Kto prišiel s myšlienkou zvedavého učenia a ako sa rozvíjala od pôvodného nápadu?
Pred približne štyrmi rokmi, počas pandémie, nás oslovili partneri z externého prostredia, či by sme nechceli robiť projektové vyučovanie priamo na školách. Táto metóda predstavuje tímovú spoluprácu a tandemové vyučovanie a nesústreďuje sa na individuálny prístup. Od expertných partnerov sme získali know-how, naučili sa metodiku, získali materiály a podporu, aby sme mohli viesť študentov a študentky k praktickému a aktívnemu vzdelávaniu cez metodiku projektového vyučovania (Project Based Learning) s akcentom na rozvoj mäkkých zručností. Pritom sme sa spojili s ďalšími spolupracovníkmi, napr. s Luciou Šickovou z Pixel Federation, Martinom Knotekom z Greenpower, Arnoldom Kissom a kolegami z občianskeho združenia Erudo, ktorí nám pomáhajú s programovateľnými minipočítačmi, tzv. mikro:bitmi. Vždy sme si hľadali partnerov, ktorí nám pomohli finančne, poskytli školenie alebo technické zabezpečenie.
Spomenuli ste partnerov z externého prostredia, spolupracujete však aj so školami?
Presne tak. Zatiaľ spolupracujeme so štyrmi súkromnými základnými školami, a to s Edulienkou, Narniou, súkromným gymnáziom Bajkalská a s Felixom. Spoluprácu by sme chceli rozšíriť aj na verejné školy, ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali. Projekt rozvíjame štyri roky, pričom prvé dva ročníky sme mali len zvedavé učenie 1 a posledné dva ročníky už máme zvedavé učenie 1 aj 2, ktoré na seba nadväzujú.
V rámci predmetu aplikujete metódu projektového vyučovania, v čom spočíva?
Študenti si projekt pripravia teoreticky, potom idú do terénu a na záver nasleduje reflexia. V zimnom semestri (zvedavé učenie 1) majú študenti jednoduchšiu aktivitu – na škole majú dvojhodinový blok, v rámci ktorého si vyskúšajú jednu alebo dve aktivity a vytvoria nejaký produkt prostredníctvom využitia rôznych inovatívnych vzdelávacích prostredí, akými sú napr. spomenuté micro:bity alebo aj vodivé farby, či papierové obvody a pod. V letnom semestri (zvedavé učenie 2) je to už širšie, študenti sú s deťmi celý deň. Minulý rok sme boli ambicióznejší, v školách sme strávili celý týždeň, ale zistili sme, že je to veľmi náročné pre školy, študentov aj pre nás, takže sme to skrátili na jeden deň, čo je podľa nás adekvátne. Viem si ale predstaviť, že do budúcnosti by sme vedeli so študentami realizovať aj viacdňové projekty na školách.
Pre aký stupeň štúdia je tento predmet určený?
Vyberajú si ho väčšinou študenti a študentky bakalárskeho stupňa. Máme ho síce otvorený aj pre druhý stupeň štúdia, ale primárne sa zameriavame na bakalárov, keďže títo študenti ešte len začínajú a zatiaľ nemali prax. Cieľom je, aby sa už od prvého ročníka dostali medzi žiakov na školách, a získali tak potrebné skúsenosti skôr, než sa naplno pustia do praxe.
Môžu sa na predmet hlásiť študenti z rôznych študijných programov?
Presne tak. Hlásia sa nám z predprimárnej a primárnej pedagogiky, máme zastúpenie aj z logopédie, špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky a liečebnej pedagogiky, avšak primárne je tento predmet určený pre tzv. učiteľský základ. Keďže ide o výberový predmet, sú to naozaj študenti, ktorí sú tam dobrovoľne a vnímajú to ako niečo nadštandardné. V rámci projektu sa musia dohodnúť na nejakej téme, pretože cieľom je vytvoriť medzipredmetový vzťah, aby sa naučili prepájať predmety, ktoré študujú. Z tohto dôvodu ich vystavujeme vzdelávacím prostrediam, ktoré sú úplne mimo ich špecializácie a oni ich musia tvorivo využiť a naučiť sa spolupracovať.
Ako výberový predmet hodnotíte na konci semestra?
Hodnotenie vychádza z elektronického portfólia, čo je webová stránka, kam si študenti a študentky píšu reflexie z každého týždňa výučby. Zaznamenávajú si, čo sa naučili, čo im nebolo jasné a na čo sa potrebujú dopytovať, aby videli svoj progres. Na záver semestra si pripravia prezentáciu, v ktorej odprezentujú, ako sa im darilo realizovať projekt na škole. Je to záverečné zhrnutie a zhodnotenie celého semestrálneho projektu.
S akou spätnou väzbou sa zo strany študentov a študentiek stretávate?
