Ilustračná fotografia: Tomáš MadejaŠtúdie vedcov z amerického Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia odhadujú, že sa počet ľudí trpiacich cukrovkou do roku 2050 celosvetovo zdvojnásobí – na 1,3 miliardy. Dá sa s tým ešte niečo vôbec urobiť?
Počet diabetikov nám celosvetovo narastá, jeden z desiatich ľudí na svete má poruchu metabolizmu cukrov, toto číslo sa ešte zvýši v najbližších rokoch na jedného človeka z desiatich. Trend je daný životným štýlom, konzumovanou stravou, ale aj vplyvom genetiky a vonkajšieho prostredia. Rozlišujeme cukrovku 1. typu, ktorá je spôsobená zánikom buniek produkujúcich inzulín a cukrovku 2. typu, kde vo veľkej miere vstupuje úloha zlého stravovania, nezdravého životného štýlu a nedostatku pohybu. Nárast sa zastaviť nedá, môžeme ho iba spomaliť výraznou zmenou prístupu k nášmu zdraviu, v rámci prevencie vieme oddialiť nástup cukrovky a znížiť závažnosť a dopady ochorenia na naše zdravie.
Cukrovka 1. typu je dedičná, nedá sa jej zabrániť. Cukrovka 2. typu závisí od našich stravovacích, ale aj pohybových návykov. Aký je medzi týmito typmi rozdiel?
Oba typy majú aj svoju genetickú predispozíciu. Rozdiel je v tom, že prvý typ cukrovky sa prejavuje väčšinou v skoršom veku, už u detí či adolescentov. Pre jej vznik sú porušené viaceré gény, ide o polygénovú dedičnosť. Bohužiaľ, aj napriek pokrokom, nevieme presne určiť, u koho sa cukrovka rozvinie a u koho nie. Druhý typ má tiež svoj genetický podklad, ale vo veľkej miere do jej vzniku zasahuje aj vplyv vonkajšieho prostredia ktorý negatívne ovplyvňuje poruchu metabolizmu cukrov, tukov aj bielkovín. Aké najzávažnejšie zdravotné problémy spôsobuje 2. typ cukrovky? Veľakrát prebieha dlhodobo nemo, bez príznakov. Zistí sa náhodne, napríklad pri preventívnych prehliadkach, preto neustále zdôrazňujeme ich význam a tiež merania hodnôt cukru v krvi v rámci osvetových programov. Vysoký cukor nebolí, bohužiaľ potichu poškodzuje cievy, nervy a dôležité orgány. Cukrovka významne zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení. Každý pacient s cukrovkou má až štvornásobné vyššie riziko vzniku infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody alebo ochorenia ciev. Okrem toho vedie cukrovka k poškodeniu zraku až slepote, poškodeniu obličiek a tiež poškodeniu nervových zakončení, čo sa prejavuje najmä na dolných končatinách. To vedie aj spolu s poškodením ciev k vzniku tzv. diabetickej nohy.
Ako sa prejavuje syndróm diabetickej nohy?
Ide o typické poškodenie tkanív dolných končatín u diabetikov. Vzniká ako dôsledok neuropatie (poškodenia nervov) alebo ischémie (poškodenia tepien) a prejavuje sa infekciami, vznikom vredov alebo deštrukciou tkanív nohy. Diabetikovi môže vzniknúť obyčajná rana na nohe, napríklad otlak alebo zastrihnutie si pri pedikúre, pričom tým, že má otupené vnímanie bolesti a necíti ju, tak sa rana zle hojí, a môže vzniknúť závažná infekcia či odumretie časti nohy. Pacientovi potom častokrát musia amputovať príslušné časti nohy. Problémom je, že sa tieto operačné rany zle hoja a potom musí dochádzať k amputáciám v stále vyšších etážach dolnej končatiny.
