Ilustračná fotografia: Andrea SchottováAsi každý z nás vie, že by sme pri opaľovaní mali používať prípravky s vysokou hodnotou SPF. Viete však, čo SPF vlastne znamená? Ide o index uvádzaný pre UVB žiarenie, jeho hodnota určuje stupeň ochrany pred UVB žiarením. V koži máme pigment, ktorý nám zabezpečuje prirodzenú ochranu voči slnečnému žiareniu. Pri intenzívnom opaľovaní však táto ochrana nestačí a musíme použiť prípravky, ktoré obsahujú účinné ochranné látky.
„Tie delíme na primárne a sekundárne. Primárne UV filtre môžu byť na chemickom alebo fyzikálnom podklade. Prvé sú chemickými zlúčeninami, ktoré dokážu absorbovať energeticky bohaté UV žiarenie a premeniť ho na energeticky chudobnejšie, neškodné. Fyzikálnu ochranu tvoria pigmenty, ktoré neprepúšťajú, ale odrážajú UV lúče ako zrkadlo. Sekundárne ochranné látky sú aktívne, podieľajú sa na odstraňovaní voľných radikálov a iných škodlivých látok, ktoré vznikajú pôsobením UV žiarenia na pokožku,“ vysvetľuje profesorka Mária Šimaljaková.
Ako však zistiť, aký vysoký faktor by sme mali použiť? Musíte sa riadiť typom pokožky, teda či máte svetlú, ktorá sa ľahko spáli alebo tmavšiu, ktorá hneď zhnedne. Ochranný faktor nás informuje o tom, koľko sa môžeme opaľovať bez toho, aby sme sa spálili.
„Podľa pomeru medzi schopnosťou pigmentovať a rizikom spálenia sa, delíme ľudí na 5 fototypov. Prvý typ, svetlý sa skoro nikdy neopáli. Nechránená koža sčervená po 5-10 minútach. Rýchlo sa spáli, preto by mal používať ochranný faktor 50+. Druhým typom je Európan so svetlou pleťou a vlasmi, pehami, modrými, zelenými alebo šedými očami. Opáli sa len mierne a rýchlo sa ošúpe. Nechránená koža sčervená po 10-20 minútach pobytu na slnku, preto by mal použiť ochranný faktor 20-30. Tretím typom je Európan so svetlohnedou pleťou, skoro bez pieh, s hnedými vlasmi a hnedými alebo šedými očami. Nechránená koža sčervenie po 20-30 minútach a postupne zhnedne. Spáli sa zriedka, postačí mu prípravok na opaľovanie s ochranným faktorom 20. Štvrtým typom je stredomorský typ, má hnedú pleť, tmavé vlasy a tmavé oči. Nechránená koža pôsobením UV žiarenia sčervená po 40 minútach. Vždy sa dobre opáli a spáli sa len veľmi výnimočne, preto mu stačí prípravok s ochranným faktorom 12. Posledné dva typy majú silne pigmentovanú kožu, napríklad indiáni a černosi, s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu. Ale aj tmavá koža, ktorá sa skoro nikdy nespáli, má bez dostatočnej ochrany pred UV žiarením riziko rýchlejšieho starnutia a vzniku zhubného nádoru. Týmto typom stačí ochranný faktor 5,“ ozrejmuje odborníčka.
Slnko pomáha proti dermatitíde
Pri opaľovaní by sme dodržiavať niektoré zásady. Každý deň by sme sa mali vyvarovať priamemu slnečnému žiareniu cez poludnie, aj napriek tomu, že sa chránime prípravkami s ochrannými faktormi. Obzvlášť by mali byť chránené deti, ktoré sú UVB žiareniu vystavované 3-krát viac ako dospelí. „Polovicu kumulatívnej dávky UV žiarenia prijmeme do veku 20 rokov. UV expozícia v detstve zvyšuje počet pigmentových znamienok, tým aj riziko vzniku melanómu,“ tvrdí odborníčka.