Vždy sa snažíme zbierať spätnú väzbu na záver kurzu. Predstavy študentov bývajú často iné. Čakajú, že sa budeme hrať, ale zistia, že je to oveľa náročnejšie, nie je to len „oddychovka“. Mnohokrát sa báli ísť do praxe so žiakmi v škole, ale vďaka nášmu predmetu zistili, že práca s nimi je super, čo je v podstate aj náš cieľ. Učia sa rozvíjať aktivity pre žiakov, napríklad ich učia pracovať s micro:bitmi, takže zároveň nadobúdajú nové zručnosti. Zaujímavé je, že tí, čo už absolvovali zvedavé učenie, si často požičiavajú vzdelávacie prostredie a využívajú ho aj na iných predmetoch.
Aktuálne ponúkate zvedavé učenie 1 a 2. Uvažujete aj o treťom pokračovaní?
Je to dosť náročné. Na jednej strane si to vyžaduje značné finančné prostriedky, na druhej strane je to celkovo logisticky a organizačne náročné, keďže ide iba o výberový predmet. Pracujeme na tom, aby sa stal povinne voliteľným predmetom, čo by mu dalo väčšiu váhu. V súčasnosti pripravujeme nové študijné programy podľa nového kurikula, ktoré budú v blízkej budúcnosti akreditované, ale tam by sme už zahrnuli projektové vyučovanie ako súčasť štúdia.
Čo vám osobne tento projekt dáva?
Na jednej strane síce veľa práce, no na druhej sa mi páči, že sa s kolegami navzájom inšpirujeme, veľa spolupracujeme a konzultujeme. Po každej hodine sa online stretávame a dávame si spätnú väzbu – čo sa podarilo, čo treba zmeniť, čo pripraviť na ďalšiu hodinu. Táto úzka spolupráca je skvelá. Chcem sa preto poďakovať všetkým kolegom, ktorý na projekte participujú – Martin Kuruc, Peter Ostardický, Dušan Damián Brezány a v minulosti s nami spolupracovala aj Adriana Nagyová. Okrem toho sa prepájame aj s absolventmi, bývalými spolužiakmi a rozvíjame spolu projekty, hľadáme externých partnerov. Vďaka sponzorským darom a grantom sme zabezpečili dostatok finančných zdrojov na pomôcky a vybavenie pre zvedavé učenie. Je to pre nás veľké zadosťučinenie a dôkaz, že naša práca má zmysel.
Eva Kopecká
Kto prišiel s myšlienkou zvedavého učenia a ako sa rozvíjala od pôvodného nápadu?
Pred približne štyrmi rokmi, počas pandémie, nás oslovili partneri z externého prostredia, či by sme nechceli robiť projektové vyučovanie priamo na školách. Táto metóda predstavuje tímovú spoluprácu a tandemové vyučovanie a nesústreďuje sa na individuálny prístup. Od expertných partnerov sme získali know-how, naučili sa metodiku, získali materiály a podporu, aby sme mohli viesť študentov a študentky k praktickému a aktívnemu vzdelávaniu cez metodiku projektového vyučovania (Project Based Learning) s akcentom na rozvoj mäkkých zručností. Pritom sme sa spojili s ďalšími spolupracovníkmi, napr. s Luciou Šickovou z Pixel Federation, Martinom Knotekom z Greenpower, Arnoldom Kissom a kolegami z občianskeho združenia Erudo, ktorí nám pomáhajú s programovateľnými minipočítačmi, tzv. mikro:bitmi. Vždy sme si hľadali partnerov, ktorí nám pomohli finančne, poskytli školenie alebo technické zabezpečenie.
Spomenuli ste partnerov z externého prostredia, spolupracujete však aj so školami?
Presne tak. Zatiaľ spolupracujeme so štyrmi súkromnými základnými školami, a to s Edulienkou, Narniou, súkromným gymnáziom Bajkalská a s Felixom. Spoluprácu by sme chceli rozšíriť aj na verejné školy, ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali. Projekt rozvíjame štyri roky, pričom prvé dva ročníky sme mali len zvedavé učenie 1 a posledné dva ročníky už máme zvedavé učenie 1 aj 2, ktoré na seba nadväzujú.
V rámci predmetu aplikujete metódu projektového vyučovania, v čom spočíva?
Študenti si projekt pripravia teoreticky, potom idú do terénu a na záver nasleduje reflexia. V zimnom semestri (zvedavé učenie 1) majú študenti jednoduchšiu aktivitu – na škole majú dvojhodinový blok, v rámci ktorého si vyskúšajú jednu alebo dve aktivity a vytvoria nejaký produkt prostredníctvom využitia rôznych inovatívnych vzdelávacích prostredí, akými sú napr. spomenuté micro:bity alebo aj vodivé farby, či papierové obvody a pod. V letnom semestri (zvedavé učenie 2) je to už širšie, študenti sú s deťmi celý deň. Minulý rok sme boli ambicióznejší, v školách sme strávili celý týždeň, ale zistili sme, že je to veľmi náročné pre školy, študentov aj pre nás, takže sme to skrátili na jeden deň, čo je podľa nás adekvátne. Viem si ale predstaviť, že do budúcnosti by sme vedeli so študentami realizovať aj viacdňové projekty na školách.