Rokmi pribúdajú pacienti s cukrovkou 2. typu, ktorá vzniká väčšinou u ľudí nad 45 rokov. Je však možné, že sa v dôsledku nezdravého životného štýlu veková hranica pacientov s cukrovkou 2. typu znižuje, a tým pádom ňou trpia aj menej ako 30 roční pacienti?
Áno, vieme, že zlé stravovanie a obezita v detskom veku má predispozíciu k nástupu akejkoľvek poruchy metabolizmu vrátane cukrovky už v skoršom veku. Samozrejme, zlé stravovanie nie je iba o konzumácii cukrov či sladkých jedál, ale aj zásobných cukrov, napríklad nadmerná konzumácia pečiva, príloh a cukrov v rozličných sladkých nápojoch či iných konzervovaných jedlách. Preto sa už aj dnes stretávame s nárastom cukrovky 2. typu už v mladšom veku, okolo 30 rokov. Druhým nepriaznivým dopadom nezdravého životného štýlu je nárast tehotenskej cukrovky, keď počas gravidity prvýkrát vzniká porucha metabolizmu cukrov, ktorá po gravidite ustúpi. Avšak, v budúcnosti majú tieto pacientky zvýšené riziko vzniku práve cukrovky 2. typu.
Veľakrát pacienti prídu na vyšetrenie, keď už je neskoro. Vo vyšších štádiách cukrovky 2. typu sa musia liečiť inzulínom. Je možné cukrovku 2. typu liečiť aj inak, ako inzulínovou liečbou, ak by sa napríklad u pacienta zistila v skoršom štádiu ochorenia?
Inzulín objavil Frederick Banting, na ktorého deň narodenia je vyhlásený aj Svetový deň diabetu. Išlo o prelomovú liečbu diabetu 1. typu, pretože inzulín dokázal diabetikom vrátiť plnohodnotný kvalitný život do vysokého veku. Diabetes mellitus 1. typu sa dá liečiť iba inzulínom a pacient je od neho doživotne závislý. Rozšírenejší diabetes mellitus 2. typu sa dá liečiť perorálnou liečbou – tabletkami, kde v súčasnosti v diabetológii pozorujeme veľký pokrok. Máme k dispozícii veľký počet rozlične pôsobiacich liekov, ktoré dokážu pacientom v úvodných štádiách ochorenia veľmi dobre kontrolovať hladinu cukru. Ďalej máme aj modernú skupinu injekčných foriem liekov, ktoré nie sú inzulínom, ale zasahujú do metabolizmu a majú pozitívny efekt aj na redukciu telesnej váhy. Ak majú diabetici 2. typu rozvinuté komplikácie, a aj napriek liečbe antidiabetikami majú zle kompenzovanú cukrovku, tak sa pridáva inzulín k tabletkám. Existujú rôzne algoritmy, ktoré inzulín preferujú nasadiť v skorších fázach. Neplatí však, že každý pacient s cukrovkou 2. typu skončí na inzulíne, môže napríklad brať tabletky a cukor mať pod kontrolou počas celého života. Ak pacient ale zanedbal svoj zdravotný stav a má vysoké hodnoty cukru, tak aj u 2. typu cukrovky nasadíme inzulín, aspoň na nejaké obdobie. Inzulín u diabetikov 2. typu je tiež indikovaný počas akútneho ochorenia alebo hospitalizácie a taktiež, ak majú prítomné komplikácie či poškodenie iných orgánov keď sú mnohé lieky kontraindikované. Napriek tomu v súčasnosti preferujeme, aby diabetik 2. typu užíval kombináciu rôznych antidiabetík.
Je podľa Vás zdravý životný štýl, obmedzená konzumácia sladkého, nefajčenie a dostatok pohybu skutočnou prevenciou pred cukrovkou 2. typu? Ak sa dostatočne hýbeme a zdravo stravujeme, máme skutočne záruku, že vo vyššom veku nedostaneme cukrovku?
