Ako vedúcich psychologických pracovísk Univerzity Komenského nás prekvapuje snaha kategorizovať príťažlivosť k ľuďom rovnakého pohlavia ako niečo patologické a ako predmet terapie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), mnohé psychologické, psychiatrické spoločnosti a organizácie (napríklad Britská asociácia pre poradenstvo a terapiu, Americká psychologická spoločnosť, Americká psychiatrická spoločnosť) aj slovenské odborné organizácie potvrdzujú, že neheterosexuálna orientácia je variantom ľudskej vzťahovej orientácie. Tieto organizácie zhodne tvrdia, že nie je žiaden dôvod snažiť sa túto orientáciu meniť.
Nevieme o žiadnych serióznych vedeckých štúdiách, ktoré by potvrdzovali účinnosť terapií, ktoré sa o takúto zmenu snažia. Skôr naopak, takéto snahy môžu byť škodlivé.
Cítime potrebu upozorniť, že pri výkone našej profesie by sme mali rešpektovať humanistické princípy, rôznorodosť, ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Zároveň by práca psychológa mala vychádzať z vedeckých základov. A akreditované vzdelávanie psychológov by už jednoznačne malo vychádzať z prístupov, ktoré sú založené na vedeckých dôkazoch (evidence-based). Pri reintegratívnej terapii však máme vážne obavy, že toto kritérium nie je naplnené.
doc. PhDr. Igor Brezina, PhD., vedúci Katedry psychológie FiF UK
PhDr. Katarína Cabanová, PhD., vedúca Katedry psychológie a patopsychológie PdF UK
doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD., riaditeľ Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK
↧
Psychológovia upozorňujú: terapia ľudí s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu je vedecky a eticky sporná
↧
Jarná únava nie je choroba, upozorňuje odborníčka na výživu
Jarná únava nie je choroba, no dokáže nepríjemne skomplikovať život. S jej nepríjemnými príznakmi sa stretne až 50 – 70 % ľudí. Ako môžeme proti nej bojovať? V prvom rade by sme sa mali zdravo a pestro stravovať a konzumovať výživovo hodnotné potraviny bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a fytochemikálie. Ovocie a zelenina v rôznej podobe by mali byť súčasťou každého denného pokrmu, pričom hodnotné sú aj „obyčajné“ druhy, akými sú jablká, mrkva alebo kaleráb. V zdravej strave by nemali chýbať celozrnné obilninové výrobky, rastlinné oleje, orechy a zabúdať by sme nemali ani na zelené vňate, strukoviny či kyslomliečne výrobky.
„Nesmierne dôležitý je správny pitný režim, nedostatok tekutín iba zhorší prejavy jarnej únavy. Ľudské telo denne stráca 1,5 – 2 l tekutín, ktoré treba nahradiť. Ideálnym nápojom je voda či stolové minerálne vody. Ovocné a bylinkové čaje vzpružia svojimi povzbudzujúcimi účinkami, ovocné a zeleninové smoothie nápoje zasa ponúkajú vitamíny a minerálne látky,“ uvádza Katarína Babinská.
Ďalším nemenej dôležitým účinným prostriedkom, ktorý pomáha bojovať proti jarnej únave, je pohyb. Nemusíme pritom podávať vysoko intenzívne výkony, dôležitejšie je, aby sme sa pohybovali pravidelne, podľa možnosti každý deň a na čerstvom vzduchu, no zároveň by sme si mali dopriať aj dostatok spánku a odpočinku. Účinným prostriedkom je otužovanie alebo sauna, veľmi príjemným a efektívnym je relax v podobe jogy.
Príčiny jarnej únavy nie sú doteraz známe. „Úlohu hrá meniaca sa dĺžka dňa, predpokladá sa aj spolupôsobenie častých výkyvov počasia, príznačných pre jarné obdobie. Svoj podiel však má aj životospráva. V zime konzumujeme sýtejšie pokrmy, naopak, pomenej čerstvého ovocia a zeleniny. V nepriaznivom zimnom počasí je menej i pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu. Zima je tiež obdobím, keď na nás častejšie útočia choroby. Oslabený organizmus sa potom ťažšie vyrovnáva so zmenami počasia,“ vysvetľuje odborníčka na výživu z Lekárskej fakulty UK.
Ak sa chceme účinnejšie brániť proti jarnej únave, správnu životosprávu by sme mali dodržiavať nielen na jar, ale po celý rok.
↧
↧
Dobrý úradník: Mission possible #2
Dňa 16. mája 2019 o 17.00 hod. sa na FiF UK uskutoční diskusia Dobrý úradník: Mission possible #2 - Ako sa uplatniť v štátnom sektore so zručnosťami analytika?
Diskutovať na túto tému bude riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR Michal Rehúš a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR Martin Haluš.
Podujatie organizuje OZ Universaal v spolupráci s OZ Dobrý úradník.
Moderuje Markéta Tomaga.
↧
Stredoškoláci sa na jeden deň ocitnú v koži vysokoškoláka
Ilustračná fotografia„Aj v tomto roku myslíme na stredoškoláčky a stredoškolákov, ktorí majú rozhodovanie o svojom budúcom smerovaní ešte len v pláne. Som rád, že naši odborníci ponúkli také zaujímavé témy v čase, keď ich starší spolužiaci maturujú. Verím, že každého návštevníka zaujme aspoň jedna z tém natoľko, aby ich inšpirovala k výberu ich budúceho štúdia a ideálne aj povolania,“ povedal rektor UK Marek Števček.
