Ak predstavitelia krajín považujú energetickú situáciu za problematickú, budú sa snažiť presunúť kompetencie na úroveň EÚ, aby sa táto postarala o ich energetickú bezpečnosť. „Z tohto vyplýva, že aj také členské štáty, ktoré majú pomerne dobrú infraštruktúru, sa môžu snažiť o presun kompetencií v oblasti energetiky na EÚ, pokiaľ ich zástupcovia pochybujú o schopnosti úspešne zaistiť energetickú bezpečnosť,“ hovorí Matúš Mišík z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK. Analýza ukázala, že práve toto je príklad Slovenska, zatiaľ čo rakúski predstavitelia považujú svoju krajinu za schopnú vyrovnať sa so všetkými otázkami energetickej bezpečnosti, a preto nemajú záujem o ďalší presun kompetencií na európsku úroveň. Česká republika sa nachádza medzi týmito dvoma pólmi, a tak presadzuje limitovanú integráciu v oblasti energetickej bezpečnosti. „Tento argument je dôležitý aj pre budúci vývoj energetickej infraštruktúry – ani nové plynovody totiž nemusia automaticky viesť k zmene postoja členských krajín voči energetickej bezpečnosti, pokiaľ sa zároveň nezmení aj vnímanie energetickej situácie danej krajiny zo strany jej zástupcov,“ zdôrazňuje politológ UK.
„Výskum rozvoja spolupráce v oblasti európskej energetickej bezpečnosti treba vnímať aj v kontexte priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Verím, že v súvislosti s víziou jednotnej Energetickej únie jeho výsledky tiež prispejú k dosiahnutiu nášho predsedníckeho cieľa bezpečnej a čistej energie za dostupné ceny pre spotrebiteľov,“ uviedol rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.
Práca, ktorej výsledky boli publikované v prestížnom časopise Energy, je výsledkom niekoľkoročného úsilia a rozsiahleho výskumu, ktorý sa venoval energetickej bezpečnosti troch krajín strednej Európy – Slovenska, Českej republiky a Rakúska. Zakladá sa na niekoľkých desiatkach rozhovorov s predstaviteľmi týchto krajín na domácej úrovni, ale aj v rámci európskych inštitúcií. Práca je tiež ukážkou zapojenia slovenského výskumu do vrcholnej akademickej diskusie o energetickej bezpečnosti.
Výskum bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (grant APVV-0484-10) a Filozofickou fakultou UK (grant FG06/2016).