Úplne nezaručí, že riziko vzniku cukrovky zmizne, ale výrazne ho zníži. Pri 2. type cukrovky vzniká tzv. inzulínová rezistencia, teda necitlivosť pre vlastný inzulín, ktorá sa prejavuje najmä vo svaloch, v pečeni a v tukovom tkanive. Ak robím všetky opatrenia na to, aby som mal pod kontrolou telesnú hmotnosť, ak sa stravujem zdravo s cieľom nízkeho príjmu tukov, optimálneho príjmu cukrov a venujem sa fyzickej aktivite, tak riziko vzniku cukrovky je oveľa nižšie. Ak vznikne, tak je ´mierna´, teda dá sa kontrolovať jedným alebo dvomi liekmi. Pri zdravom životnom štýle vieme riziko vzniku cukrovky zmierniť na minimum, ale nedokážeme mu zabrániť.
Mnoho ľudí nemá čas športovať. Postačí napríklad, ak spravíme 10-tisíc krokov, každý deň, aby sme zabránili vzniku cukrovky 2. typu?
V medicíne existuje o tom veľká polemika. Myslím si, že každý človek bez ohľadu na vek, by mal vykonávať fyzickú aktivitu. Ak mnohí nemajú záujem o športovanie či návštevu fitnescentier, tak odporúčame vždy bežnú prechádzku. Aspoň 30 minút bežnej chôdze na čerstvom vzduchu stačí na to, aby som dodržal zdravý životný štýl. Neskôr sa tento čas pretavil do odporúčania 10-tisíc krokov denne.
Ako často by sa počas práce mali chodiť prechádzať ľudia so sedavým zamestnaním aspoň na 5-10 minút?
Aby sme predchádzali chorobám spojeným so sedavým spôsobom zamestnania, vždy ako lekári odporúčame hýbať sa častejšie. Chôdza (do a zo zamestnania) sa často uvádza ako hlavné odporučenie. Pomáha aj popoludňajší či ranný beh a aktívne prestávky v práci, ktoré vám pomôžu ochrániť vaše telo pred bežnými chorobami a problémami súvisiacimi so sedavým zamestnaním. A samozrejme, to základné, mali by sme sa vyhýbať stresu.
Telo cukrovkára 1. typu nevie vytvárať inzulín, preto si ho musí podávať injekčne. Vedci predstavili inovatívnu liečbu cukrovky 1. typu, pri ktorej sa cukrovkárom aplikuje látka, teplizumab, ktorá rieši hlavnú príčinu cukrovky. Vďaka látke imunitný systém neútočí na bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín, čím sa diagnóza cukrovky oddiali až o tri roky. Predstavuje to prelom v liečbe cukrovky?
Ide o „pokus“ na oddialenie vzniku cukrovky 1. typu, kde hlavným podkladom je to, že si organizmus začne ničiť bunky produkujúce inzulín a tým dospejeme k tomu, že hladina inzulínu úplne zanikne. Vedci sa snažia identifikovať pacientov, u ktorých sa dá autoimunita včas zistiť, to znamená, že majú vytvorené protilátky, ktoré začínajú ničiť vlastné bunky. Z iných odborov medicíny, ako napríklad reumatológie, kožného lekárstva alebo gastroenterológie, kde sa používa tzv. biologická liečba pri mnohých autoimunitných ochoreniach, sa táto liečba dostala aj do diabetológie. Táto látka zabráni procesu autoimunity a zabráni zániku buniek, takže vieme zachovať o dva až tri roky produkciu vlastného inzulínu. Cukrovka 1. typu sa nedá ale v súčasnej dobe vyliečiť. Tieto modality liečby sú síce nádejné, ale sú zatiaľ určené len pre nejakú skupinu pacientov. Existujú ale aj iné modality liečby cukrovky 1. typu, počas ktorej sa pacientovi transplantujú pacientovi kmeňové bunky do pankreasu, ktorých cieľom je nahradiť zaniknuté bunky produkujúce inzulín. Ale máme aj nové modality podávania inzulínu, napríklad tzv. inzulínová pumpa so senzormi. Samozrejme, vývoj ide dopredu, no kým sa dostaneme do bežného klinického používania, tak to bude chvíľu trvať.
