soroková, vedúca výpočtového strediska. Štátne skúšky sú totiž podľa zákona o vysokých školách verejné.
Aby mala komisia stály vizuálny kontakt, študent sa pripája cez počítač, výnimočne iné mobilné zariadenie. „Študenta môžeme vyzvať, aby ukázal miestnosť, prípadne pracovnú plochu. Vo všeobecnosti majú menej času na prípravu alebo odpovedajú bez prípravy. Myslím si však, že naši študenti, ktorí sú už len krôčik k získaniu titulu, si uvedomujú vážnosť súčasnej situácie. Nepredpokladám, že by ju zneužili na podvádzanie. Skúsený skúšajúci navyše niekoľkými otázkami zistí skutočné vedomosti študenta,“ myslí si Peter Jackuliak. Výsledok štátnej skúšky oznámi vedúci komisie po ukončení štátnic v daný deň poobede.
Napriek prvotným predsudkom a faktu, že pre mnohých pedagógov ide o novú skúsenosť, veľmi si túto formu štátnic pochvaľujú. „Fungovalo to celkom dobre. Skúšam zahraničných študentov a privítal som, že sa vôbec zvolila táto možnosť skúšania. Môžem povedať, že všetci študenti sa pripravili zodpovedne,“ hovorí predseda skúšobnej komisie v odbore gynekológia Kamil Pohlodek. Mnohí študenti sa pritom od vypuknutia epidémie venujú rôznym dobrovoľníckym aktivitám. „Študenti sú s touto formou skúšania tiež spokojní. Svoje možno zohráva aj psychologický fakt, že sú doma,“ myslí si Peter Jackuliak. V prvý deň štátnic sa nepodarilo spojenie so študentkou, ktorá mala slabší signál. Fakulta hľadá riešenie a odkazuje, že nikto sa nemusí obávať, že pre technické problémy neurobí skúšku.
Štátnice pokračujú budúci týždeň a v ďalších turnusoch v máji a v júni. V máji sa okrem toho uskutočnia aj prvé obhajoby diplomových prác online formou, absolvujú ich študenti zubného lekárstva. Prodekan fakulty pre vedu Ivan Varga je presvedčený, že tento spôsob skúšania nijako neznižuje odbornú úroveň absolventov a ich pripravenosť na prácu v zdravotníckych zariadeniach: „V tejto situácii ide o takmer plnohodnotnú alternatívu prezenčného skúšania,“ dodáva. Viacerí členovia komisií pripúšťajú, že tento spôsob by mohol aj v budúcnosti predstavovať alternatívu ku klasickému skúšaniu v prezenčnej forme.
Video (link)
Hemofília je vrodená krvácavá choroba. Ide o genetickú poruchu, ktorá spôsobuje nedostatočnú tvorbu bielkoviny krvnej plazmy, a tým aj nedostatočnú zrážanlivosť krvi a neschopnosť zastavenia krvácania po poranení. Nedostatok koagulačného faktora, ktorý je potrebný na zrážanie krvi, vedie k nadmernému krvácaniu, a to už pri minimálnych úrazoch, poraneniach, pri trhaní zubov či po operáciách. U „ťažších“ hemofilikov, t. j. tých, ktorí majú veľmi nízku hladinu tohto zrážacieho faktora, dochádza aj ku krvácaniu, ktoré sa označuje ako „spontánne“. Je zákerné hlavne v tom, že sa objavuje bez akejkoľvek vyvolávajúcej príčiny, takže sa krvácanie nikdy nedá predvídať a v niektorých prípadoch sa mu nedá predísť.
Trpia ňou muži
Ochorenie prenášajú zdravé ženy, no trpia ňou mužskí potomkovia rodiny. Genetickou podstatou ochorenia je porucha na pohlavnom chromozóme X. Život ľudí s hemofíliou je plný obmedzení, čo vyžaduje prispôsobenie životného štýlu nielen samotného jedinca, ale aj jeho rodinných príslušníkov. „Celé detstvo je plné zákazov. Všetci hovoria: nerob to, neskáč a podobne. Aj pre mňa, ako pre mnohých chlapcov, bol najväčšou záľubou šport. Ale aktívne som ho vykonávať nemohol. Často som si však aj napriek zákazom potajme išiel zahrať futbal alebo iný šport. V takých chvíľach bola moja mamina postavená pred ťažkú situáciu, ako mi vysvetliť vážnosť môjho stavu tak, aby mi neublížila. Väčšinou si to hemofilici uvedomujú a snažia sa prispôsobiť a zaradiť sa medzi ostatné deti,“ vysvetľuje člen Slovenského hemofilického združenia, lekár Tomáš Šimurda z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a Národného centra hemostázy a trombózy v Martine, a jeden z ľudí, pre ktorých je vrodené krvácavé ochorenie súčasťou života.
Dôležitá je kvalitná diagnostika a liečba
Týmto závažným nevyliečiteľným ochorením trpí 1 z 10 000 ľudí vo svete a mnoho z nich zomiera pre nedostatočnú liečbu už v útlom veku. Najmä v rozvojových krajinách sú mnohí nediagnostikovaní. Svetová hemofilická federácia (WFH) pomáha humanitárnou činnosťou zabezpečiť aspoň základnú liečbu v najmenej rozvinutých krajinách. Na Slovensku túto humanitárnu činnosť zabezpečuje Slovenské hemofilické združenie. Liečba hemofílie spočíva v nahradení chýbajúceho koagulačného faktora v krvi. Tento proces sa uskutočňuje aplikáciou koncentrátu koagulačného faktora, ktorý je podávaný intravenózne priamo do žily pacienta. Koncentrát koagulačného faktora je potrebné podať čo najskôr od začiatku krvácania, aby sa predišlo dlhodobému poškodeniu organizmu a pri krvácaní do životne dôležitých orgánov aj možnej strate života. V súčasnosti okrem aplikácie koncentrátov koagulačných faktorov u niektorých pacientov existujú aj ďalšie možnosti tzv. novej nefaktorovej (nesubstitučnej) terapie. Hoci ide o nevyliečiteľnú chorobu, správna diagnostika a liečba môže ľuďom trpiacim hemofíliou život nielen predĺžiť, ale aj dopriať jeho plnohodnotné prežitie.
***
Za Svetový deň hemofílie vyhlásila Svetová hemofilická federácia – 17. apríl – na počesť zakladateľa federácie Franka Schnabela, ktorý sa v tento deň narodil. Má pripomínať a rozširovať jeho osobnú misiu s cieľom zlepšiť globálnu starostlivosť o ľudí s hemofíliou. Tento deň si každoročne pripomína viac ako 130 krajín sveta.
Foto: Tomáš Madeja 1. Ocitli sme sa v úplne novej situácii globálneho ohrozenia, akú väčšina z nás nezažila. Čo vďaka kríze v súvislosti s koronavírusom prežívame a aký to má dopad na našu psychiku?