V pondelok 20. mája sa návštevníci dozvedia napríklad to, prečo Gréci túžili po blaženosti, čo by sa konšpirátori mohli naučiť od vedcov (a naopak), prečo môžu byť lieky aj škodlivé. Pozornosť sa bude venovať aj Facebooku, kozmickému odpadu, mimozemšťanom či dobrým učiteľom a dobrým ľuďom.
Aká je súčasná generácia Z: generáciou stratenou či generáciou budúcnosti? Aj to bude na programe o týždeň neskôr v utorok 28. mája. Prečo sa stal osobný automobil pre nás taký dôležitý, ako sa meria úspech, či prečo „ty podnikavec“ nie je nadávka, ale kompliment – sú ďalšie z dvanástich tém, ktoré chcú vedci a vedkyne z Univerzity Komenského priblížiť študentom stredných škôl.
Celý program podujatia.
↧
Návšteva predsedníčky Parlamentného zhromaždenia NATO Madeleine Moon
Srdečne vás pozývame na stretnutie s predsedníčkou Parlamentného zhromaždenia NATO Madeleine Moon, ktoré sa uskutoční dňa 3. júna 2019 od 14.30 do 16.00 hod. v priestoroch rektorátu Univerzity Komenského v Bratislave - v zasadačke Vedeckej rady UK.
Na podujatie je potrebné sa REGISTROVAŤ. Diskusia bude prebiehať v angličtine bez tlmočenia.
Madelaine Moon, MP, je dlhoročnou poslankyňou Dolnej snemovne parlamentu Spojeného kráľovstva, v ktorej predsedá niekoľkým medzistraníckym parlamentným skupinám. V PZ NATO sa primárne venuje otázkam budúcej bezpečnostnej a obrannej stratégie NATO.
Parlamentné zhromaždenie NATO vzniklo v roku 1955 ako inštitúcia nezávislá od Severoatlantickej aliancie, pričom poskytuje platformu pre jednotlivých členov parlamentov členských krajín NATO. Takto prispieva k inicializácii diskusií o dôležitých bezpečnostných, politických a ekonomických otázkach, ovplyvňuje rozhodovanie Aliancie v otázkach bezpečnosti a prispieva k posilňovaniu transatlantickej spolupráce.
Podujatie sa uskutoční pri príležitosti 15. výročia vstupu SR do NATO a 70. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie.
Tešíme sa na stretnutie!
↧
↧
Psychológ z UK: ľudia trpiaci schizofréniou ťažko rozpoznávajú emócie
Ilustračná fotoSchizofrénia je závažná psychická porucha, ktorá sa spája najmä s prítomnosťou bludov a halucinácií. Postihuje 1 % populácie, teda na Slovensku asi 50 000 ľudí. Veľká časť pacientov má zároveň ťažkosti aj s každodenným fungovaním v medziľudských vzťahoch, práci a voľnočasových aktivitách. Fungovanie týchto pacientov v každodenných podmienkach závisí od tzv. sociálneho poznávania. Michal Hajdúk z Katedry psychológie FiF UK a Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB skúma sociálnu kogníciu, teda súbor schopností, prostredníctvom ktorých ľudia vnímajú a spracovávajú sociálne podnety, ako napríklad výrazy tváre, zámery, presvedčenia a pod. V nedávnej dobe publikoval výsledky svojej práce vo viacerých zahraničných vedeckých časopisoch.
„V spolupráci s kolegami z USA sme zistili, že u nich skoro 75 % pacientov so schizofréniou má mierne až závažné ťažkosti s čítaním emočných výrazov a usudzovaním, čo si iní ľudia myslia. To číslo je pomerne vysoké, ale hneď, keď budeme vedieť týchto ľudí spoľahlivo identifikovať, môžeme im poskytnúť terapiu, napríklad vo forme tréningu sociálno-kognitívnych zručností,“ hovorí Michal Hajdúk.
Narušenie v oblasti sociálnej kognície patrí medzi základné prejavy schizofrénie. Tréningy sociálnej kognície sa ukazujú byť vhodným doplnkom k štandardnej terapii, keďže vytvárajú priestor na osvojenie a precvičovanie sociálnych spôsobilostí, čím pozitívne ovplyvňujú samotnú funkčnosť pacienta.
„Aj výsledky z dát, ktoré sme zbierali u nás, ukázali, že práve sociálna kognícia je kľúčová schopnosť, na ktorú by mali klinickí psychológovia u pacientov so schizofréniou zamerať svoje intervencie. Niektoré z psychologických postupov na rozvíjanie týchto schopností už uplatňujeme aj na našej klinike,” dodáva Michal Hajdúk.
V súčasnosti sa Michal Hajdúk s kolegami z II. neurologickej kliniky LF UK a Katedry logopédie PdF UK zaoberá tým, či majú podobné ťažkosti aj pacienti s Parkinsonovou chorobou. Prvotné výsledky ich výskumného projektu naznačujú určité podobnosti medzi týmito poruchami. Porozumenie podstaty ťažkostí pomôže lepšie cieliť intervencie, a tým zlepšiť kvalitu života pacientov so schizofréniou aj Parkinsonovou chorobou.
„Verím, že výsledky týchto výskumov a aj ďalšie nadväzujúce projekty budú významným príspevkom k lepšiemu porozumeniu fungovania psychických funkcií u pacientov s týmito ťažkými zdravotnými komplikáciami. Ako rektora ma zároveň nesmierne teší, že naši odborníci dokážu spolupracovať aj naprieč viacerými fakultami so spoločným cieľom zlepšiť životy ich pacientov,“ povedal rektor UK Marek Števček.