Myslíte si, že počet diabetikov ešte porastie?
Určite áno, je to spôsobené napríklad aj vplyvom covid-u na vznik rozličných ochorení. Nákaza vírusom SARS-CoV-2, podobne ako inými vírusmi, spúšťa rozličné autoimunitné procesy, ktoré sa môžu prejaviť s určitou latenciou, t. j. ak som prekonal covid, môžem mať v budúcnosti rôzne autoimunitné ochorenia vrátane cukrovky 1. typu. Druhá vec je, že všetky opatrenia typu práce z domu a nevychádzanie z domu viedli aj k zhoršeniu návykov a zníženiu pohybovej aktivity. To bude mať určite negatívny vplyv na rizikové faktory vzniku cukrovky 2. typu. Predpokladám, že počet diabetikov bude narastať, na druhej strane ich chceme cielene vyhľadávať, aby sme ich mohli čo najskôr a čo najjednoduchšie začať liečiť a zabrániť vzniku komplikácií.
Na záver, aké sú Vaše odporúčania pre zabránenie vzniku cukrovky 2. typu?
Keďže ako internista liečim okrem cukrovky aj všetky iné civilizačné ochorenia – od vysokého krvného tlaku cez vysoký cholesterol až po kardiovaskulárne ochorenia – tak si myslím, že základom predchádzania vzniku týchto ochorení je prevencia. Ide o spomínaný zdravý životný štýl, zdravé stravovanie, dostatočný pohyb. A pokiaľ mám podozrenie, že by sa u mňa mohla vyvinúť cukrovka, napríklad majú všetci moji príbuzní cukrovku alebo mám typické príznaky cukrovky – zvýšenie smädenie, častejšie močenie, únavu či zmeny hmotnosti – je potrebné cielené vyšetrenie. Práve cukrovka sa dá jednoducho zistiť na základe zvýšenej hladiny cukru v krvi.
Radka Rosenbergová
Ilustračná fotografia: Tomáš MadejaŠtúdie vedcov z amerického Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia odhadujú, že sa počet ľudí trpiacich cukrovkou do roku 2050 celosvetovo zdvojnásobí – na 1,3 miliardy. Dá sa s tým ešte niečo vôbec urobiť?
Počet diabetikov nám celosvetovo narastá, jeden z desiatich ľudí na svete má poruchu metabolizmu cukrov, toto číslo sa ešte zvýši v najbližších rokoch na jedného človeka z desiatich. Trend je daný životným štýlom, konzumovanou stravou, ale aj vplyvom genetiky a vonkajšieho prostredia. Rozlišujeme cukrovku 1. typu, ktorá je spôsobená zánikom buniek produkujúcich inzulín a cukrovku 2. typu, kde vo veľkej miere vstupuje úloha zlého stravovania, nezdravého životného štýlu a nedostatku pohybu. Nárast sa zastaviť nedá, môžeme ho iba spomaliť výraznou zmenou prístupu k nášmu zdraviu, v rámci prevencie vieme oddialiť nástup cukrovky a znížiť závažnosť a dopady ochorenia na naše zdravie.
Cukrovka 1. typu je dedičná, nedá sa jej zabrániť. Cukrovka 2. typu závisí od našich stravovacích, ale aj pohybových návykov. Aký je medzi týmito typmi rozdiel?