Obzvlášť by sme sa mali vyvarovať pred priamymi slnečnými lúčmi najmä medzi 11-15. hodinou. Nezabúdajte na pravidelné natieranie sa ochrannými prípravkami počas celého dňa. Opaľovacie krémy s ochrannými faktormi si aplikujte priebežne a samozrejme, nezabúdajte na ochranu hlavy vzdušnými prikrývkami a očí kvalitnými slnečnými okuliarmi. „Každé neúmerné a nevhodné slnenie môže viesť v neskorších rokoch k rôznym nepriaznivým zmenám na koži. Najčastejšie je to tzv. fotostarnutie, predčasné starnutie pokožky v dôsledku nadmerného slnenia. Prejavuje sa zhrubnutím pokožky, tvorbou vrások, nerovnomernou pigmentáciou. Horším následkom je vznik prekanceróz a zhubných nádorov, z ktorých najzhubnejším je malígny melanóm. Výskyt melanómu stúpa práve aj vďaka zvýšenému slneniu,“ varuje doktorka Mária Šimaljaková.
Nadmerné a dlhodobé vystavovanie sa UV žiareniu vedie k fotopoškodeniu kože. Typickým prejavom je drsná, suchá a ošupujúca sa koža. Niekedy môže byť postihnutá časť začervenaná alebo hnedá. „Pri slnení nesmieme zabudnúť, že súčasné užívanie niektorých liekov, môže viesť k výsevu svrbivých vyrážok. Nežiaduce reakcie vznikajú aj pri dotyku s niektorými rastlinami, parfumami a podobne. Slnečné žiarenie provokuje aj niektoré kožné ochorenia u ľudí, ktorí sú naň precitlivení. Sú však kožné choroby, ktoré sa práve vplyvom slnečného žiarenia zlepšujú ako napr. psoriáza, atopická, seboroická dermatitída a iné,“ vysvetľuje odborníčka.
O pokožku by sme sa mali správne starať aj po opaľovaní, preto nesmieme zabúdať na ošetrenie kože. „UV žiarenie poškodzuje kožu a súčasne aktivuje jej prirodzené ochranné mechanizmy. Vplyvom UV žiarenia koža hrubne, pigmentuje, vznikajú kyslíkové radikály, poškodzuje sa DNA a podobne. Prípravky po opaľovaní majú za úlohu nielen kožu opäť hydratovať, zvláčniť, ale aj zmierniť fotochemické poškodenie kože pomocou antioxidantov, enzýmov, ktoré podporujú reparačné procesy DNA. Výsledkom je zmiernenie prejavov fotostarnutia a mutácií buniek, ktoré po rokoch môžu viesť ku vzniku nádorov,“ dodáva profesorka Mária Šimaljaková.
Radka Rosenbergová
Ilustračná fotografia: Andrea SchottováAsi každý z nás vie, že by sme pri opaľovaní mali používať prípravky s vysokou hodnotou SPF. Viete však, čo SPF vlastne znamená? Ide o index uvádzaný pre UVB žiarenie, jeho hodnota určuje stupeň ochrany pred UVB žiarením. V koži máme pigment, ktorý nám zabezpečuje prirodzenú ochranu voči slnečnému žiareniu. Pri intenzívnom opaľovaní však táto ochrana nestačí a musíme použiť prípravky, ktoré obsahujú účinné ochranné látky.
„Tie delíme na primárne a sekundárne. Primárne UV filtre môžu byť na chemickom alebo fyzikálnom podklade. Prvé sú chemickými zlúčeninami, ktoré dokážu absorbovať energeticky bohaté UV žiarenie a premeniť ho na energeticky chudobnejšie, neškodné. Fyzikálnu ochranu tvoria pigmenty, ktoré neprepúšťajú, ale odrážajú UV lúče ako zrkadlo. Sekundárne ochranné látky sú aktívne, podieľajú sa na odstraňovaní voľných radikálov a iných škodlivých látok, ktoré vznikajú pôsobením UV žiarenia na pokožku,“ vysvetľuje profesorka Mária Šimaljaková.
Ako však zistiť, aký vysoký faktor by sme mali použiť? Musíte sa riadiť typom pokožky, teda či máte svetlú, ktorá sa ľahko spáli alebo tmavšiu, ktorá hneď zhnedne. Ochranný faktor nás informuje o tom, koľko sa môžeme opaľovať bez toho, aby sme sa spálili.
