Anglický preklad pod názvom René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences vychádza v edícii Oxfordskej univerzity o osvietenstve (Oxford University Studies in the Enlightenment) vo vydavateľstve Liverpool University Press. Vydanie Reného po anglicky bolo iniciatívou anglistky Dobroty Pucherovej z Ústavu svetovej literatúry SAV. „Tento román je unikátny v tom, že ide nielen o prvý román v slovenskom jazyku, ale zároveň o prvý román v malom jazyku v habsburskej monarchii a prvý osvietenský román v našom regióne,“ hovorí. Na preklad oslovila bohemistu Davida Shorta, skúseného prekladateľa z češtiny, pretože jazyk, ktorým Bajza dielo v rokoch 1783 – 1785 napísal, má veľmi veľa spoločného s češtinou. Pre dnešného čitateľa je originál už ťažko zrozumiteľný. „Bajza si vytvoril vlastný idiolekt. Ako osvietenec sa svojím dielom snažil sprostredkovať čitateľovi overené informácie o svete. Jazyk bol preňho prostriedkom na dosiahnutie vzdelania, a národný jazyk ho sprostredkoval efektívnejšie ako dovtedy používaná latinčina,“ vysvetľuje dôvody docentka Erika Brtáňová z Katedry slovenského jazyka, literatúry a didaktiky PdF UK, odborníčka na staršiu slovenskú literatúru.
René mládenca príhody a skúsenosti je tzv. Bildungsroman, žáner románu, ktorý sleduje duchovný, psychologický a spoločenský rast protagonistu počas jeho dospievania alebo putovania po svete. Jozef Ignác Bajza, v čase písania Reného mladý kaplán, veľmi dobre poznal diela antických autorov, ale aj dobové nemecké a francúzske texty, a v románe ich využíval. „Význam Bajzovho textu nie v jeho námetovej originalite, ale v tom, ako dokázal rôzne prvky spojiť,“ hovorí docentka Anikó Dušíková z Katedry maďarského jazyka a literatúry FiF UK. Do anglického vydania napísala štúdiu, ktorá zasadzuje Bajzov román do kontextu vtedajšej doby a literatúry v stredoeurópskom priestore. Podobné dielo – s námetom putovania po svete – v tej dobe vyšlo aj v maďarčine, Tarimenova cesta od Györgyho Bessenyeiho. „Osvietenskí autori sa snažili čitateľovi priblížiť veľký svet a písať v jazyku, ktorému najlepšie rozumel. Bolo to na tú dobu veľmi moderné rozhodnutie,“ hovorí A. Dušíková.
Za Bajzovho života vyšiel len prvý diel, vydanie druhého zastavila cirkevná cenzúra. Hoci originál románu dnes poznáme najmä z povinného štúdia literatúry pred maturitou, dodnes je živé v dramatickom spracovaní Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí v roku 1980 na jeho motívy napísali divadelnú hru Náš priateľ René. Tú tiež tesne pred premiérou zakázala komunistická cenzúra, hrať ju mohli až po Nežnej revolúcii. V súčasnosti ju s úspechom hrávajú Lukáš Latinák a Juraj Kemka v divadle Štúdio L+S.
Barbora Tancerová
Anglický preklad pod názvom René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences vychádza v edícii Oxfordskej univerzity o osvietenstve (Oxford University Studies in the Enlightenment) vo vydavateľstve Liverpool University Press. Vydanie Reného po anglicky bolo iniciatívou anglistky Dobroty Pucherovej z Ústavu svetovej literatúry SAV. „Tento román je unikátny v tom, že ide nielen o prvý román v slovenskom jazyku, ale zároveň o prvý román v malom jazyku v habsburskej monarchii a prvý osvietenský román v našom regióne,“ hovorí. Na preklad oslovila bohemistu Davida Shorta, skúseného prekladateľa z češtiny, pretože jazyk, ktorým Bajza dielo v rokoch 1783 – 1785 napísal, má veľmi veľa spoločného s češtinou. Pre dnešného čitateľa je originál už ťažko zrozumiteľný. „Bajza si vytvoril vlastný idiolekt. Ako osvietenec sa svojím dielom snažil sprostredkovať čitateľovi overené informácie o svete. Jazyk bol preňho prostriedkom na dosiahnutie vzdelania, a národný jazyk ho sprostredkoval efektívnejšie ako dovtedy používaná latinčina,“ vysvetľuje dôvody docentka Erika Brtáňová z Katedry slovenského jazyka, literatúry a didaktiky PdF UK, odborníčka na staršiu slovenskú literatúru.
René mládenca príhody a skúsenosti je tzv. Bildungsroman, žáner románu, ktorý sleduje duchovný, psychologický a spoločenský rast protagonistu počas jeho dospievania alebo putovania po svete. Jozef Ignác Bajza, v čase písania Reného mladý kaplán, veľmi dobre poznal diela antických autorov, ale aj dobové nemecké a francúzske texty, a v románe ich využíval. „Význam Bajzovho textu nie v jeho námetovej originalite, ale v tom, ako dokázal rôzne prvky spojiť,“ hovorí docentka Anikó Dušíková z Katedry maďarského jazyka a literatúry FiF UK. Do anglického vydania napísala štúdiu, ktorá zasadzuje Bajzov román do kontextu vtedajšej doby a literatúry v stredoeurópskom priestore. Podobné dielo – s námetom putovania po svete – v tej dobe vyšlo aj v maďarčine, Tarimenova cesta od Györgyho Bessenyeiho. „Osvietenskí autori sa snažili čitateľovi priblížiť veľký svet a písať v jazyku, ktorému najlepšie rozumel. Bolo to na tú dobu veľmi moderné rozhodnutie,“ hovorí A. Dušíková.
Za Bajzovho života vyšiel len prvý diel, vydanie druhého zastavila cirkevná cenzúra. Hoci originál románu dnes poznáme najmä z povinného štúdia literatúry pred maturitou, dodnes je živé v dramatickom spracovaní Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí v roku 1980 na jeho motívy napísali divadelnú hru Náš priateľ René. Tú tiež tesne pred premiérou zakázala komunistická cenzúra, hrať ju mohli až po Nežnej revolúcii. V súčasnosti ju s úspechom hrávajú Lukáš Latinák a Juraj Kemka v divadle Štúdio L+S.
Barbora Tancerová