Oba typy majú aj svoju genetickú predispozíciu. Rozdiel je v tom, že prvý typ cukrovky sa prejavuje väčšinou v skoršom veku, už u detí či adolescentov. Pre jej vznik sú porušené viaceré gény, ide o polygénovú dedičnosť. Bohužiaľ, aj napriek pokrokom, nevieme presne určiť, u koho sa cukrovka rozvinie a u koho nie. Druhý typ má tiež svoj genetický podklad, ale vo veľkej miere do jej vzniku zasahuje aj vplyv vonkajšieho prostredia ktorý negatívne ovplyvňuje poruchu metabolizmu cukrov, tukov aj bielkovín. Aké najzávažnejšie zdravotné problémy spôsobuje 2. typ cukrovky? Veľakrát prebieha dlhodobo nemo, bez príznakov. Zistí sa náhodne, napríklad pri preventívnych prehliadkach, preto neustále zdôrazňujeme ich význam a tiež merania hodnôt cukru v krvi v rámci osvetových programov. Vysoký cukor nebolí, bohužiaľ potichu poškodzuje cievy, nervy a dôležité orgány. Cukrovka významne zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení. Každý pacient s cukrovkou má až štvornásobné vyššie riziko vzniku infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody alebo ochorenia ciev. Okrem toho vedie cukrovka k poškodeniu zraku až slepote, poškodeniu obličiek a tiež poškodeniu nervových zakončení, čo sa prejavuje najmä na dolných končatinách. To vedie aj spolu s poškodením ciev k vzniku tzv. diabetickej nohy.
Ako sa prejavuje syndróm diabetickej nohy?
Ide o typické poškodenie tkanív dolných končatín u diabetikov. Vzniká ako dôsledok neuropatie (poškodenia nervov) alebo ischémie (poškodenia tepien) a prejavuje sa infekciami, vznikom vredov alebo deštrukciou tkanív nohy. Diabetikovi môže vzniknúť obyčajná rana na nohe, napríklad otlak alebo zastrihnutie si pri pedikúre, pričom tým, že má otupené vnímanie bolesti a necíti ju, tak sa rana zle hojí, a môže vzniknúť závažná infekcia či odumretie časti nohy. Pacientovi potom častokrát musia amputovať príslušné časti nohy. Problémom je, že sa tieto operačné rany zle hoja a potom musí dochádzať k amputáciám v stále vyšších etážach dolnej končatiny.
Rokmi pribúdajú pacienti s cukrovkou 2. typu, ktorá vzniká väčšinou u ľudí nad 45 rokov. Je však možné, že sa v dôsledku nezdravého životného štýlu veková hranica pacientov s cukrovkou 2. typu znižuje, a tým pádom ňou trpia aj menej ako 30 roční pacienti?
Áno, vieme, že zlé stravovanie a obezita v detskom veku má predispozíciu k nástupu akejkoľvek poruchy metabolizmu vrátane cukrovky už v skoršom veku. Samozrejme, zlé stravovanie nie je iba o konzumácii cukrov či sladkých jedál, ale aj zásobných cukrov, napríklad nadmerná konzumácia pečiva, príloh a cukrov v rozličných sladkých nápojoch či iných konzervovaných jedlách. Preto sa už aj dnes stretávame s nárastom cukrovky 2. typu už v mladšom veku, okolo 30 rokov. Druhým nepriaznivým dopadom nezdravého životného štýlu je nárast tehotenskej cukrovky, keď počas gravidity prvýkrát vzniká porucha metabolizmu cukrov, ktorá po gravidite ustúpi. Avšak, v budúcnosti majú tieto pacientky zvýšené riziko vzniku práve cukrovky 2. typu.
Veľakrát pacienti prídu na vyšetrenie, keď už je neskoro. Vo vyšších štádiách cukrovky 2. typu sa musia liečiť inzulínom. Je možné cukrovku 2. typu liečiť aj inak, ako inzulínovou liečbou, ak by sa napríklad u pacienta zistila v skoršom štádiu ochorenia?