Pre aký stupeň štúdia je tento predmet určený?
Vyberajú si ho väčšinou študenti a študentky bakalárskeho stupňa. Máme ho síce otvorený aj pre druhý stupeň štúdia, ale primárne sa zameriavame na bakalárov, keďže títo študenti ešte len začínajú a zatiaľ nemali prax. Cieľom je, aby sa už od prvého ročníka dostali medzi žiakov na školách, a získali tak potrebné skúsenosti skôr, než sa naplno pustia do praxe.
Môžu sa na predmet hlásiť študenti z rôznych študijných programov?
Presne tak. Hlásia sa nám z predprimárnej a primárnej pedagogiky, máme zastúpenie aj z logopédie, špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky a liečebnej pedagogiky, avšak primárne je tento predmet určený pre tzv. učiteľský základ. Keďže ide o výberový predmet, sú to naozaj študenti, ktorí sú tam dobrovoľne a vnímajú to ako niečo nadštandardné. V rámci projektu sa musia dohodnúť na nejakej téme, pretože cieľom je vytvoriť medzipredmetový vzťah, aby sa naučili prepájať predmety, ktoré študujú. Z tohto dôvodu ich vystavujeme vzdelávacím prostrediam, ktoré sú úplne mimo ich špecializácie a oni ich musia tvorivo využiť a naučiť sa spolupracovať.
Ako výberový predmet hodnotíte na konci semestra?
Hodnotenie vychádza z elektronického portfólia, čo je webová stránka, kam si študenti a študentky píšu reflexie z každého týždňa výučby. Zaznamenávajú si, čo sa naučili, čo im nebolo jasné a na čo sa potrebujú dopytovať, aby videli svoj progres. Na záver semestra si pripravia prezentáciu, v ktorej odprezentujú, ako sa im darilo realizovať projekt na škole. Je to záverečné zhrnutie a zhodnotenie celého semestrálneho projektu.
S akou spätnou väzbou sa zo strany študentov a študentiek stretávate?
Vždy sa snažíme zbierať spätnú väzbu na záver kurzu. Predstavy študentov bývajú často iné. Čakajú, že sa budeme hrať, ale zistia, že je to oveľa náročnejšie, nie je to len „oddychovka“. Mnohokrát sa báli ísť do praxe so žiakmi v škole, ale vďaka nášmu predmetu zistili, že práca s nimi je super, čo je v podstate aj náš cieľ. Učia sa rozvíjať aktivity pre žiakov, napríklad ich učia pracovať s micro:bitmi, takže zároveň nadobúdajú nové zručnosti. Zaujímavé je, že tí, čo už absolvovali zvedavé učenie, si často požičiavajú vzdelávacie prostredie a využívajú ho aj na iných predmetoch.
Aktuálne ponúkate zvedavé učenie 1 a 2. Uvažujete aj o treťom pokračovaní?
Je to dosť náročné. Na jednej strane si to vyžaduje značné finančné prostriedky, na druhej strane je to celkovo logisticky a organizačne náročné, keďže ide iba o výberový predmet. Pracujeme na tom, aby sa stal povinne voliteľným predmetom, čo by mu dalo väčšiu váhu. V súčasnosti pripravujeme nové študijné programy podľa nového kurikula, ktoré budú v blízkej budúcnosti akreditované, ale tam by sme už zahrnuli projektové vyučovanie ako súčasť štúdia.
Čo vám osobne tento projekt dáva?
Na jednej strane síce veľa práce, no na druhej sa mi páči, že sa s kolegami navzájom inšpirujeme, veľa spolupracujeme a konzultujeme. Po každej hodine sa online stretávame a dávame si spätnú väzbu – čo sa podarilo, čo treba zmeniť, čo pripraviť na ďalšiu hodinu. Táto úzka spolupráca je skvelá. Chcem sa preto poďakovať všetkým kolegom, ktorý na projekte participujú – Martin Kuruc, Peter Ostardický, Dušan Damián Brezány a v minulosti s nami spolupracovala aj Adriana Nagyová. Okrem toho sa prepájame aj s absolventmi, bývalými spolužiakmi a rozvíjame spolu projekty, hľadáme externých partnerov. Vďaka sponzorským darom a grantom sme zabezpečili dostatok finančných zdrojov na pomôcky a vybavenie pre zvedavé učenie. Je to pre nás veľké zadosťučinenie a dôkaz, že naša práca má zmysel.
Eva Kopecká