↧
Konzultácie k prihláškam do súťaže Social Impact Award Slovakia 2019
Na podávanie prihlášok do súťaže Social Impact Award Slovakia 2019 zostávajú už iba dva týždne! Buďte o krôčik bližšie stať sa súčasťou letného inkubátora, možnosti stretnúť expertov, ktorí vám pomôžu rozbehnúť sociálne prospešný biznis nápad a získať štartovací kapitál vo výške 1500 eur.
Skúsené facilitátorky z Mladiinfo.Slovensko vám poradia, ako napísať prihlášku, a tak zväčšiť vaše šance zmeniť váš sen na realitu!
Konzultačné hodiny k prihláškam budú prebiehať vo Vedeckom parku UK v dvoch dňoch:
28. mája - 9.00 - 13.00 hod.
3. júna - 9.00 - 13.00 hod.
REGISTRÁCIA
Vyberte si deň a čas svojej konzultácie.
↧
Konzultácie k prihláškam do súťaže Social Impact Award Slovakia 2019
Na podávanie prihlášok do súťaže Social Impact Award Slovakia 2019 zostávajú už iba dva týždne! Buďte o krôčik bližšie stať sa súčasťou letného inkubátora, možnosti stretnúť expertov, ktorí vám pomôžu rozbehnúť sociálne prospešný biznis nápad a získať štartovací kapitál vo výške 1500 eur.
Skúsené facilitátorky z Mladiinfo.Slovensko vám poradia, ako napísať prihlášku, a tak zväčšiť vaše šance zmeniť váš sen na realitu!
Konzultačné hodiny k prihláškam budú prebiehať vo Vedeckom parku UK v dvoch dňoch:
28. mája - 9.00 - 13.00 hod.
3. júna - 9.00 - 13.00 hod.
REGISTRÁCIA
Vyberte si deň a čas svojej konzultácie.
↧
Oznam o dočasnom nevydávaní dokladov za rok 2018
V dňoch 28. mája až 10. júna 2019 Oddelenie vzdelávania RUK z technických príčin nebude vydávať doklady o ukončení bakalárskeho, magisterského a doktorského štúdia z roku 2018.
↧
↧
Regionálne kolokvium Neerlandicum 2019 na FiF UK
V dňoch 29. mája až 1. júna 2019 bude Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK) hostiť vyše sto odborníkov na holandský jazyk a kultúru z dvadsiatich krajín. V rámci stredoeurópskeho regionálneho kolokvia Neerlandicum 2019, ktorého slávnostné otvorenie sa uskutoční 29. mája 2019 o 15.00 hod. v Moyzesovej sieni FiF UK, odznejú desiatky aktuálnych odborných príspevkov z oblastí ako preklad, tlmočenie, jazykoveda, literatúra, kultúra a história. Jedným z hlavných motívov podujatia je viacjazyčnosť.
Jednou z hlavných tém stretnutia je tlmočenie pre cudzincov do tzv. malých jazykov, kam patrí holandčina aj slovenčina.
V rámci kolokvia budú predstavené prvé výsledky Erasmus+ projektu Professional Accessible Community Interpreting (PACI), ktorý vznikol vďaka spolupráci troch stredoeurópskych univerzít (Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Palackého v Olomouci a Univerzita vo Vroclavi) so Slobodnou univerzitou v Bruseli.
Pozvánka na slávnostné otvorenie kolokvia v Moyzesovej sieni
Program ďalších dní podujatia (v holandčine): www.kgns.info/colloquium
Program ďalších dní podujatia (v holandčine): www.kgns.info/colloquium
↧
V Bratislave rokujú odborníci na holandský jazyk, riešiť sa bude aj tlmočenie pre migrantov
Ilustračná fotografiaJedným z hlavných motívov podujatia je multilingvizmus, čiže viacjazyčnosť. „Je pre nás symbolické hovoriť o viacjazyčnosti v Bratislave, meste, v ktorom ešte pred sto rokmi bolo ovládanie minimálne troch jazykov takpovediac samozrejmosťou. V súčasnej dobe poznačenej hromadnou migráciou je potrebné, ba priam nevyhnutné, stavať mosty medzi ľuďmi rozprávajúcimi rôznymi jazykmi,“ hovorí nederlandistka doc. Marketa Štefková z organizačného výboru FiF UK.
Jednou z hlavných tém stretnutia je tlmočenie pre cudzincov do tzv. malých jazykov, medzi ktoré patrí holandčina aj slovenčina. Holandsko je krajinou, ktorá má skúsenosti s prisťahovalectvom z rôznych krajín už niekoľko desaťročí. Krajiny ako Slovensko môže preto obohatiť svojimi skúsenosťami s komunikáciou s ľuďmi hovoriacimi rôznymi jazykmi a s rozličným kultúrnym pozadím. Tzv. “komunitné tlmočenie”, teda tlmočenie cudzincom vo verejnom záujme – v kontakte s úradmi, súdmi, políciou, v zdravotníctve a v ďalších oblastiach, umožňuje inojazyčným obyvateľom našej krajiny jednoduchšie sa integrovať do našej spoločnosti, no stavia tlmočníkov pred mnohé výzvy súvisiace s použitím vhodných tlmočníckych techník, terminologickou prípravou v oblastiach, ktoré sú viazané na štruktúru štátnych inštitúcií, systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia či právny systém, alebo s preklenutím interkultúrnych rozdielov. Najmä pre málo rozšírené jazyky zaznamenávame na Slovensku nedostatok profesionálnych tlmočníkov, ktorí sa vedia s týmito problémami vyrovnať.