Inzulín objavil Frederick Banting, na ktorého deň narodenia je vyhlásený aj Svetový deň diabetu. Išlo o prelomovú liečbu diabetu 1. typu, pretože inzulín dokázal diabetikom vrátiť plnohodnotný kvalitný život do vysokého veku. Diabetes mellitus 1. typu sa dá liečiť iba inzulínom a pacient je od neho doživotne závislý. Rozšírenejší diabetes mellitus 2. typu sa dá liečiť perorálnou liečbou – tabletkami, kde v súčasnosti v diabetológii pozorujeme veľký pokrok. Máme k dispozícii veľký počet rozlične pôsobiacich liekov, ktoré dokážu pacientom v úvodných štádiách ochorenia veľmi dobre kontrolovať hladinu cukru. Ďalej máme aj modernú skupinu injekčných foriem liekov, ktoré nie sú inzulínom, ale zasahujú do metabolizmu a majú pozitívny efekt aj na redukciu telesnej váhy. Ak majú diabetici 2. typu rozvinuté komplikácie, a aj napriek liečbe antidiabetikami majú zle kompenzovanú cukrovku, tak sa pridáva inzulín k tabletkám. Existujú rôzne algoritmy, ktoré inzulín preferujú nasadiť v skorších fázach. Neplatí však, že každý pacient s cukrovkou 2. typu skončí na inzulíne, môže napríklad brať tabletky a cukor mať pod kontrolou počas celého života. Ak pacient ale zanedbal svoj zdravotný stav a má vysoké hodnoty cukru, tak aj u 2. typu cukrovky nasadíme inzulín, aspoň na nejaké obdobie. Inzulín u diabetikov 2. typu je tiež indikovaný počas akútneho ochorenia alebo hospitalizácie a taktiež, ak majú prítomné komplikácie či poškodenie iných orgánov keď sú mnohé lieky kontraindikované. Napriek tomu v súčasnosti preferujeme, aby diabetik 2. typu užíval kombináciu rôznych antidiabetík.
Je podľa Vás zdravý životný štýl, obmedzená konzumácia sladkého, nefajčenie a dostatok pohybu skutočnou prevenciou pred cukrovkou 2. typu? Ak sa dostatočne hýbeme a zdravo stravujeme, máme skutočne záruku, že vo vyššom veku nedostaneme cukrovku?
Úplne nezaručí, že riziko vzniku cukrovky zmizne, ale výrazne ho zníži. Pri 2. type cukrovky vzniká tzv. inzulínová rezistencia, teda necitlivosť pre vlastný inzulín, ktorá sa prejavuje najmä vo svaloch, v pečeni a v tukovom tkanive. Ak robím všetky opatrenia na to, aby som mal pod kontrolou telesnú hmotnosť, ak sa stravujem zdravo s cieľom nízkeho príjmu tukov, optimálneho príjmu cukrov a venujem sa fyzickej aktivite, tak riziko vzniku cukrovky je oveľa nižšie. Ak vznikne, tak je ´mierna´, teda dá sa kontrolovať jedným alebo dvomi liekmi. Pri zdravom životnom štýle vieme riziko vzniku cukrovky zmierniť na minimum, ale nedokážeme mu zabrániť.
Mnoho ľudí nemá čas športovať. Postačí napríklad, ak spravíme 10-tisíc krokov, každý deň, aby sme zabránili vzniku cukrovky 2. typu?
V medicíne existuje o tom veľká polemika. Myslím si, že každý človek bez ohľadu na vek, by mal vykonávať fyzickú aktivitu. Ak mnohí nemajú záujem o športovanie či návštevu fitnescentier, tak odporúčame vždy bežnú prechádzku. Aspoň 30 minút bežnej chôdze na čerstvom vzduchu stačí na to, aby som dodržal zdravý životný štýl. Neskôr sa tento čas pretavil do odporúčania 10-tisíc krokov denne.
Ako často by sa počas práce mali chodiť prechádzať ľudia so sedavým zamestnaním aspoň na 5-10 minút?
Aby sme predchádzali chorobám spojeným so sedavým spôsobom zamestnania, vždy ako lekári odporúčame hýbať sa častejšie. Chôdza (do a zo zamestnania) sa často uvádza ako hlavné odporučenie. Pomáha aj popoludňajší či ranný beh a aktívne prestávky v práci, ktoré vám pomôžu ochrániť vaše telo pred bežnými chorobami a problémami súvisiacimi so sedavým zamestnaním. A samozrejme, to základné, mali by sme sa vyhýbať stresu.