Tak, ako to v novej životnej situácii býva, je sprevádzaná neistotou a nebezpečím. A tak si vo svojej mysli vyrábame scenáre, ktoré sú súčasťou individuálneho reagovania každého z nás. Závisia od našej osobnosti a povahy. Vo všeobecnosti sa v reakcii na nové situácie delíme na dve skupiny: jedni môžu vnímať koronavírus ako životnú výzvu, druhí ako hrozbu. No a podľa toho, do ktorej skupiny patríme, sa líšia aj naše reakcie. Ak vnímame situáciu ako výzvu, môžeme prežívať istú mieru obáv, ale významnejším je presvedčenie, že situácia dobre skončí, a že ju zvládneme. Horší variant je, ak vnímame situáciu ako hrozbu. V tom prípade môžeme prežívať intenzívne pocity strachu, úzkosti, ohrozenia, vedúce k celkovému pocitu napätia a vyčerpania.
2. Ako môžu negatívne pocity ako strach a úzkosť ovplyvniť naše vzťahy? Môžu ich pomôcť vylepšiť alebo práve naopak?
Náš emočný stav je východiskom k nášmu správaniu. Inak reagujeme v čase pokoja a pohody, inak v napätí, úzkosti a strachu. Karanténa zmenšila fyzické vzdialenosti medzi rodinou a blízkymi. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to je pre vzťahy možnosť k ich upevňovaniu. Nie je to jednoznačné. Mohlo by to fungovať, ak by mal každý v domácnosti svoj priestor. Ak to tak nie je, môžeme pociťovať stiesnenosť z nadmernej hustoty, z nedostatku súkromia pre seba. Stiesnenosť môže vyústiť do frustrácie a následne do nervozity, podráždenosti až agresie. Nie je teda náhoda, že v období karantény sme zaznamenali nárast domáceho násilia. Ale aby sme nevyberali z kontextu len negatívne veci, lebo každá minca má dve strany. Okrem podmienok, ktoré nevieme zmeniť, život v karanténe bude taký, ako si ho spravíme. Máme príležitosť popremýšľať a využiť danú situáciu pre seba a svoje vzťahy. Využiť fyzickú blízkosť na zmysluplné trávenie času vo dvojici alebo v rodine. Vzťahy sa totiž rozvíjajú najmä cez spoločné aktivity. A je v zásade jedno, či hráme karty, bicyklujeme alebo varíme spolu obed. 3. Pre partnerov, ktorí nie sú často spolu, môže byť spoločná dovolenka skúškou ich vzťahu. Akou skúškou vzťahu potom môže byť obdobie karantény a sociálnej izolácie, ktoré teraz mnohí prežívame?
A to sa dostávame k inej situácii. Štandardom doby pred koronavírusom bolo žitie v silnej hektike, pohybe, tlaku. Veľa životných podnetov, povinností a málo času. Do partnerských vzťahov to mohlo prinášať viac žitie „vedľa seba“ ako spolu. Menej lásky a viac odcudzenia. Mylná je domnienka, že láska bude taká, ako na začiatku vzťahu a vydrží navždy. Vzťahy treba pestovať a starať sa o ne ako o záhradu. Ak nepolievate a nehnojíte, úrodu nemáte. Život v karanténe tak preverí aj partnerské vzťahy, prinúti nás uvedomiť si, ako nám v skutočnosti v našom vzťahu je, či nám vyhovuje alebo na ňom chceme niečo zmeniť. Máme príležitosť spolu prežiť a zvládnuť problémy, čo môže významne posilniť vzťahové puto. Receptom na zvládnutie krízy a posilnenie vzťahu je teda ochota k spolupráci, porozumeniu a zdieľaniu.
4. Nevyhnutné je starať sa nielen o vzťahy a o našich blízkych, ako sme spomínali vyššie, ale najmä sám o seba. Ako si udržať psychickú a fyzickú pohodu?
Prvým krokom je adaptovať sa na novú situáciu. Čím skôr to zvládneme, tým lepšie pre nás. Nemá veľmi zmysel bojovať proti okolnostiam, ktoré nevieme zmeniť. Dôležité je sústrediť sa na to, ako môžem danú situáciu pre seba využiť. Kľúčový je aj režim, vytvorenie si systému denných aktivít, v ktorom nesmie chýbať práca, dobrý spánok a pohyb. Potrebujeme si zabezpečiť emočnú rovnováhu. K jej nastoleniu prispeje možnosť naše emócie zdieľať. Mať človeka, s ktorým môžeme o nich hovoriť, navzájom sa vypočuť a podporiť.
5. A čo v prípade opačnej situácie, ak žije niekto sám? Ako sa vyrovnať so samotou ?
Ľudia žijúci sami môžu byť vystavení väčšiemu náporu zo strany karantény, ako ľudia žijúci s niekým iným. Výskumy potvrdzujú negatívny dopad žitia osamote na zdravotný stav. Pritom nikdy v minulosti nebolo žitie „single“ tak rozšírené ako je dnes. Dokonca sa v súvislosti s ním hovorí aj o hroziacej pandémii. Počas karantény sa môže človek žijúci osamote cítiť viac sám ako inokedy. Môže prežívať pocity obáv a strachu, príliš sa zaoberať možným ohrozením, izolovať sa, ustrnúť v nečinnosti, prokrastinovať. Ak sa chceme mať dobre, mali by sme ísť opačným smerom. To znamená mať kontakt s ľuďmi v tom rozsahu, ako to karanténa dovoľuje a byť aktívni. Zorganizovať si čas, venovať sa aj práci aj sebe. Ozdravne pôsobí urobiť niečo pre druhých. A na to dnešná situácia poskytuje veľký priestor. Forma pomoci pritom nie je rozhodujúca.
Viera Cviková
V roku 1993 ukončila štúdium psychológie na Filozofickej fakulte UK. Venuje sa párovej terapii a individuálnej psychoterapii dospelých. Je členkou výboru Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti a v súčasnosti je stredom jej odborného záujmu psychoterapia.
Ilustračný obrázokŠtudenti so špecifickými potrebami to majú o niečo zložitejšie. Našťastie, dnes existujú rôzne možnosti, vďaka ktorým sa to dá zvládnuť. Na Univerzite Komenského aktuálne študuje 294 študentov so špecifickými potrebami, z toho 62 na Pedagogickej fakulte UK. Sú to študenti, ktorí na fakulte študovali aj v predchádzajúcom semestri, a preto už mali systém vzájomnej kooperácie s vyučujúcimi dohodnutý. Vytvorili si ho na základe dohodnutých úprav počas štúdia a následne počas skúšobného obdobia. Väčšinu z týchto dohodnutých pravidiel je možné bez problémov využiť aj v podmienkach dištančného vzdelávania, napr. posielanie podkladov z prednášok, možnosť individuálnych či skupinových konzultácií, samozrejme v online podobe. Učitelia so študentmi využívajú tiež dostupné online nástroje ako Microsoft Teams, Moodle, Skype či e-mail. „Tento rok končím bakalársky stupeň a v aktuálnej situácii prežívam tiež ťažké chvíle, pretože som bola zvyknutá na osobné konzultácie. Teraz je to iné, prácu konzultujem cez Skype. Som rada, že máme takúto možnosť, pretože ako nepočujúca potrebujem vidieť, čo školiteľka vysvetľuje. Na začiatku som sa obávala ako to bude fungovať, ale som s tým spokojná,“ hovorí nepočujúca študentka Pedagogickej fakulty UK.