V rámci kolokvia budú predstavené prvé výsledky projektu Erasmus+ Professional and Accessible Community Interpreting (PACI), ktorý vznikol vďaka spolupráci troch stredoeurópskych univerzít, v Bratislave, v Olomovci a vo Wroclawi s Erasmus University College. Cieľom projektu je na príklade stredoeurópskych jazykov a holandčiny vytvoriť univerzálnu schému pre prípravu a profesionalizáciu budúcich komunitných tlmočníkov v rámci menších jazykov.
„Hlavným heslom nášho kolokvia je „Staviame mosty“. Mosty nielen medzi jazykmi, kultúrami či vedeckými disciplínami, ale aj mosty medzi minulosťou a súčasnosťou. Práve komunitní tlmočníci sú architektmi, projektantmi a zároveň staviteľmi týchto mostov”, hovorí doc. Štefková.
Miesto konania: Moyzesova sieň a átrium, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Gondova 2Program podujatia: www.kgns.info/colloquium
Kontakt: marketa.stefkova@uniba.sk
↧
Stredoškoláci zažili deň na univerzite
Na podujatie Zaži deň v koži vysokoškoláka prišla aj Ivana zo spojenej školy v Petržalke. „Rozhodla som sa prísť, pretože som chcela zistiť niečo viac o Univerzite Komenského,“ prezradila. „Toto podujatie ma zaujalo, aj keď nie všetky prednášky boli určené pre mňa, keďže by som rada študovala na medicínu,“ prezradila Ivana. Páčila sa jej najmä prednáška o liekoch a o tom, prečo môžu byť aj škodlivé.
Matematika a fyzika najviac zaujíma Matúša z gymnázia v Skalici, ale o svojom budúcom štúdiu ešte nie je rozhodnutý. „Toto podujatie by mi mohlo pomôcť a trošku ma nasmerovať, ako ďalej. Tiež celkovo ponúka priestor na rozšírenie si obzorov pre všetkých, ktorí ešte nie celkom presne vedia, na aké štúdiá by chceli ísť a čo by chceli v živote robiť,“ myslí si Matúš. Zaujala ho prednáška o tom, ako meriame úspech, a ocenil tiež priestory univerzity.
Z Malaciek prišli hlavnú budovu UK na Šafárikovom námestí navštíviť aj Viktória, Lucia a Matúš. „My sme tu už druhýkrát a prišli sme najmä preto, že sme si minule nestihli vypočuť všetky prednášky, ktoré nás zaujímali a ktoré sme chceli počuť. Toto podujatie nám ukázalo, že aj štúdium na Univerzite Komenského by mohla byť pre nás dobrá voľba pri výbere štúdia,“ prezradili. Veľmi ich zaujala prednáška o súčasnej generácii Z a o tom, či je stratenou generáciou alebo generáciou budúcnosti.
Tradičné podujatie, ktoré sa konalo už po štvrtýkrát, navštívili mladí ľudia z Bratislavy a širšieho okolia počas 20. mája a 28. mája 2019.
Fotogaléria na Facebooku UK.
↧
Nadácia Zastavme korupciu bude na UK dohliadať na nákupy a tendre
Ilustračná fotografiaS ponukou na spoluprácu prišiel nový rektor UK Marek Števček. „Spoluprácu s neziskovým sektorom v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami považujem za veľmi dôležitú. Bol to jeden z prvých cieľov, ktoré som si stanovil pri nástupe do funkcie. Nadácia Zastavme korupciu je pre nás hodnotným partnerom a vysoko si ceníme ich prínos v procesoch verejného obstarávania, ako aj v ďalších oblastiach. Verím, že spolu nastavíme novú úroveň transparentnosti v riadení univerzity,“ povedal rektor UK.
Veľké nákupy sú podľa riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej vždy potenciálnym rizikom z hľadiska korupcie. „Oceňujeme preto prístup nového vedenia, že nás prizvalo dohliadať na hospodárenie s verejnými zdrojmi,” konštatovala Z. Petková.
Nadácia dlhodobo kontroluje veľké tendre v štátnej a verejnej správe a v prípade podozrení z korupčného správania či predraženia podáva podnety na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). „Nechceme len kritizovať nehospodárnosť, ale pôsobiť aj preventívne,” dodala Z. Petková.
NZK by mala poradenstvo poskytovať pri veľkých projektoch, ako je plánovaná rekonštrukcia internátov za 14 miliónov eur. V súvislosti s jej prípravou rektor odvolal dlhoročného riaditeľa Róberta Gulu.
Nadácia bude kontrolovať aj personálne obsadzovanie postov. Jej zástupca bol tiež členom výberovej komisie na nového šéfa Vedeckého parku UK. Na toto miesto bol vypísaný medzinárodný konkurz.
Poradenstvo je bezodplatné, ide o pilotný projekt NZK. „Ak dopadne dobre, budeme sa snažiť naň získať nezávislé zdroje, aby sme mohli pomáhať viacerým verejným inštitúciám, ktoré o to majú záujem,” uviedla Z. Petková. Záujem o spoluprácu v minulosti prejavila aj Slovenská technická univerzita, v budúcnosti tak nie je vylúčená spolupráca s nimi.
