Vedeckú ašpirantúru ukončil v roku 1968, pedagogickú hodnosť docenta dostal v roku 1978 a profesorom sa stal v roku 1983. V roku 1981 získal vedeckú hodnosť DrSc.
Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 1963 ako učiteľ. Jeho pracoviskom bola Prírodovedecká fakulta UK a neskôr novovytvorená Matematicko-fyzikálna fakulta UK, na ktorej vykonával funkciu vedúceho katedry základov a didaktiky fyziky. Na tejto fakulte pôsobil až do svojej smrti, posledné dva roky ako aktívny emeritný profesor.
V pedagogickej a vedeckej práci sa významnou mierou podieľal na výchove teoretických a časticových fyzikov a takisto učiteľov fyziky. Viedol viac ako 80 diplomových a dizertačných prác a predsedal skúšobným komisiám na všetkých stupňoch štúdia. V hodnoteniach študentov patril medzi najlepších učiteľov fakulty.
Je autorom dvoch učebníc, spoluatorom dvoch učebníc, troch knižných publikácií a trinástich skrípt. Napísal stovky vedeckých a odborných článkov publikovaných v rôznych časopisoch. Bol pozvaným prednášateľom na konferenciách po celom svete. Takisto pôsobil na viacerých zahraničných školách a inštitúciách. Za výsledky svojej práce dostal najvyššie slovenské ocenenia a štátne vyznamenania. Jeho medzinárodne uznávané výsledky boli ocenené aj v zahraničí.
Profesor Pišút preukázal aktívny prístup k riešeniu problémov školstva presahujúcich nielen fakultu, ale i Univerzitu Komenského. Toto vyústilo po roku 1989 do jeho aktívnej účasti na zmenách slovenského školstva v novej ére Slovenska. V roku 1989 sa stal prvým námestníkom ministra školstva, mládeže a športu SR a v rokoch 1990 – 1992 bol ministrom tohto ministerstva. Svojou činnosťou prispel k demokratizácii nášho školstva a snažil sa všemožne o jeho skvalitnenie a medzinárodné zviditeľnenie. Jeho zásluhou sa Slovensko stalo členom CERN-u a iných medzinárodných prestížnych organizácií.
Po skončení aktívneho pôsobenia v politických funkciách sa vrátil na fakultu a venoval sa vzdelávaniu mladých fyzikov, ale hlavne budúcich učiteľov fyziky. Až do svojej smrti prichádzal s nápadmi, ktoré rád diskutoval na seminároch so svojimi kolegami a študentmi.
Odchodom prof. Pišúta prichádza fakulta o svoju najvýznamnejšiu osobnosť, skvelého učiteľa, múdreho, skromného a priateľského človeka, ktorý bol vždy pripravený pomôcť a poradiť.
Posledná rozlúčka s prof. Pišútom bude v utorok 5. júna o 11.40 hod. v Bratislavskom krematóriu.
Vedeckú ašpirantúru ukončil v roku 1968, pedagogickú hodnosť docenta dostal v roku 1978 a profesorom sa stal v roku 1983. V roku 1981 získal vedeckú hodnosť DrSc.
Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 1963 ako učiteľ. Jeho pracoviskom bola Prírodovedecká fakulta UK a neskôr novovytvorená Matematicko-fyzikálna fakulta UK, na ktorej vykonával funkciu vedúceho katedry základov a didaktiky fyziky. Na tejto fakulte pôsobil až do svojej smrti, posledné dva roky ako aktívny emeritný profesor.
V pedagogickej a vedeckej práci sa významnou mierou podieľal na výchove teoretických a časticových fyzikov a takisto učiteľov fyziky. Viedol viac ako 80 diplomových a dizertačných prác a predsedal skúšobným komisiám na všetkých stupňoch štúdia. V hodnoteniach študentov patril medzi najlepších učiteľov fakulty.
Je autorom dvoch učebníc, spoluatorom dvoch učebníc, troch knižných publikácií a trinástich skrípt. Napísal stovky vedeckých a odborných článkov publikovaných v rôznych časopisoch. Bol pozvaným prednášateľom na konferenciách po celom svete. Takisto pôsobil na viacerých zahraničných školách a inštitúciách. Za výsledky svojej práce dostal najvyššie slovenské ocenenia a štátne vyznamenania. Jeho medzinárodne uznávané výsledky boli ocenené aj v zahraničí.
Profesor Pišút preukázal aktívny prístup k riešeniu problémov školstva presahujúcich nielen fakultu, ale i Univerzitu Komenského. Toto vyústilo po roku 1989 do jeho aktívnej účasti na zmenách slovenského školstva v novej ére Slovenska. V roku 1989 sa stal prvým námestníkom ministra školstva, mládeže a športu SR a v rokoch 1990 – 1992 bol ministrom tohto ministerstva. Svojou činnosťou prispel k demokratizácii nášho školstva a snažil sa všemožne o jeho skvalitnenie a medzinárodné zviditeľnenie. Jeho zásluhou sa Slovensko stalo členom CERN-u a iných medzinárodných prestížnych organizácií.
Po skončení aktívneho pôsobenia v politických funkciách sa vrátil na fakultu a venoval sa vzdelávaniu mladých fyzikov, ale hlavne budúcich učiteľov fyziky. Až do svojej smrti prichádzal s nápadmi, ktoré rád diskutoval na seminároch so svojimi kolegami a študentmi.
Odchodom prof. Pišúta prichádza fakulta o svoju najvýznamnejšiu osobnosť, skvelého učiteľa, múdreho, skromného a priateľského človeka, ktorý bol vždy pripravený pomôcť a poradiť.
Posledná rozlúčka s prof. Pišútom bude v utorok 5. júna o 11.40 hod. v Bratislavskom krematóriu.