Zvýšenú pozornosť treba venovať najmä študentom so zmyslovým postihnutím. Prednášky, resp. semináre sa nahrávajú, takže študenti hlavne so zrakovým postihnutím majú k dispozícii aj možnosť, ktorá v obvyklých podmienkach nie je vždy realizovaná. Využívajú tiež YouTube videa s posunkami, ktoré majú študenti k dispozícii. Okrem toho využívajú aj online verzie posunkových slovníkov.
Prostredníctvom používania nástrojov, ktoré sme spomenuli, je možné naplniť potreby väčšiny študentov či študentiek, okrem tých s ťažkou stratou sluchu, ktorí ako primárny komunikačný kód používajú slovenský posunkový jazyk.
Pri skúšaní, podobne ako v prezenčnej forme, budú mať študenti predĺžený čas na skúšanie, v prípade študentov so zrakovým a sluchovým postihnutím (v prípade deklarovania potreby) je možné testy realizovať aj individuálne. Skúšanie prebieha prostredníctvom Moodle a semestrálne práce budú študenti obhajovať prostredníctvom Microsoft Teams.
Darina Tarcsiová, Pedagogická fakulta UK
Prvú diskusiu máme za sebou. Viedol ju teoretický fyzik Juraj Tekel. Témou boli fyzikálne mýty a oplatilo sa privstať si. Dozvedeli sme sa, prečo je ťažší lyžiar rýchlejší, ako funguje korčuľovanie a prečo lietadlá lietajú. No účastníkov diskusie zaujímali aj čierne diery a kvantová mechanika. Záznam z nej je zverejený v skupine samoUK.
Tu je päť dôvodov, prečo stojí za to, nastaviť si budík na 8.45 h, uvariť si kávu, kliknúť na link a diskutovať.
#1 Nebuďte introvertom z donútenia
Zdá sa, že momentálna situácia nás rozdeľuje a izoluje od spoločnosti. Že je takmer nemožné stretnúť niekoho nového, alebo si len tak sadnúť na kávu a rozprávať sa. Na KÁVE O DEVIATEJ môžeš. Môžeš tam pozvať svojich kamarátov, ktorí sa o tému zaujímajú a diskutovať spolu s nimi. Môžeš spoznať nových ľudí a byť si istý, že máš s nimi aspoň jednu vec spoločnú, a tým pádom sa máte o čom rozprávať. Nikdy nevieš, koho stretneš, a čo z toho môže vzniknúť – kamarátstvo, spolupráca alebo aspoň príjemný rozhovor.
#2 Zachovajte si režim
Mnohým z nás sa už pomaly, ale isto denný režim obracia naruby. Ideme spať nad ránom a vstávame v podvečer. Denný režim je dôležitejší, než sme si uvedomovali a udržať si ho, je momentálne náročnejšie než kedykoľvek predtým. Možno stačí jeden malý krok – raz za týždeň si privstať a spraviť si kávu o deviatej.
#3 Kedy ste si naposledy „pokecali“ s...
...teoretickým fyzikom, europoslancom, prekladateľom hry Minecraft alebo prorektorom UK, ktorý na festivale Pohoda sprevádzal Liama Gallaghera? V diskusii sa môžete týchto ľudí spýtať čokoľvek, čo vás zaujíma a budú tam pre vás, aby odpovedali. V zálohe máme aj zopár prekvapení.
#4 Viete, že to nie je hoax bez toho, aby ste si to museli 8 hodín „googliť“
Hľadať relevantné a pravdivé zdroje k témam, o ktoré sa zaujímame, je často ťažšie, než by jeden povedal. Na Googli trávime hodiny overovaním rôznych informácií a tvrdení. Predstavte si, že sa môžete pripojiť k online videohovoru s odborníkom na danú tému a priamo sa ho spýtať a vedieť, že informácia, ktorú dostanete, je relevantná a pravdivá.
#5 Carpe diem (využi deň)!
A na záver – je to jednoducho dobre využitý čas a pekný začiatok dňa.
Vidíme sa na ďalšej diskusii už tento štvrtok. Ak máte námet na tému, ktorá vás zaujíma, dajte nám vedieť.
Je dobre známe, že látka môže existovať v troch základných skupenstvách alebo fázach – tuhá látka (typicky kryštál), kvapalina a plyn. Základný rozdiel medzi nimi spočíva v miere usporiadanosti štruktúry. V kryštáli sú atómy usporiadané na dlhú vzdialenosť, v kvapaline na krátku a v plyne prakticky vôbec. Nachádzame však aj formy, ktoré majú súčasne vlastnosti kryštálov aj kvapalín. Napríklad sklo je vlastne zamrznutá kvapalina a napriek tomu, že drží tvar, podobne ako kryštál, jeho štruktúra na atomárnej úrovni je neusporiadaná ako v kvapaline. Takéto tuhé formy voláme amorfné a okenné sklo (amorfné SiO2) je ich najbežnejším a typickým príkladom.
Pri zmene tlaku a teploty sa však usporiadanie atómov môže zmeniť, čím sa vlastnosti látky zmenia. Typickým príkladom je zmena grafitu na diamant pri vysokom tlaku. Okrem rôznych foriem usporiadania (polymorfizmus) môžu existovať aj rôzne formy neusporiadania atómov v tuhých látkach a tento zaujímavý a pomerne málo preskúmaný jav sa volá polyamorfizmus.
Naši vedci spolu s kolegami z Talianska, Veľkej Británie a Číny skúmali oxid siričitý. Keďže ide o jednoduchú molekulu s viacnásobnými väzbami, pri zvýšenom tlaku možno očakávať vznik polymerickej formy. Podobné transformácie už boli pozorované v tuhom oxide uhličitom (CO2) a dusíku (N2), kde v molekulách existujú dvojité či trojité väzby. „Správanie oxidu siričitého SO2 pod tlakom nebolo teoreticky skúmané vôbec a experimentálne len málo. Dalo sa predpokladať, že pri nie príliš vysokom tlaku dôjde k polymerizácii a vzniknú reťazce podobné tým, ktoré existujú v analogickej zlúčenine SeO2 (minerál Downeyit) pri normálnom tlaku,“ vysvetľuje Roman Martoňák.
V štúdii vedci skúmali, čo sa stane s kryštálom zmrznutého oxidu siričitého pri vysokom tlaku. Ukázalo sa, že z kryštalického stavu najprv prejde do amorfného, čiže molekuly, ktoré boli v kryštáli usporiadané pravidelne, sa „rozhádžu“. Pri ešte vyššom tlaku nastane transformácia chemických väzieb v molekulách a tieto sa presne podľa predpokladu naozaj spoja do polymerických reťazí. Znížením tlaku sa však systém vráti späť do molekulárnej amorfnej podoby. Ide o objav nového typu vratného prechodu medzi dvoma neusporiadanými stavmi – molekulárnym a polymerickým. Je to ďalším dôkazom toho, že aj neusporiadaná látka môže nadobúdať viacero foriem. Naši vedci v štúdii uskutočnili rozsiahle počítačové simulácie, ktoré umožnili detailne interpretovať experimentálne pozorovania.