↧
↧
Otvorenie rozširujúceho štúdia „Diplomatická akadémia“
Štúdium je určené pre absolventov vysokoškolského štúdia II. stupňa (magisterské a inžinierske), najmä pre tých záujemcov, ktorí by sa chceli orientovať na kariéru v diplomatických a konzulárnych službách, v európskych a medzinárodných inštitúciách, pracovníkov štátnej správy, expertov pre rozvojovú pomoc, expertov pre oblasť medzinárodných vzťahov alebo aproximácie práva a legislatívu EÚ.
Štúdium je zamerané na:
- diplomaciu a diplomatický protokol,
- medzinárodné právo a medzinárodné vzťahy,
- európske právo a európske štúdie,
- geopolitické špecifiká sveta,
- ekonómiu,
- cudzie jazyky (anglický, nemecký, francúzsky),
- výberové prednášky expertov, analytikov, domácich a zahraničných politikov.
Termín prijímacieho konania je 27. júna 2019.
Prijímacie konanie je bezplatné. Podrobnejšie informácie nájdete na webovej stránke fakulty.
↧
Vyšlo májové číslo časopisu Naša univerzita
Rodákovi z poľského mesta Schroda sa v 36 rokoch podarilo uskutočniť objav, ktorý významne zasiahol všetky oblasti fyziky. Ako si laureát Nobelovej ceny z roku 1985, ktorý na takéto ocenenie v čase objavu Hallovho javu ani nepomyslel, spomína na pamätnú noc v grenoblianskom laboratóriu, prečo by podľa neho mal mať vedec voľnú ruku už pri základnom výskume a čo rozhodlo o jeho úspechu, to nám Klaus von Klitzing prezradil v rozhovore pri príležitosti aprílovej návštevy Slovenska. Viac na str. 7.„Snímka čiernej diery? Je to ako vyfotiť grapefruit na Mesiaci, ale rádioteleskopom,“ tvrdila ešte pred niekoľkými rokmi americká vedkyňa Katie Boumanová, ktorej sa to v apríli – na radosť celej vedeckej komunity – nakoniec podarilo. Jeden z najtajomnejších astrofyzikálnych objektov vo vesmíre, ktorý vedcov fascinuje už viac ako storočie, však do istej miery stále uniká nášmu pochopeniu. Ak chcete aspoň trošku nazrieť za oponu poznania a porozumieť, čo to tá čudná čierna diera vlastne je, začítajte sa do vysvetlenia astrofyzika Romana Nagya z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK na str. 9.
Podnecuje iskru medzi partnermi rôznorodosť či podobnosť? V ktorom období života prežívame lásku ako z románu? Akú úlohu vo výbere partnera zohráva vzdelanie či sociálny pôvod? Naruší naše sociálne „bubliny“ mobilita? Na tieto a mnohé ďalšie otázky ponúka odpovede článok od antropológa Andreja Mentela z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK na str. 16 – 17.
„Ak sa podporovatelia brexitu sťažovali na hegemóniu Európskej únie nad Britániou, tak tú po dvoch rokoch rokovaní dotiahli do dokonalosti. Brexit je síce primárne o Británii a jej vzťahu s EÚ, ale vývoj rokovaní o brexite nám tiež prezrádza hneď niekoľko vecí aj o Únii ako o politickom usporiadaní,“ píše politológ Jozef Bátora z Filozofickej fakulty UK. Prečítajte si jeho komentár na str. 18 – 19.
Kvalita s rýchlosťou fast foodu. Tak by sa v skratke dal zosumarizovať koncept „fast casual“, na ktorom stavia aj Regal Burger. Ten z festivalového stánku na Pohode pred šiestimi rokmi vyrástol na sieť, ktorá má dnes 18 prevádzok na Slovensku, v Česku a najnovšie svoje hamburgery predáva pod novým brandom aj vo Viedni. S majiteľom firmy Jozefom Bardíkom, ktorý je podnikateľom a investorom vo viacerých sektoroch, a to od gastra až po technologické startupy, sme sa porozprávali o neľahkých podmienkach v gastrobiznise i jeho podnikateľských začiatkoch. Rozhovor s absolventom Fakulty managementu UK, ktorý si v marci od spoločnosti EY prevzal cenu Začínajúci podnikateľ roka 2018, nájdete na str. 22 – 23.
Ktoré typy publikácií vysokoškolských učiteľov sú najhodnotnejšie? Je citovanosť skutočne najlepším indikátorom ich kvality? Má o hodnote publikačnej činnosti rozhodovať iba aritmetická kalkulácia? Prečítajte si zamyslenie Karola Jesenáka z Prírodovedeckej fakulty UK na str. 26 – 27.
Počuli ste už o športe headis, ktorý v sebe spája prvky futbalu a stolného tenisu? Na prvé počutie bizarná športová kombinácia si už našla svojich fanúšikov aj na Slovensku. A to najmä vďaka prvým hráčskym „lastovičkám“ z UK, ktoré dnes už úspešne konkurujú svetovej špičke. O tom, ako headis vznikol, akými pravidlami sa riadi, o jeho začiatkoch na našej univerzite, ale i o pripravovaných prvých majstrovstvách Slovenska, ktoré organizuje práve UK, sa dočítate na str. 30 – 31.
Príjemné čítanie vám želá redakcia časopisu Naša univerzita.
