Foto: Tomáš MadejaObavy z koronavírusu plynuli hlavne z neistej prognózy v prípade nákazy. Neexistoval zaručený ukazovateľ, ktorý by vedel predpovedať ťažký priebeh ochorenia či dokonca úmrtie a upozorniť lekárov na pacientov, ktorí budú potrebovať nadmernú opateru. Výskumníci po celom svete sa preto usilovali popísať rizikové faktory ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Jedným z nich sa ukázala byť plazmatická aktivita butyrylcholínesterázy. „Ide o enzým, ktorého fyziologická úloha nie je doposiaľ popísaná a dokonca sú zdraví jedinci, ktorým aktivita tohto enzýmu úplne chýba. Pandémia COVID-19 odhalila, že práve títo jedinci sa vyznačujú zvýšenou citlivosťou na nákazu SARS-CoV-2 a v komunite ľudí bez aktivity tohto enzýmu bol zaznamenaný vysoký výskyt úmrtí,“ vysvetľuje vedúca výskumu Anna Paul Hrabovská z Farmaceutickej fakulty UK.
Slovenská štúdia so 148 hospitalizovanými pacientmi realizovaná od októbra 2021 do mája 2022 odhalila, že pokles plazmatickej aktivity butyrylcholínesterázy sa spája s negatívnou prognózou ochorenia COVID-19, a to aj v prípade prechodného zlepšenia stavu pacienta. Na druhej strane nárast v jej aktivite môže predpovedať zlepšenie zdravotného stavu pacienta. Aktivita enzýmu poskytuje túto cennú informáciu aj bez ohľadu na vek, pohlavie či hmotnosť pacienta.
Enzým, na ktorý sa zameral slovenský tím, však pravdepodobne dokáže povedať oveľa viac. Aktivita butyrylcholínesterázy je aktuálne atraktívnym cieľom vedeckého bádania, pretože nemusí byť prognostickým ukazovateľom iba ochorenia COVID-19. V štúdii nedávno publikovanej v časopise eBioMedicine vydavateľstva Lancet bola aktivita butyrylcholínesterázy označená aj ako možný biomarker syndrómu náhleho úmrtia novorodencov a dojčiat. Rovnako je známe zníženie aktivity tohto enzýmu aj u seniorov a pri rôznych fatálnych chorobách. „Predpokladám, že aktivita butyrylcholínesterázy odzrkadľuje celkový klinický stav organizmu a jeho vývoj, nezávisle od prítomnej patológie,“ uvádza vedkyňa Anna Paul Hrabovská. Plánuje preto uskutočniť štúdiu s pacientmi postihnutými aj inými závažnými patológiami. Spolu so svojim výskumným tímom pracuje na projektoch, ktorých výsledky pomôžu lepšie identifikovať pacientov vyžadujúcich intenzívnejšiu zdravotnú starostlivosť, čo zvýši ich nádej na rýchle zlepšenie zdravotného stavu.
Foto: Tomáš MadejaObavy z koronavírusu plynuli hlavne z neistej prognózy v prípade nákazy. Neexistoval zaručený ukazovateľ, ktorý by vedel predpovedať ťažký priebeh ochorenia či dokonca úmrtie a upozorniť lekárov na pacientov, ktorí budú potrebovať nadmernú opateru. Výskumníci po celom svete sa preto usilovali popísať rizikové faktory ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Jedným z nich sa ukázala byť plazmatická aktivita butyrylcholínesterázy. „Ide o enzým, ktorého fyziologická úloha nie je doposiaľ popísaná a dokonca sú zdraví jedinci, ktorým aktivita tohto enzýmu úplne chýba. Pandémia COVID-19 odhalila, že práve títo jedinci sa vyznačujú zvýšenou citlivosťou na nákazu SARS-CoV-2 a v komunite ľudí bez aktivity tohto enzýmu bol zaznamenaný vysoký výskyt úmrtí,“ vysvetľuje vedúca výskumu Anna Paul Hrabovská z Farmaceutickej fakulty UK.
Slovenská štúdia so 148 hospitalizovanými pacientmi realizovaná od októbra 2021 do mája 2022 odhalila, že pokles plazmatickej aktivity butyrylcholínesterázy sa spája s negatívnou prognózou ochorenia COVID-19, a to aj v prípade prechodného zlepšenia stavu pacienta. Na druhej strane nárast v jej aktivite môže predpovedať zlepšenie zdravotného stavu pacienta. Aktivita enzýmu poskytuje túto cennú informáciu aj bez ohľadu na vek, pohlavie či hmotnosť pacienta.
Enzým, na ktorý sa zameral slovenský tím, však pravdepodobne dokáže povedať oveľa viac. Aktivita butyrylcholínesterázy je aktuálne atraktívnym cieľom vedeckého bádania, pretože nemusí byť prognostickým ukazovateľom iba ochorenia COVID-19. V štúdii nedávno publikovanej v časopise eBioMedicine vydavateľstva Lancet bola aktivita butyrylcholínesterázy označená aj ako možný biomarker syndrómu náhleho úmrtia novorodencov a dojčiat. Rovnako je známe zníženie aktivity tohto enzýmu aj u seniorov a pri rôznych fatálnych chorobách. „Predpokladám, že aktivita butyrylcholínesterázy odzrkadľuje celkový klinický stav organizmu a jeho vývoj, nezávisle od prítomnej patológie,“ uvádza vedkyňa Anna Paul Hrabovská. Plánuje preto uskutočniť štúdiu s pacientmi postihnutými aj inými závažnými patológiami. Spolu so svojim výskumným tímom pracuje na projektoch, ktorých výsledky pomôžu lepšie identifikovať pacientov vyžadujúcich intenzívnejšiu zdravotnú starostlivosť, čo zvýši ich nádej na rýchle zlepšenie zdravotného stavu.