„Bolo by veľmi zaujímavé preskúmať, či sa oxid siričitý správa podobne aj v kvapalnej fáze a či existuje podobný prechod medzi molekulárnou a polymerickou kvapalinou. Takéto prechody sú dosť vzácne a zaujímavé pre fundamentálne chápanie štruktúry kondenzovaných látok,“ uzatvára Roman Martoňák.
Viac o výskume sa dočítate tu.
Foto: Tomáš MadejaHlavnou úlohou epidemiológov je aktuálne komunikácia s ľuďmi, ktorým bol potvrdený COVID-19 a zabezpečenie ich karantény. Ďalej zisťujú a vyhľadávajú úzke kontakty nakazeného a zabezpečujú aj ich karanténu. To zahŕňa aj zisťovanie kontaktov na pracovisku či karanténu pre pracovisko. Jeden pozitívny má priemerne 20 kontaktov, s ktorými je potrebné sa spojiť, zabezpečiť ich testovanie a karanténu. „Neviem, či si viete predstaviť objem tejto práce, ale môžem povedať, že pracujeme takmer nonstop,“ hovorí Alexandra Bražinová.
Epidemiológovia podľa anamnézy vyhodnocujú, kto by mal absolvovať odber vzorky na test na nový koronavírus. Ide jednak o úzke kontakty nakazených, jednak o volajúcich z infoliniek podľa poskytnutých informácií. Podľa epidemiologičky by bolo najlepšie dať otestovať každého, kto sa toho dožaduje. „Problém však nie je v samotných testoch, laboratóriá by stihli urobiť niekoľkonásobne viac testov ako doteraz. Limitujú nás odbery,“ upozorňuje. V Bratislavskom kraji sú len dve možnosti na testovanie – Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB na Kramároch a domáci odber posádkou na to určenou. Táto posádka, ktorá potrebuje kompletný celotelový ochranný výstroj, bola zo začiatku na celý kraj len jedna a ochranné prostriedky limitované. Ochranný odev môžu použiť len raz pri odbere v jednej domácnosti, následne odev putuje do nebezpečného odpadu. Za 24 hodín sú schopní urobiť najviac 30 odberov. Pre nedostatok týchto výstrojov pre posádky nastávajú výpadky, v niektoré dni sú domáce odbery pozastavené. V súčasnosti fungujú domáce odbery v Bratislave len pre imobilných pacientov. Situácia sa mení každý deň.
Na telefónnu linku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave volajú ľudia nepretržite. Je veľmi náročné túto aktivitu personálne udržať. Má to však svoj význam, keďže vďaka infolinke sa zmenšuje počet ľudí, ktorí by inak chodili do ambulancií a na urgentný príjem. V poslednom období sa už na infolinke dobrovoľne striedajú zaškolení medici aj z Lekárskej fakulty UK. Za hodinu je možné vybaviť 20 – 30 telefonátov, okrem možnosti testovania na nový koronavírus sa ľudia najčastejšie pýtajú na výnimky z povinnej karantény.
Hoci lekári a zdravotníci v nemocniciach, v laboratóriách, v call centrách zažívajú v týchto dňoch najväčší nápor, pracujú v plnom nasadení s vedomím zodpovednosti za zdravie obyvateľstva. „Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách a v našom dosahu, s vypätím všetkých síl, aby sme túto epidémiu udržali ako-tak pod kontrolou,“ dodáva Alexandra Bražinová. Zároveň však odkazuje, že to, ako sa celá situácia nakoniec skončí, je v konečnom dôsledku na každom z nás.
K dobrovoľníkom medikom sa pridávajú aj kolegovia z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí chcú tiež pomôcť pri diagnostike vzoriek z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Po dohode s Univerzitnou nemocnicou Bratislava bude spustená laboratórna diagnostika infekcie spôsobenej koronavírusom COVID-19 vo Vedeckom parku UK. Na infolinke v Martine a v martinskej nemocnici sa striedajú medici z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, ktorí koordinujú aj zahraničných študentov. Študenti farmácie podávajú pomocnú ruku v lekárňach pri výdaji a príprave liekov. Naši študenti plánujú aj psychologické a duchovné poradenstvo.
Foto: Tomáš Madeja
Ilustračný obrázok„Múdrosť je tým, čím človek môže byť užitočný aj iným ľuďom, nielen sebe. Každé naše jednanie by malo slúžiť nielen vlastnému prospechu, ale aj prospechu iných...“
(J. A. Komenský: Schola pansophica)
Prvá asociácia, ktorá sa nám s Komenským aj bez hlbšieho štúdia spája, je tá, že to bol učiteľ národov alebo učiteľ učiteľov (praeceptor mundi) – nie nadarmo si v deň jeho narodenín pripomíname Deň učiteľov. I keď rozsah jeho literárneho diela môže byť odrádzajúci – Komenskému sa pripisuje autorstvo až 250 spisov menšieho či väčšieho rozsahu –, objaviť hĺbku a nadčasovosť jeho myšlienok určite stojí za tú námahu. A to nielen pedagógom, teológom či filozofom, ale i mladej generácii. Práve tej by malo záležať na hľadaní hodnôt, na ktorých možno vybudovať lepšiu ľudskú spoločnosť. A práve tým je Komenského odkaz aj po 400 rokoch stále živý.
Komenský bol muž, ktorý svojím veľkým intelektuálnym úsilím, ťažko skúšanými životnými osudmi, no i pretrvávajúcim pedagogickým optimizmom získal celosvetové uznanie. Vo svojej dobe patril k najväčším vzdelancom. Hľadal cesty k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu, školstvu, hľadal zmysel výchovy a vzdelania. Originálne sú aj jeho filozofické a teologické práce, v ktorých spracúva ťažké problémy, rieši vzťahy medzi ľuďmi, národmi a vyzýva nás k celkovej harmónii ľudstva. Kládol silný dôraz na slobodu človeka, znášanlivosť, ľudskosť a spravodlivosť pre všetkých, čo sú hodnoty, ktoré je potrebné silno reflektovať aj v súčasnej dobe.
Škola má byť dielňou ľudskosti
V dobe, ktorá apeluje na kritické myslenie, no i tak mnoho ľudí pravdu ignoruje alebo vedome prekrúca, sú Komenského diela dokonalým zrkadlom, v ktorom odhaľuje pravdu o ľudských hodnotách, slobodnom a spravodlivom svete pre všetkých, o náprave s cieľom dosiahnuť dokonalú ľudskú spoločnosť. Človek dnešnej doby je vzdelaný, veľa vie, veľa dokáže, veľa chce, ale má aj zničujúce až sebazničujúce úmysly. 