Naša univerzita – máj 2019 (pdf súbor)
↧
UK podporuje vyhlásenie RVŠ a ŠRVŠ k novým ustanoveniam zákona o vysokých školách
Vedenie Univerzity Komenského v Bratislave vyjadruje podporu Spoločnému vyhláseniu Rady vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl k ustanoveniam, ktoré boli včlenené do zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách zo dňa 13. mája 2019, bez konzultácie s orgánmi reprezentácie vysokých škôl či s odbornou verejnosťou. Uvedenú novelu zákona považujeme za výrazný zásah do akademických práv a slobôd. Sme presvedčení, že mala byť predmetom širokej diskusie nielen akademickej obce, ale aj dotknutej verejnosti.
Uvádzame plné znenie vyjadrenia RVŠ a ŠRVŠ:
Spoločné vyhlásenie Rady vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl k ustanoveniam, ktoré boli včlenené bez konzultácie s orgánmi reprezentácie vysokých škôl či odbornou verejnosťou do zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách zo dňa 13. mája 2019.
Pôvodný návrh zákona predložený do NR SR obsahoval ustanovenia o možnosti vysokých škôl spájať sa a vytvárať konzorciá a bol riadne predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Tento zámer smerujúci ku skvalitneniu vysokého školstva vytváraním platformy pre čiastočnú integráciu vysokých škôl vítame. V priebehu legislatívneho procesu sa do pôvodného návrhu významne zasiahlo a školský výbor prijal štyri, s pôvodným návrhom nesúvisiace, pozmeňujúce návrhy, a to bez akejkoľvek diskusie k nim. Týmito, už parlamentom prijatými a prezidentom podpísanými, novinkami sa zo zákona o vysokých školách odstránili ustanovenia obmedzujúce výkon funkcie rektora, prorektora, dekana a prodekana verejnej vysokej školy na najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Toto obmedzenie vrátil ešte pôvodný zákon o vysokých školách z roku 1990 ako prvok demokratizácie vysokoškolského prostredia. Od 1. júla 2019 bude môcť tá istá osoba kandidovať na funkciu rektora alebo dekana opakovane bez akéhokoľvek obmedzenia, čo vyvoláva obavy RVŠ a ŠRVŠ, najmä vzhľadom na fakt, že táto zmena vychádza z iniciatívy niektorých rektorov.
RVŠ a ŠRVŠ kategoricky odmietajú tzv. prílepky k novelám zákonov v rámci legislatívneho procesu, ktoré sa myšlienkovo odlišujú od hlavného účelu novely, a teda menia ustanovenia, ktoré sa pôvodnej novely zákona netýkajú.
Procesné pravidlá NR SR síce umožňujú poslancom podať pozmeňujúci návrh, avšak táto možnosť by sa mala využívať výhradne v súvislosti s účelom predkladanej zmeny. Pozmeňovacie návrhy by sa nemali zneužívať na pretláčanie zmien nesúvisiacich s predkladaným návrhom, rovnako ako sa to stalo v tomto prípade. Týmto postupom bolo znemožnené, aby sa k tejto významnej zmene mohli vyjadriť nielen zo zákona vyplývajúce reprezentácie vysokých škôl, teda RVŠ, ŠRVŠ a dokonca aj Slovenská rektorská konferencia, ale aj odborná a široká verejnosť. O možnosť vyjadriť sa boli ukrátené predovšetkým akademické obce vysokých škôl, ktorých sa zmena priamo dotýka, čím sa uplatnil spôsob rozhodovania “o nás, bez nás”.
Okrem procesného hľadiska RVŠ a ŠRVŠ vyjadrujú obavy aj z obsahu včlenených prílepkov.
Akademická samospráva je nástrojom demokratického rozhodovania na univerzitách. Ochrana a budovanie demokratických inštitúcií je jedným z kľúčových predpokladov k budovaniu vyspelej spoločnosti. Nižšia miera participácie, nezáujem a ľahostajnosť, ktorou trpí naša spoločnosť je jav, ktorému musí čeliť práve akademická a spoločenská elita. Našou snahou je motivovať študentov, učiteľov a vedcov k aktívnej participácii na samospráve svojich inštitúcií a k uvedomeniu si váhy ich hlasu. Vyspelú demokratickú spoločnosť treba budovať, tá nevzniká samotnou existenciou demokratických inštitúcií.
Obávame sa, že vzniknutá zmena práve naopak pomáha k vytvoreniu pasívneho prostredia, ktoré motivuje manažment univerzít zamedzeniu obmeny. Treba si uvedomiť, že manažment univerzít má priamy vplyv na ľudí, ktorými je volený. Pracovnoprávne či ekonomické nástroje vytvárajú priestor pre ovplyvnenie zdanlivo nezávislých zástupcov akademickej samosprávy, čo môže viesť k vytvoreniu prostredia, ktoré postráda kritický prístup a zamedzuje prirodzenú motiváciu vychovávať nových lídrov s názorovou diverzitou.
Spôsob, akým zmena prebehla nás v našich obavách len utvrdzuje.
RVŠ a ŠRVŠ preto vyzývajú k budovaniu vyspelej akademickej a zastupiteľskej kultúry. Takej, kde bude o pozície zdravá súťaž. Vo vysokoškolskom prostredí je mnoho šikovných mladých ľudí, ktorí sú často obmedzovaní v kariérnom rozvoji. Vyzývame preto vedenia aj akademické samosprávy, aby sme sa spoločne zamerali na výchovu a motiváciu mladých perspektívnych ľudí s novými nápadmi. Potenciál obmeny je totiž to, čo naše vysoké školy potrebujú. Apelujeme na otvorenejší prístup k manažérskym pozíciám a k budovaniu prostredia, ktoré je schopné aj ochotné vyprodukovať vhodných kvalitných a pripravených nástupcov pre potrebnú obmenu.