„Podľa pomeru medzi schopnosťou pigmentovať a rizikom spálenia sa, delíme ľudí na 5 fototypov. Prvý typ, svetlý sa skoro nikdy neopáli. Nechránená koža sčervená po 5-10 minútach. Rýchlo sa spáli, preto by mal používať ochranný faktor 50+. Druhým typom je Európan so svetlou pleťou a vlasmi, pehami, modrými, zelenými alebo šedými očami. Opáli sa len mierne a rýchlo sa ošúpe. Nechránená koža sčervená po 10-20 minútach pobytu na slnku, preto by mal použiť ochranný faktor 20-30. Tretím typom je Európan so svetlohnedou pleťou, skoro bez pieh, s hnedými vlasmi a hnedými alebo šedými očami. Nechránená koža sčervenie po 20-30 minútach a postupne zhnedne. Spáli sa zriedka, postačí mu prípravok na opaľovanie s ochranným faktorom 20. Štvrtým typom je stredomorský typ, má hnedú pleť, tmavé vlasy a tmavé oči. Nechránená koža pôsobením UV žiarenia sčervená po 40 minútach. Vždy sa dobre opáli a spáli sa len veľmi výnimočne, preto mu stačí prípravok s ochranným faktorom 12. Posledné dva typy majú silne pigmentovanú kožu, napríklad indiáni a černosi, s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu. Ale aj tmavá koža, ktorá sa skoro nikdy nespáli, má bez dostatočnej ochrany pred UV žiarením riziko rýchlejšieho starnutia a vzniku zhubného nádoru. Týmto typom stačí ochranný faktor 5,“ ozrejmuje odborníčka.
Slnko pomáha proti dermatitíde
Pri opaľovaní by sme dodržiavať niektoré zásady. Každý deň by sme sa mali vyvarovať priamemu slnečnému žiareniu cez poludnie, aj napriek tomu, že sa chránime prípravkami s ochrannými faktormi. Obzvlášť by mali byť chránené deti, ktoré sú UVB žiareniu vystavované 3-krát viac ako dospelí. „Polovicu kumulatívnej dávky UV žiarenia prijmeme do veku 20 rokov. UV expozícia v detstve zvyšuje počet pigmentových znamienok, tým aj riziko vzniku melanómu,“ tvrdí odborníčka.
Obzvlášť by sme sa mali vyvarovať pred priamymi slnečnými lúčmi najmä medzi 11-15. hodinou. Nezabúdajte na pravidelné natieranie sa ochrannými prípravkami počas celého dňa. Opaľovacie krémy s ochrannými faktormi si aplikujte priebežne a samozrejme, nezabúdajte na ochranu hlavy vzdušnými prikrývkami a očí kvalitnými slnečnými okuliarmi. „Každé neúmerné a nevhodné slnenie môže viesť v neskorších rokoch k rôznym nepriaznivým zmenám na koži. Najčastejšie je to tzv. fotostarnutie, predčasné starnutie pokožky v dôsledku nadmerného slnenia. Prejavuje sa zhrubnutím pokožky, tvorbou vrások, nerovnomernou pigmentáciou. Horším následkom je vznik prekanceróz a zhubných nádorov, z ktorých najzhubnejším je malígny melanóm. Výskyt melanómu stúpa práve aj vďaka zvýšenému slneniu,“ varuje doktorka Mária Šimaljaková.
Nadmerné a dlhodobé vystavovanie sa UV žiareniu vedie k fotopoškodeniu kože. Typickým prejavom je drsná, suchá a ošupujúca sa koža. Niekedy môže byť postihnutá časť začervenaná alebo hnedá. „Pri slnení nesmieme zabudnúť, že súčasné užívanie niektorých liekov, môže viesť k výsevu svrbivých vyrážok. Nežiaduce reakcie vznikajú aj pri dotyku s niektorými rastlinami, parfumami a podobne. Slnečné žiarenie provokuje aj niektoré kožné ochorenia u ľudí, ktorí sú naň precitlivení. Sú však kožné choroby, ktoré sa práve vplyvom slnečného žiarenia zlepšujú ako napr. psoriáza, atopická, seboroická dermatitída a iné,“ vysvetľuje odborníčka.
O pokožku by sme sa mali správne starať aj po opaľovaní, preto nesmieme zabúdať na ošetrenie kože. „UV žiarenie poškodzuje kožu a súčasne aktivuje jej prirodzené ochranné mechanizmy. Vplyvom UV žiarenia koža hrubne, pigmentuje, vznikajú kyslíkové radikály, poškodzuje sa DNA a podobne. Prípravky po opaľovaní majú za úlohu nielen kožu opäť hydratovať, zvláčniť, ale aj zmierniť fotochemické poškodenie kože pomocou antioxidantov, enzýmov, ktoré podporujú reparačné procesy DNA. Výsledkom je zmiernenie prejavov fotostarnutia a mutácií buniek, ktoré po rokoch môžu viesť ku vzniku nádorov,“ dodáva profesorka Mária Šimaljaková.
Radka Rosenbergová