Foto: Archív Martina TkáčaKeď 14. marca s bratom sledoval vývoj situácie a v Taliansku hlásili 14-tisíc prípadov, rozhodol sa zaujímať o to, ako by mohol pomôcť, trebárs aj v inom, už existujúcom dobrovoľníckom tíme. Keď však zistil, že nič také zatiaľ nie je, začal konať: „Skúsil som napísať status a vyzvať mojich spolužiakov z Martina k dobrovoľníckej činnosti. Na druhý deň som mal 35 študentov a oznámil som našej pani dekanke, že sme pripravení pomôcť kedykoľvek.“
Za všetkým stojí spolupráca
Z tridsiatichpiatich študentov a jedného koordinátora čoskoro vznikla sieť ľudí, ktorí si navzájom pomáhali a vytvárali spolupráce kde mohli. Pomohlo aj Národné centrum zdravotníckych informácií, vďaka ktorému počet dobrovoľníkov stúpol na 93 a spojil ich aj so 148 kolegami z Lekárskej fakulty UK (LF UK). „Pridali sa tiež ponuky na pomoc do nemocníc po celom žilinskom kraji, kde študenti pracujú vo filtroch. Čiže filtrujú, ktorý pacient ide do nemocnice, ktorému sa budú robiť stery a podobne,“ vysvetľuje Martin Tkáč. Okrem toho sa k ich činnosti rozhodli pridať aj študenti zo SZU či UPJŠ, už pod vlastnými koordinátormi. Pomôcť sa rozhodli aj študenti z českých fakúlt, ktorí momentálne prebývajú na Slovensku. „Z iniciatívy študentov z LF UK taktiež vytvárame platformu pre jednoduchšie zaradenie do zoznamu z ponuky dobrovoľníckej práce. Ujali sa toho šikovní ľudia z hacvirus.sk, za ktorým stoja Perry Talents, Virtual Medicine, Campus Cowork a platformu nám poskytuje Solved," dodáva.
Od telefonistu, cez výrobcu roztokov až k prekladateľovi
Práca týchto dobrovoľníkov zahŕňa naozaj rôzne aktivity. V snahe čo najlepšie informovať slovenskú verejnosť o „neviditeľnom nepriateľovi“, ako mu Martin hovorí, pracujú so študentmi napríklad aj na preklade anglických textov. „Keďže je o ňom pomerne málo štúdií, a ak aj nejaké existujú, sú v anglickom jazyku, tak ich hľadáme v databázach výskumov a prekladáme pod vedením odborníkov, ktorí ich kontrolujú,“ vysvetľuje. Okrem už spomínaných aktivít však pre nedostatok operátorov študenti vypomáhajú aj v call centrách a poskytujú volajúcim informácie o tom, aké kroky majú podstúpiť na základe prejavujúcich sa symptómov, alebo pri návrate domov zo zahraničia. „V prvé dni na jedného operátora pripadalo 500 telefonátov. Študenti pre tento časový stres absolvovali online školenie na JLF UK a mohli začať pomáhať,“ približuje situáciu Martin. Niektorí študenti pomáhajú pre zvýšenú potrebu dezinfekcie na oddeleniach namiešavať v lekárni dezinfekčné roztoky, iní merajú v triáži (prvotné zhodnotenie stavu pacienta) teplotu a zisťujú cestovnú anamnézu pacientov.
Kto chce pomôcť, stále môže
Na Martinovom zozname zatiaľ figuruje 220 študentov, no v ich facebookovej skupine Dobrovoľníci LF sa nazbieralo vyše 1300 študentov, ktorí sa o situáciu zaujímajú. „Keďže sa situácia môže vyvinúť akokoľvek, dobrovoľníci sú stále žiadaní. Doteraz prihlasovanie fungovalo hlavne cez koordinátorov. Od štvrtka 26. marca sa dobrovoľníci môžu prihlasovať aj cez novú platformu smepripraveni.sk. Hľadáme všetky zdravotnícke pozície vrátane ošetrovateľov či opatrovateľov, ale aj pôrodné asistentky či sociálnych pracovníkov,“ dodáva Martin.
Rektor Univerzity Komenského Marek Števček prijal v piatok 27. marca 2020 na základe záverov z vedenia a po prerokovaní v kolégiu rektora usmernenia k organizácii štúdia počas trvania mimoriadnej situácie. Prikladáme odpovede na najčastejšie otázky, ktoré k tomu dostávame.
Ilustračná fotografia. Foto: Vladimír Kuric
Na špecializovanom pracovisku Virologického ústavu SAV sa vedcom podarilo z vírusu úspešne izolovať vzorky nukleovej kyseliny vírusu SARS-CoV-2 prvých pacientov na Slovensku. Nový koronavírus je tvorený RNA a obalom, ktorý pozostáva z proteínov a lipidového obalu veľmi podobnému membráne našich buniek. Do laboratória molekulárnych biológov však putovali na ďalší výskum už neinfekčné vzorky vyčistenej nukleovej kyseliny, a to nie RNA, ale DNA. Takáto vzorka rozpustená vo vode je úplne neškodná a vedci ju môžu ďalej spracúvať.
„Chceli by sme sekvenovať podstatne viac izolátov z rôznych miest nákaz a zmapovať tak celé Slovensko,“ hovorí Tomáš Szemes z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý pracuje so svojím tímom aj vo Vedeckom parku UK. V spolupráci s Talianskom, Francúzskom a Nemeckom by sa chceli zamerať na hľadanie vzťahu medzi rozdielmi v genómoch vírusu a odlišnostiach v prichytávacích miestach vírusu, ktoré sú v rôznych skupinách populácie rôzne. Tento výskum má potenciál pre ďalší vývoj liečiv. „Poznatky o genómoch nám môžu pomôcť pri lepšej kontrole šírenia nákazy či stopovaní nákazy,“ objasňuje Tomáš Szemes, ktorý pôsobí na katedre molekulárnej biológie.
V čase, keď Slovensko pociťuje nedostatok personálneho i prístrojového zázemia, ponúkajú pomocnú ruku desiatky odborníkov z Prírodovedeckej fakulty UK. „Disponujeme odbornými kapacitami biochemikov, genetikov, molekulárnych biológov či virológov s bohatými skúsenosťami s testovacou metódou,“ povedal dekan Peter Fedor.
„Dokážeme poskytnúť expertov, ktorí sú schopní robiť testovanie molekulárno-biologickými metódami,“ približuje Katarína Mikušová, vedúca Katedry biochémie PriF UK. Pripravení testovať odobraté vzorky sú aj genetici. „Extrémne dôležité je, aby analýzy boli robené validovaným protokolom a ich výsledky boli jednoznačné,“ upozorňuje Ľubomír Tomáška, vedúci Katedry genetiky PriF UK, ktorý je presvedčený, že každý zdravý člen katedry je v prípade potreby ochotný zapojiť sa do testovania.
***
Vedecký park Univerzity Komenského bol založený v roku 2015, kedy bola jeho budova odovzdaná do užívania. Je špecializovaným výskumným a vývojovým pracoviskom UK s prioritným zameraním na oblasť biomedicíny, enviro-medicíny a biotechnológií. Okrem vlastných zamestnancov využívajú jeho infraštruktúrne kapacity aj zamestnanci ostatných fakúlt UK. Vedecký park UK sa čoraz viac približuje k napĺňaniu svojho prvotného cieľa a stáva sa špičkovým vedeckým pracoviskom, ktoré by sa v duchu stratégie univerzity malo stať centrom prípravy špičkových študentov doktorandského štúdia.
Mlynská dolinaRektor univerzity sa rozhodol študentom vyjsť v ústrety a ponúknuť v priebehu prvej tretiny apríla možnosť predčasného odubytovania. Odubytovanie prebehne na základe presne špecifikovaného časového harmonogramu tak, aby sme dodržali odporúčanú maximálnu koncentráciu osôb v priestore, v duchu aktuálnych opatrení. Ubytovaní budú musieť splniť prísne hygienické a bezpečnostné pravidlá ako sú ochranné prostriedky (vlastné rúška a rukavice), dodržiavať maximálne rozostupy, či pohybovať sa len po určených chodbách. Ak je to možné, odporúčame využiť individuálnu automobilovú dopravu.