V Bratislave 30. mája 2019
doc. RNDr. Martin Putala, PhD., predseda Rady vysokých škôl
Mgr. art. Bálint Lovász, predseda Študentskej rady vysokých škôl
↧
Univerzita Komenského má ciele jasné: kvalita, transparentnosť a strategické spolupráce
Univerzita Komenského dodnes vydala viac ako štvrť milióna diplomov. Jej absolventi sa nachádzajú vo všetkých sférach spoločenského života, nájdeme ich naprieč profesiami po celom Slovensku i vo svete. Je významnou vedeckou inštitúciou; až štvrtinu vedeckých prác slovenských vysokých škôl z databázy Web of Science publikujú odborníci z UK. V prípade najvyššie hodnotených karentovaných publikácií ide dokonca o tretinu produkcie slovenského vysokého školstva.
„Jednou zo strategických priorít UK je vymeniť elektronický systém pre študentov za modernejší a používateľsky prijateľnejší, ktorý bude integrovať viacero aspektov vysokoškolského života,“ povedal rektor UK a dodal, že plánuje zaviesť elektronické prihlášky a skúma možnosť elektronických diplomov.
Nové vedenie chce pracovať aj na kvalite prednášok. Jednou z prvých úloh Rady pre kvalitu bude vylepšiť systém hodnotenia predmetov študentmi. Rektor Števček súčasne predstavil návrh zaviesť povinnú pedagogickú prípravu nových prednášajúcich – aby prichádzali do prednáškových miestností lepšie pripravení na úlohu učiť študentov.
Vďaka spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu chce univerzita zefektívniť a skvalitniť proces verejného obstarávania a obsadzovania dôležitých postov. „Nadácia nám poskytne poradenstvo pri veľkých projektoch, ako je plánovaná rekonštrukcia internátov za 14 miliónov. Tú chceme urobiť rýchlejšie a lacnejšie, preto som ju radšej posunul o rok, aby sme boli lepšie pripravení,“ vysvetlil rektor UK. „Chceme byť otvorení a transparentní,“ dodal.
Podpisom memoranda o spolupráci Univerzita Komenského vstúpila do úzkej spolupráce s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislava. S ďalšími bratislavskými univerzitami chcú spoločne v zahraničí propagovať štúdium v Bratislave. Momentálne UK s pomocou STU pracuje na vybudovaní nového kontaktného priestoru na Štúrovej ulici. Študenti, akademici, ako aj široká verejnosť by tak v centre mesta našli komunitné miesto, kde sa konajú diskusie, prednášky či koncerty mladých kapiel. Bratislava by mala byť atraktívne mesto pre študentov.
Podľa prorektorky UK pre správu majetku a investície Jany Duračinskej sa chce univerzita profilovať ako moderná inštitúcia s dôrazom na ekológiu. „Naším cieľom je postupné redukovanie vizuálneho smogu na pozemkoch UK, ktoré sú v súčasnosti prenajímané na reklamné účely – billboardy,“ uviedla Duračinská a dodala, že triedenie odpadu v priestoroch univerzity musí byť samozrejmosťou. S bratislavským magistrátom chce UK spolupracovať aj pri riešení infraštruktúry, bezpečnosti, osvetlenia či úprave komunitných priestorov v okolí internátov v Mlynskej doline.
Univerzita Komenského je najväčšou slovenskou vysokou školou nielen čo sa týka šírky poskytovaných študijných programov, ale aj počtom študentov a pedagógov. „Napriek znižujúcej sa demografickej krivke populačných ročníkov si Univerzita Komenského udržuje počet študentov, respektíve tento počet v rámci Slovenska mierne rastie,“ uviedla prorektora UK pre rozvoj a kvalitu Viera Štvrtinová. Na UK študuje viac ako 16 % všetkých vysokoškolákov, v tomto akademickom roku ich bolo viac ako 22 000. Taktiež najviac zahraničných študentov – až pätina – študuje práve na UK. Prvenstvo má UK aj v počte doktorandov, ktorých je 27 % v celoslovenskom meradle. Univerzita zamestnáva viac ako 4 400 zamestnancov, čo ju radí k najväčším zamestnávateľom.
O sto rokoch UK sa môže verejnosť dozvedieť viac na výstave v Múzeu mesta Bratislavy od 26. júna. Nasledujúci deň bude slávnostne predstavená pamätná minca a poštová známka k výročiu založenia univerzity. Na slávnostnom zhromaždení akademickej obce 27. júna ocenia významné osobnosti univerzity a spolupracujúce inštitúcie. Rektor UK udelí Zlatú medailu UK predsedovi Ústavného súdu ČR Pavlovi Rychetskému za rozvoj demokracie, právnej vedy a budovanie právneho štátu. „Oslavy vyvrcholia slávnostným koncertom v Slovenskej filharmónii, na ktorom zaznie symfonická fantázia skomponovaná špeciálne k stému výročiu univerzity,“ prezradil prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk.
