Zdroj: Stephanie Abramowicz
Nález pochádza z kriedového jantáru zo severného Mjanmarska a má 99 miliónov rokov. Objav, akému niet páru – hlava maličkého dinosaura zachovaná v jantári, obletel svet. Nový živočích dostal meno Oculudentavis khaungraae. Avšak, ako sa neskôr ukázalo, bol to omyl.
„Nešlo o dinosaura, ale o veľmi bizarného jaštera – skupina, kam patria naše jašterice, ale i chameleóny či varany,“ objasňuje chybu Andrej Čerňanský, evolučný biológ a paleontológ z UK. „Bez pochýb sa podobá na maličkého dinosaura – má veľké oči, dlhú preorbitálnu oblasť, čeľuste plné špicatých zubov a krátku klenutú mozgovňu,“ dodáva.
Autori pôvodného článku v Nature urobili zásadné chyby. Na fylogenetickú analýzu, ktorá skúma príbuzenské vzťahy druhov v rámci evolučných línií, použili maticu zahŕňajúcu iba dinosaury a vtáky. Tie, ako dnes už vieme, tvoria jednu líniu medzi dinosaurami. A tak sa na chvíľu stal malý jašter dinosaurom.
Článok však nakoniec časopis Nature stiahol pre pochybnosti, na ktoré upozornil medzinárodný tím vrátane Andreja Čerňanského. Tento tím pod vedením Juana Dazu zo Štátnej univerzity Sama Houstona v Texase a Susany Evansovej z Londýnskej univerzity včera vydal revíziu pôvodného nálezu a opis nového nálezu tohto živočícha. Najmä však dokazuje, že nejde v žiadnom prípade o dinosaura, ale o jaštera zo skupiny šupinaté plazy.
Prvý nález pozostával len z hlavy, zatiaľ čo nový nález mal okrem hlavy zachovanú aj časť tela s lopatkovým pletencom. Ten je okrem iného typický práve pre jaštery, a nie dinosaury. Nový nález má tiež na nose výrazný dohora sa dvíhajúci pozdĺžny hrebeň. To však môže znamenať variáciu pre samcov. Navyše, ak bol výraznejšie sfarbený, mohol slúžiť na komunikáciu. Líši sa však aj inými detailmi, preto dostal nové druhové pomenovanie Oculudentavis naga. Živil sa pravdepodobne drobnou korisťou.
Mjanmarsko, kde sa nálezy našli, je dnes síce súčasťou Ázie, kedysi však tvorilo izolovaný ostrov. Rástli tu araukáriové vlhké lesy a zo stromov vytekalo veľké množstvo živice, ktorá plynutím času skamenela na jantár. Práve vďaka tomu dnes môžeme skúmať prehistorické dávno stratené tvory, ktorých nedotknuté telá živica uchovala po milióny rokov.
Zdroj: Stephanie Abramowicz
Nález pochádza z kriedového jantáru zo severného Mjanmarska a má 99 miliónov rokov. Objav, akému niet páru – hlava maličkého dinosaura zachovaná v jantári, obletel svet. Nový živočích dostal meno Oculudentavis khaungraae. Avšak, ako sa neskôr ukázalo, bol to omyl.
„Nešlo o dinosaura, ale o veľmi bizarného jaštera – skupina, kam patria naše jašterice, ale i chameleóny či varany,“ objasňuje chybu Andrej Čerňanský, evolučný biológ a paleontológ z UK. „Bez pochýb sa podobá na maličkého dinosaura – má veľké oči, dlhú preorbitálnu oblasť, čeľuste plné špicatých zubov a krátku klenutú mozgovňu,“ dodáva.
Autori pôvodného článku v Nature urobili zásadné chyby. Na fylogenetickú analýzu, ktorá skúma príbuzenské vzťahy druhov v rámci evolučných línií, použili maticu zahŕňajúcu iba dinosaury a vtáky. Tie, ako dnes už vieme, tvoria jednu líniu medzi dinosaurami. A tak sa na chvíľu stal malý jašter dinosaurom.
Článok však nakoniec časopis Nature stiahol pre pochybnosti, na ktoré upozornil medzinárodný tím vrátane Andreja Čerňanského. Tento tím pod vedením Juana Dazu zo Štátnej univerzity Sama Houstona v Texase a Susany Evansovej z Londýnskej univerzity včera vydal revíziu pôvodného nálezu a opis nového nálezu tohto živočícha. Najmä však dokazuje, že nejde v žiadnom prípade o dinosaura, ale o jaštera zo skupiny šupinaté plazy.
Prvý nález pozostával len z hlavy, zatiaľ čo nový nález mal okrem hlavy zachovanú aj časť tela s lopatkovým pletencom. Ten je okrem iného typický práve pre jaštery, a nie dinosaury. Nový nález má tiež na nose výrazný dohora sa dvíhajúci pozdĺžny hrebeň. To však môže znamenať variáciu pre samcov. Navyše, ak bol výraznejšie sfarbený, mohol slúžiť na komunikáciu. Líši sa však aj inými detailmi, preto dostal nové druhové pomenovanie Oculudentavis naga. Živil sa pravdepodobne drobnou korisťou.
Mjanmarsko, kde sa nálezy našli, je dnes síce súčasťou Ázie, kedysi však tvorilo izolovaný ostrov. Rástli tu araukáriové vlhké lesy a zo stromov vytekalo veľké množstvo živice, ktorá plynutím času skamenela na jantár. Práve vďaka tomu dnes môžeme skúmať prehistorické dávno stratené tvory, ktorých nedotknuté telá živica uchovala po milióny rokov.