Odporúčame študentom, aby sa kompletne odubytovali, keďže do konca semestra nepredpokladáme obnovenie prezenčnej výučby ani prezenčného skúšania; univerzita vychádza z aktuálnych informácií verejných autorít. Internáty v súčasnosti neplánujú poskytovať letné ubytovanie. V prípade rozšírenia mimoriadnych opatrení môžu štátne orgány nariadiť využitie internátnych priestorov na špeciálne účely. Nič konkrétne v súčasnosti nie je v pláne - ale vzhľadom na vývin v iných krajinách to nevieme vylúčiť.
Uvedomujeme si, že časť ubytovaných sa z objektívnych dôvodov odubytovať nemôže. Týmto ubytovaným poskytne rektor UK od mája 2020 zľavu z ceny za ubytovanie, ktorá zohľadní limitované možnosti užívať izbu, vo výške 70%. Na rokovaní sa dohodlo, že internáty študentom pri odubytovaní nebudú účtovať žiadne dodatočné náklady spojené s upratovaním či dezinfekciou, ani sa od nich nebude žiadať upratanie izieb, avšak na druhej strane nebudú internáty vracať alikvotnú časť poplatkov za mesiac marec.
V prípade obnovenia prezenčnej metódy štúdia (čo nepredpokladáme), garantuje rektor UK všetkým odubytovaným študentom možnosť vrátiť sa na pôvodné izby. Ak chce niekto požiadať o odubytovanie inú osobu (spolubývajúceho, rodiča, známeho), bude to možné – ale budeme vyžadovať úradne osvedčené splnomocnenie. Cieľom tohto opatrenia nie je zavádzať zbytočnú byrokraciu, ale ochrániť osobné veci pred neoprávnenou manipuláciou.
Je nám jasné, že tento krok vyvolá množstvo otázok, na ktoré v tejto chvíli nevieme odpovedať. Presný postup zverejníme čoskoro. Celý proces je vzhľadom k veľkosti internátov mimoriadne komplikovaný. Berieme to ako najlepšie možné riešenie s ohľadom na aktuálne dostupné informácie. V tejto chvíli nevieme povedať, kedy sa prevádzka internátov obnoví. Všetko bude závisieť od uvoľnenia aktuálnych opatrení či naopak od ich sprísnenia (napríklad vo forme zákazu cestovania), v rámci aktuálnej epidemiologickej situácie a nariadení orgánov Slovenskej republiky.
Keďže nový koronavírus sa prenáša kvapôčkami, práve štíty z nepriepustného materiálu sú najlepšou ochranou pre lekárov, zdravotné sestry, záchranárov a ďalší zdravotnícky a ošetrovateľský personál. To inšpirovalo študenta medicíny Tomáša Bernáta, aby inicioval tlač ochranných štítov.
Lekárska fakulta UK sa tým zapojila do výzvy „Pomôž nemocnici“, ktorej cieľom je spojiť užívateľov 3D tlače pre výrobu ochranných štítov a ich distribúcia zdravotníckym organizáciám. „Ochranný štít má jednoduchý dizajn. Je zložený z troch častí: držiak vytlačený na 3D tlačiarni, ochranný plast na tvár a gumu na upevnenie okolo hlavy. Je možné tlačiť ich vo veľkých množstvách,“ približuje Pavol Vitovič, prednosta ústavu.
Na jednej tlačiarni sa naraz tlačia dva štíty, ktorých tlač trvá približne 2,5 hodiny. Na troch tlačiarňach je pri nonstop prevádzke možné za deň vytlačiť približne 50 kusov. Materiál na tlač a výrobu štítov dodávajú organizátori verejnej zbierky „Pomôž nemocnici“. Štíty ďalej kompletizujú študenti Lekárskej fakulty UK.
Záujem o pomôcku prejavili viaceré kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Výrobcovia evidujú záujem o viac ako 500 ks, pričom prvé štíty už majú svojich používateľov.
„Ústav simulačného a virtuálneho vzdelávania a Bratislavský spolok medikov sa v súčasnosti snažia zapojiť aj ďalších majiteľov 3D tlačiarní, ktorí by s tlačou ochranných štítov mohli pomôcť,“ uvádza Pavol Vitovič. Svoju pomoc ústav ponúka aj pri dizajne a tlači ďalších zdravotníckych pomôcok.
***
V aktuálnej situácii v boji s koronavírusom pomáhajú mnohí odborníci a študenti Univerzity Komenského na viacerých frontoch. Viac ako 230 študentov medicíny sa strieda na infolinke alebo v callcentrách. Desiatky medikov a farmaceutov sa hlásia ako dobrovoľníci do nemocníc a lekární. Odborníci z Lekárskej fakulty UK pracujú na spustení diagnostiky infekcie spôsobenej koronavírusom COVID-19. Prírodovedci pracujú vo Vedeckom parku UK na odhalení úplnej genetickej informácie nového koronavírusu u nás. V Psychologickej poradni UK v tejto náročnej a stresujúcej situácii poradia odborníci, ku ktorým sa pridali aj študenti psychológie z UK, ktorí pod supervíziou skúsených terapeutov pomáhajú svojim spolužiakom. Univerzita Koná
Foto: NTS SRNapriek pandémii spôsobenej koronavírusom sú v nemocniciach na území SR stále aj pacienti, ktorí akútne potrebujú k svojej liečbe krv.
Krv sa nedá vyrobiť žiadnym chemickým procesom, vieme ju získať len od Vás – od dobrovoľných darcov krvi.
NTS SR vyzýva preto ľudí, aby sa nebáli, prišli darovať krv a pomohli tak zachraňovať ľudské životy. Darcov krvi ubezpečujeme, že na všetkých pracoviskách NTS SR sú zavedené sprísnené kritériá darovania krvi, hygienické a preventívne opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu.
Viac informácií o darovaní krvi.
Ilustračná fotografia. Foto: Vladimír KuricZároveň si však uvedomujeme zodpovednosť našej univerzity, najvýznamnejšej výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej inštitúcie na Slovensku, voči našej spoločnosti, ktorá od nás právom očakáva významný príspevok k zvládnutiu súčasnej pandemickej situácie a jej dopadov na spoločnosť v budúcnosti. Univerzita Komenského v Bratislave (UK) má ambíciu očakávania spoločnosti naplniť, a preto koná zodpovedne, ako bolo aj vo vyhlásení ŠRVŠ spomenuté. Na naplnenie očakávaného príspevku UK v oblasti vedy nepochybne potrebujeme aj našich mladých kolegov, doktorandov, takisto všetkých šikovných, tvorivých a pracovitých zamestnancov UK.