↧
↧
Konferencia: Kvalita vysokoškolského vzdelávania z rôznych uhlov pohľadu
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, reprezentáciami vysokých škôl a Univerzitou Komenského v Bratislave Vás pozýva na konferenciu
KVALITA VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA Z RÔZNYCH UHLOV POHĽADU
Konferencia sa uskutočňuje v partnerstve s Radou vysokých škôl Slovenskej republiky, Slovenskou rektorskou konferenciou a Študentskou radou vysokých škôl na pôde Univerzity Komenského v Bratislave, najstaršej univerzity na Slovensku pri príležitosti osláv 100 rokov od jej založenia. Cieľom konferencie je pomenovať konkrétne poslania vysokých škôl, ich hlavné úlohy v spoločnosti, rôzne uhly pohľadu vnímania kvality vysokoškolského vzdelávania a otvoriť diskusiu o meraní kvality. Prečo verejnosť, zamestnávatelia môžu mať iný názor ako učitelia či akademici... Podujatie je určené nielen predstaviteľom akademickej obce, ale aj širokej verejnosti a médiám. Konferencia je súčasťou diskusií k zavádzaniu nového systému akreditácií vysokých škôl.Program konferencie
Štvrtok, 06. 06. 2019Amfiteáter Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
Šafárikovo nám. 6, Bratislava
(Stará budova, 2. poschodie)
9.00 Registrácia účastníkov 9.30 Otvorenie
Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR
Marek Števček, rektor Univerzity Komenského v Bratislave 9.50 Poslanie a ciele Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo
Robert Redhammer, predseda výkonnej rady SAAVŠ 10.10 Európsky kontext kvality vysokoškolského vzdelávania
Dušan Meško, expert na EHEA a ERA 10.30 Panelová diskusia
Vnímanie kvality vysokoškolského vzdelávania v závislosti od zorného uhla
- Pohľady zamestnávateľov na kvalitu vzdelávania
Mário Lelovský, podpredseda IT Asociácie Slovenska - Pohľady študentov
Matej Gajdoš, študent, Študentská rada vysokých škôl - Videnie kvality očami humanitných a spoločenských vied
Vladimír Patráš, podpredseda Akreditačnej komisie - Pohľad prírodných vied
Jozef Masarik, prorektor Univerzity Komenského v Bratislave - Pohľad súkromných vysokých škôl
Zuzana Vincúrová, prorektorka Paneurópskej vysokej školy - Pohľad v umení a cez umenie
Stanislav Stankoci, prorektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave
V prípade Vašich otázok kontaktujte na tel. č.: 0948 904 571
↧
Naši vedci objavili nový druh hada. Nazvali ho po dávno zabudnutom kráľovstve
Podľa hlavných autorov štúdie Daniela Jablonskeho a Davida Jandzíka z Univerzity Komenského je mimoriadne náročné túto užovku objaviť v prírode. Navyše sa vyskytuje v oblasti, ktorá je geopoliticky pomerne komplikovaná. Aj preto si zber materiálu pre štúdiu vyžiadal celkovo 17 rokov a širokú medzinárodnú spoluprácu. Nový druh je na základe vonkajších znakov veľmi podobný užovke sarmatskej. Až analýza DNA odhalila, že ide o sesterský a tzv. kryptický, čiže skrytý, druh.
„Objav dokazuje, že aj oblasť alebo skupina živočíchov pomerne dobre prebádaná môže potenciálne skrývať prekvapivé objavy, ak sa výskum realizuje trpezlivo a s využitím kombinácie metód. V tomto prípade štatistických, genetických aj morfologických a v širokej medzinárodnej spolupráci,“ nazdáva sa Daniel Jablonski.
Nový druh hada patrí medzi veľké užovky známeho rodu Elaphe, ktorý je tiež veľmi populárnym medzi chovateľmi teráriových zvierat. Objav nového druhu a analýza jeho biogeografie je dôležitým krokom k poznaniu formovania a vývoja organizmov žijúcich v Európe a Ázii.
„Nález je pre nás aj akýmsi zavŕšením osobnej cesty od nadšených milovníkov a niekdajších chovateľov užoviek rodu Elaphe až k nálezu a vedeckému opisu nového druhu,“ prezradil David Jandzík.
Kráľovstvo Urartu, na ktoré história viac než na tisícročie zabudla, prekvitalo v dobe železnej (9. až 6. storočí p. n. l.) v oblasti dnešnej Arménskej vysočiny v okolí jazera Van v Turecku, kde sa vyskytuje aj nový druh užovky. Meno zvolili autori vedeckého opisu z úcty k pôvodnému menu užovky sarmatskej. Jej názov odkazuje na Sarmatov, konfederáciu kočovných kmeňov, ktorí obývali podobné územie severne od Čierneho mora ako užovka sarmatská.
„Vybavením každého vedca musia byť kvalitné odborné predpoklady, osobné zanietenie a v neposlednom rade trpezlivosť. Ukazuje sa to i v tomto prípade, kedy si objav vyžiadal celkovo 17 rokov vedeckej práce. Som nesmierne hrdý na našich vedcov, ktorí dokazujú, že slovenská veda má svoje postavenie v medzinárodnom priestore,“ povedal rektor UK Marek Števček.
↧
Oslavy 100. výročia založenia Univerzity Komenského
Sprievodný program osláv 100. výročia založenia Univerzity Komenského v Bratislave
26. jún 2019
VÝSTAVA V MESTSKOM MÚZEU A PRIJATIE U PRIMÁTORA
15.00 hod.: Otvorenie výstavy„Prvá dáma vzdelávania – 100 rokov Univerzity Komenského“ v Múzeu mesta BratislavyRadničná ulica 1, Bratislava 16.30 hod.: Prijatie hostí predstaviteľmi hlavného mesta SR v Primaciálnom paláci
Primaciálny palác, Primaciálne námeste 1, Bratislava.
↧