Telo cukrovkára 1. typu nevie vytvárať inzulín, preto si ho musí podávať injekčne. Vedci predstavili inovatívnu liečbu cukrovky 1. typu, pri ktorej sa cukrovkárom aplikuje látka, teplizumab, ktorá rieši hlavnú príčinu cukrovky. Vďaka látke imunitný systém neútočí na bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín, čím sa diagnóza cukrovky oddiali až o tri roky. Predstavuje to prelom v liečbe cukrovky?
Ide o „pokus“ na oddialenie vzniku cukrovky 1. typu, kde hlavným podkladom je to, že si organizmus začne ničiť bunky produkujúce inzulín a tým dospejeme k tomu, že hladina inzulínu úplne zanikne. Vedci sa snažia identifikovať pacientov, u ktorých sa dá autoimunita včas zistiť, to znamená, že majú vytvorené protilátky, ktoré začínajú ničiť vlastné bunky. Z iných odborov medicíny, ako napríklad reumatológie, kožného lekárstva alebo gastroenterológie, kde sa používa tzv. biologická liečba pri mnohých autoimunitných ochoreniach, sa táto liečba dostala aj do diabetológie. Táto látka zabráni procesu autoimunity a zabráni zániku buniek, takže vieme zachovať o dva až tri roky produkciu vlastného inzulínu. Cukrovka 1. typu sa nedá ale v súčasnej dobe vyliečiť. Tieto modality liečby sú síce nádejné, ale sú zatiaľ určené len pre nejakú skupinu pacientov. Existujú ale aj iné modality liečby cukrovky 1. typu, počas ktorej sa pacientovi transplantujú pacientovi kmeňové bunky do pankreasu, ktorých cieľom je nahradiť zaniknuté bunky produkujúce inzulín. Ale máme aj nové modality podávania inzulínu, napríklad tzv. inzulínová pumpa so senzormi. Samozrejme, vývoj ide dopredu, no kým sa dostaneme do bežného klinického používania, tak to bude chvíľu trvať.
Myslíte si, že počet diabetikov ešte porastie?
Určite áno, je to spôsobené napríklad aj vplyvom covid-u na vznik rozličných ochorení. Nákaza vírusom SARS-CoV-2, podobne ako inými vírusmi, spúšťa rozličné autoimunitné procesy, ktoré sa môžu prejaviť s určitou latenciou, t. j. ak som prekonal covid, môžem mať v budúcnosti rôzne autoimunitné ochorenia vrátane cukrovky 1. typu. Druhá vec je, že všetky opatrenia typu práce z domu a nevychádzanie z domu viedli aj k zhoršeniu návykov a zníženiu pohybovej aktivity. To bude mať určite negatívny vplyv na rizikové faktory vzniku cukrovky 2. typu. Predpokladám, že počet diabetikov bude narastať, na druhej strane ich chceme cielene vyhľadávať, aby sme ich mohli čo najskôr a čo najjednoduchšie začať liečiť a zabrániť vzniku komplikácií.
Na záver, aké sú Vaše odporúčania pre zabránenie vzniku cukrovky 2. typu?
Keďže ako internista liečim okrem cukrovky aj všetky iné civilizačné ochorenia – od vysokého krvného tlaku cez vysoký cholesterol až po kardiovaskulárne ochorenia – tak si myslím, že základom predchádzania vzniku týchto ochorení je prevencia. Ide o spomínaný zdravý životný štýl, zdravé stravovanie, dostatočný pohyb. A pokiaľ mám podozrenie, že by sa u mňa mohla vyvinúť cukrovka, napríklad majú všetci moji príbuzní cukrovku alebo mám typické príznaky cukrovky – zvýšenie smädenie, častejšie močenie, únavu či zmeny hmotnosti – je potrebné cielené vyšetrenie. Práve cukrovka sa dá jednoducho zistiť na základe zvýšenej hladiny cukru v krvi.
Radka Rosenbergová