Sme presvedčení, že na UK je množstvo doktorandov, ktorí sú schopní a ochotní prispieť k riešeniu súčasných výziev. V rámci existujúcich možností im určite vytvoríme podmienky na ich vedeckú prácu, budeme však jednoznačne vyžadovať dodržiavanie všetkých protiepidemických opatrení prijatých na minimalizáciu rizika nákazy. Môžeme Vás všetkých uistiť, že Univerzita Komenského konala a bude konať vždy tak, aby nehazardovala so zdravím svojich študentov a zamestnancov, s dôverou, ktorú jej študenti, vrátane doktorandov, prejavili tým, že sa rozhodli na nej študovať, ale ani so svojím dobrým menom v spoločnosti.
Vedenie Univerzity Komenského v Bratislave
Mlynská dolina„Univerzita Komenského berie situáciu mimoriadne vážne a zodpovedne. Spolu so Slovenskou technickou univerzitou sme už v nedeľu 8. marca 2020 rozhodli o prerušení prezenčnej výučby. Krátko nato sme uzavreli internáty, ktoré sú rizikovým prostredím s vysokou koncentráciou ľudí z celého Slovenska aj zo zahraničia. V súčasnosti prednášky aj skúšanie pokračujú dištančne. Mnohí naši študenti si však v izbách nechali študijné materiály či podklady k diplomovým prácam alebo budú chcieť po úspešných štátniciach nastúpiť do práce, preto im umožníme v prísnom režime mimoriadnych hygienických opatrení vyzdvihnúť si svoje osobné veci,“ povedal Marek Števček, rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Harmonogram odubytovania zabezpečí, aby každý deň na internáty prišiel len limitovaný počet študentov a počet ľudí neprekročil koncentráciu jeden človek na 25 m². Študenti môžu vstúpiť len v rúškach a rukaviciach, v prípade potreby bude dostupná dezinfekcia. Vstup do areálu nebude umožnený osobám s príznakmi respiračného ochorenia. Každá osoba je povinná pri vstupe do areálu odovzdať čestné vyhlásenie, ktorým deklaruje, že nemá vedomosť, že by v posledných 14 dňoch prišla do kontaktu s osobou, u ktorej je podozrenie na ochorenie COVID-19. Všetky povrchy budú internáty pravidelne a intenzívne dezinfikovať.
Vzhľadom na aktuálnu situáciu nepredpokladá univerzita obnovenie prezenčnej výučby do leta. Keďže však prednášky, štátnice aj obhajoby pokračujú naďalej, univerzitu každý deň oslovovali desiatky študentov so žiadosťou o možnosť vyzdvihnutia si študijných materiálov. Zároveň mnohí študenti oboch lekárskych fakúlt, farmaceutickej fakulty aj prírodovedeckej fakulty pomáhajú v prvej línii – vo vstupných filtroch, v lekárňach alebo pri testovaní vzoriek. V prípade potreby rozšírenia týchto opatrení budú títo študenti potrebovať ísť do svojich izieb a vyzdvihnúť si špeciálne oblečenie, ktoré sa často zhotovuje na mieru. Študenti univerzity okrem pomoci v zdravotníckych zariadeniach, lekárňach či na telefonických linkách NCZI organizujú psychologickú pomoc pre ďalších študentov, pripravujú projekt duchovného poradenstva alebo stráženia detí zdravotníkom v prvej línii. Ďalšie skupiny študentov rozbehli tlač ochranných štítov či pracujú na prístrojoch na pomoc dýchaniu. Vo Vedeckom parku UK pracujú vedci z Prírodovedeckej fakulty UK a Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV na odhalení úplnej genetickej informácie nového koronavírusu u nás.
„Keďže sme najväčšou slovenskou univerzitou a naši študenti pochádzajú z celého Slovenska a z 87 krajín sveta, verím, že naša rýchla reakcia a pohotové opatrenia začiatkom marca prispeli k redukovaniu šírenia nákazy. V súčasnosti pracujeme dištančne, v čoraz viac odboroch sa nám už darí zabezpečovať prednášky a cvičenia plnohodnotne na diaľku. Zároveň sme pod heslom Univerzita Koná rozbehli množstvo aktivít zameraných na pomoc v prvej línii. Ďakujem všetkým študentom a zamestnancom, ktorí v tomto boji pomáhajú,“ dodal rektor Števček.
Foto: Tomáš Madeja
Za jeden deň každá komisia vyskúša približne desať študentov, čo je rovnaký počet ako v prípade klasického skúšania. Jeden študent odpovedá 30 – 40 minút. S prípravami na online štátnice začala Lekárska fakulta UK dva týždne pred spustením. V krátkom čase boli nútení inovovať nielen výučbu, ale aj skúšky. Výpočtové centrum zabezpečilo technickú stránku a pripravila sa logistika pre skúšajúcich a pre študentov. V piatok pred štátnicami zaškolili zodpovedných členov štátnicových komisií na prácu v systéme MS Teams. „Dnes máme štvrtý bezproblémový deň online štátnic,“ hovorí prodekan fakulty pre rozvoj Peter Jackuliak.
Študenti so systémom pracujú už niekoľko týždňov, odkedy sa realizuje dištančné vzdelávanie. Deň pred štátnicami sa člen komisie spojí so študijnou skupinou, otestujú si spojenie a určia harmonogram pripojenia na konkrétny čas. V jednom čase skúšajú naraz dvoch študentov a priebeh štátnych skúšok sa nahráva, s čím študenti vyjadria súhlas. „Štátnice sú navyše vysielané online pre verejnosť,“ dodáva Katarína Soroková, vedúca výpočtového strediska. Štátne skúšky sú totiž podľa zákona o vysokých školách verejné.
Aby mala komisia stály vizuálny kontakt, študent sa pripája cez počítač, výnimočne iné mobilné zariadenie. „Študenta môžeme vyzvať, aby ukázal miestnosť, prípadne pracovnú plochu. Vo všeobecnosti majú menej času na prípravu alebo odpovedajú bez prípravy. Myslím si však, že naši študenti, ktorí sú už len krôčik k získaniu titulu, si uvedomujú vážnosť súčasnej situácie. Nepredpokladám, že by ju zneužili na podvádzanie. Skúsený skúšajúci navyše niekoľkými otázkami zistí skutočné vedomosti študenta,“ myslí si Peter Jackuliak. Výsledok štátnej skúšky oznámi vedúci komisie po ukončení štátnic v daný deň poobede.
Napriek prvotným predsudkom a faktu, že pre mnohých pedagógov ide o novú skúsenosť, veľmi si túto formu štátnic pochvaľujú. „Fungovalo to celkom dobre. Skúšam zahraničných študentov a privítal som, že sa vôbec zvolila táto možnosť skúšania. Môžem povedať, že všetci študenti sa pripravili zodpovedne,“ hovorí predseda skúšobnej komisie v odbore gynekológia Kamil Pohlodek. Mnohí študenti sa pritom od vypuknutia epidémie venujú rôznym dobrovoľníckym aktivitám. „Študenti sú s touto formou skúšania tiež spokojní. Svoje možno zohráva aj psychologický fakt, že sú doma,“ myslí si Peter Jackuliak. V prvý deň štátnic sa nepodarilo spojenie so študentkou, ktorá mala slabší signál. Fakulta hľadá riešenie a odkazuje, že nikto sa nemusí obávať, že pre technické problémy neurobí skúšku.
Štátnice pokračujú budúci týždeň a v ďalších turnusoch v máji a v júni. V máji sa okrem toho uskutočnia aj prvé obhajoby diplomových prác online formou, absolvujú ich študenti zubného lekárstva. Prodekan fakulty pre vedu Ivan Varga je presvedčený, že tento spôsob skúšania nijako neznižuje odbornú úroveň absolventov a ich pripravenosť na prácu v zdravotníckych zariadeniach: „V tejto situácii ide o takmer plnohodnotnú alternatívu prezenčného skúšania,“ dodáva. Viacerí členovia komisií pripúšťajú, že tento spôsob by mohol aj v budúcnosti predstavovať alternatívu ku klasickému skúšaniu v prezenčnej forme.
Video (link)
Foto: Tomáš Madeja 
Ilustračný obrázokŠtudenti so špecifickými potrebami to majú o niečo zložitejšie. Našťastie, dnes existujú rôzne možnosti, vďaka ktorým sa to dá zvládnuť. Na Univerzite Komenského aktuálne študuje 294 študentov so špecifickými potrebami, z toho 62 na Pedagogickej fakulte UK. Sú to študenti, ktorí na fakulte študovali aj v predchádzajúcom semestri, a preto už mali systém vzájomnej kooperácie s vyučujúcimi dohodnutý. Vytvorili si ho na základe dohodnutých úprav počas štúdia a následne počas skúšobného obdobia. Väčšinu z týchto dohodnutých pravidiel je možné bez problémov využiť aj v podmienkach dištančného vzdelávania, napr. posielanie podkladov z prednášok, možnosť individuálnych či skupinových konzultácií, samozrejme v online podobe. Učitelia so študentmi využívajú tiež dostupné online nástroje ako Microsoft Teams, Moodle, Skype či e-mail. „Tento rok končím bakalársky stupeň a v aktuálnej situácii prežívam tiež ťažké chvíle, pretože som bola zvyknutá na osobné konzultácie. Teraz je to iné, prácu konzultujem cez Skype. Som rada, že máme takúto možnosť, pretože ako nepočujúca potrebujem vidieť, čo školiteľka vysvetľuje. Na začiatku som sa obávala ako to bude fungovať, ale som s tým spokojná,“ hovorí nepočujúca študentka Pedagogickej fakulty UK.
Zvýšenú pozornosť treba venovať najmä študentom so zmyslovým postihnutím. Prednášky, resp. semináre sa nahrávajú, takže študenti hlavne so zrakovým postihnutím majú k dispozícii aj možnosť, ktorá v obvyklých podmienkach nie je vždy realizovaná. Využívajú tiež YouTube videa s posunkami, ktoré majú študenti k dispozícii. Okrem toho využívajú aj online verzie posunkových slovníkov.
Prostredníctvom používania nástrojov, ktoré sme spomenuli, je možné naplniť potreby väčšiny študentov či študentiek, okrem tých s ťažkou stratou sluchu, ktorí ako primárny komunikačný kód používajú slovenský posunkový jazyk.
Pri skúšaní, podobne ako v prezenčnej forme, budú mať študenti predĺžený čas na skúšanie, v prípade študentov so zrakovým a sluchovým postihnutím (v prípade deklarovania potreby) je možné testy realizovať aj individuálne. Skúšanie prebieha prostredníctvom Moodle a semestrálne práce budú študenti obhajovať prostredníctvom Microsoft Teams.
Darina Tarcsiová, Pedagogická fakulta UK
Prvú diskusiu máme za sebou. Viedol ju teoretický fyzik Juraj Tekel. Témou boli fyzikálne mýty a oplatilo sa privstať si. Dozvedeli sme sa, prečo je ťažší lyžiar rýchlejší, ako funguje korčuľovanie a prečo lietadlá lietajú. No účastníkov diskusie zaujímali aj čierne diery a kvantová mechanika. 
Je dobre známe, že látka môže existovať v troch základných skupenstvách alebo fázach – tuhá látka (typicky kryštál), kvapalina a plyn. Základný rozdiel medzi nimi spočíva v miere usporiadanosti štruktúry. V kryštáli sú atómy usporiadané na dlhú vzdialenosť, v kvapaline na krátku a v plyne prakticky vôbec. Nachádzame však aj formy, ktoré majú súčasne vlastnosti kryštálov aj kvapalín. Napríklad sklo je vlastne zamrznutá kvapalina a napriek tomu, že drží tvar, podobne ako kryštál, jeho štruktúra na atomárnej úrovni je neusporiadaná ako v kvapaline. Takéto tuhé formy voláme amorfné a okenné sklo (amorfné SiO2) je ich najbežnejším a typickým príkladom.
Pri zmene tlaku a teploty sa však usporiadanie atómov môže zmeniť, čím sa vlastnosti látky zmenia. Typickým príkladom je zmena grafitu na diamant pri vysokom tlaku. Okrem rôznych foriem usporiadania (polymorfizmus) môžu existovať aj rôzne formy neusporiadania atómov v tuhých látkach a tento zaujímavý a pomerne málo preskúmaný jav sa volá polyamorfizmus.
Naši vedci spolu s kolegami z Talianska, Veľkej Británie a Číny skúmali oxid siričitý. Keďže ide o jednoduchú molekulu s viacnásobnými väzbami, pri zvýšenom tlaku možno očakávať vznik polymerickej formy. Podobné transformácie už boli pozorované v tuhom oxide uhličitom (CO2) a dusíku (N2), kde v molekulách existujú dvojité či trojité väzby. „Správanie oxidu siričitého SO2 pod tlakom nebolo teoreticky skúmané vôbec a experimentálne len málo. Dalo sa predpokladať, že pri nie príliš vysokom tlaku dôjde k polymerizácii a vzniknú reťazce podobné tým, ktoré existujú v analogickej zlúčenine SeO2 (minerál Downeyit) pri normálnom tlaku,“ vysvetľuje Roman Martoňák.
V štúdii vedci skúmali, čo sa stane s kryštálom zmrznutého oxidu siričitého pri vysokom tlaku. Ukázalo sa, že z kryštalického stavu najprv prejde do amorfného, čiže molekuly, ktoré boli v kryštáli usporiadané pravidelne, sa „rozhádžu“. Pri ešte vyššom tlaku nastane transformácia chemických väzieb v molekulách a tieto sa presne podľa predpokladu naozaj spoja do polymerických reťazí. Znížením tlaku sa však systém vráti späť do molekulárnej amorfnej podoby. Ide o objav nového typu vratného prechodu medzi dvoma neusporiadanými stavmi – molekulárnym a polymerickým. Je to ďalším dôkazom toho, že aj neusporiadaná látka môže nadobúdať viacero foriem. Naši vedci v štúdii uskutočnili rozsiahle počítačové simulácie, ktoré umožnili detailne interpretovať experimentálne pozorovania.
„Bolo by veľmi zaujímavé preskúmať, či sa oxid siričitý správa podobne aj v kvapalnej fáze a či existuje podobný prechod medzi molekulárnou a polymerickou kvapalinou. Takéto prechody sú dosť vzácne a zaujímavé pre fundamentálne chápanie štruktúry kondenzovaných látok,“ uzatvára Roman Martoňák.
Viac o výskume sa dočítate tu.