Ben Feringa sa špecializuje na molekulárne nanotechnológie. V roku 2016 získal Nobelovu cenu za chémiu spolu s prof. Jean-Pierrom Sauvagom a Sirom J. Fraserom Stoddartom „za dizajn a syntézu molekulových strojov“. Ocenenie bolo za prácu v oblasti návrhu štruktúry a syntézy molekúl s riadenými pohybmi, ktoré dokážu plniť určité úlohy, keď im je dodaná energia, a za vývoj tzv. molekulárnych strojov.
Pôvodne sa venoval najmä asymetrickej syntéze, kde rozvinul efektívne katalytické prístupy založené najmä na použití chirálnych fosforamiditových ligandov (najúčinnejší z nich je dnes nazývaný Feringov ligand) v kovmi katalyzovaných reakciách. Feringa rozpracoval v tejto oblasti predovšetkým meďou-katalyzované adície a substitúcie. V 90. rokoch sa začal intenzívnejšie zaujímať o fotochémiu a odtiaľ viedla už priama cesta ku konštrukcii prvého molekulárneho rotora. Nakoniec sa mu podarilo vyvinúť tzv. „molekulárne auto“ riadené elektrickými impulzmi.
Doposiaľ publikoval viac ako 830 publikácií; mnohé z nich v najprestížnejších vedeckých časopisoch. Je tiež držiteľom 30 patentov. Originalita a význam jeho vedeckého dopadu je však najlepšie dokumentovaná citačným ohlasom jeho prác. Vedecké práce prof. Feringu boli citované viac ako 50 000-krát a jeho h-index 112 je tiež dôkazom mimoriadneho vedeckého prínosu.
K jeho spolupracovníkom patrí tiež skupina prof. Radovana Šebestu z Univerzity Komenského. Veľmi rád popularizuje chemické vedy svojimi prednáškami na holandských stredných školách.
Podujatie v Aule UK dňa 9. septembra 2019 bude simultánne tlmočené z angličtiny do slovenčiny a naopak.
Ben Feringa sa špecializuje na molekulárne nanotechnológie. V roku 2016 získal Nobelovu cenu za chémiu spolu s prof. Jean-Pierrom Sauvagom a Sirom J. Fraserom Stoddartom „za dizajn a syntézu molekulových strojov“. Ocenenie bolo za prácu v oblasti návrhu štruktúry a syntézy molekúl s riadenými pohybmi, ktoré dokážu plniť určité úlohy, keď im je dodaná energia, a za vývoj tzv. molekulárnych strojov.
Pôvodne sa venoval najmä asymetrickej syntéze, kde rozvinul efektívne katalytické prístupy založené najmä na použití chirálnych fosforamiditových ligandov (najúčinnejší z nich je dnes nazývaný Feringov ligand) v kovmi katalyzovaných reakciách. Feringa rozpracoval v tejto oblasti predovšetkým meďou-katalyzované adície a substitúcie. V 90. rokoch sa začal intenzívnejšie zaujímať o fotochémiu a odtiaľ viedla už priama cesta ku konštrukcii prvého molekulárneho rotora. Nakoniec sa mu podarilo vyvinúť tzv. „molekulárne auto“ riadené elektrickými impulzmi.
Doposiaľ publikoval viac ako 830 publikácií; mnohé z nich v najprestížnejších vedeckých časopisoch. Je tiež držiteľom 30 patentov. Originalita a význam jeho vedeckého dopadu je však najlepšie dokumentovaná citačným ohlasom jeho prác. Vedecké práce prof. Feringu boli citované viac ako 50 000-krát a jeho h-index 112 je tiež dôkazom mimoriadneho vedeckého prínosu.
K jeho spolupracovníkom patrí tiež skupina prof. Radovana Šebestu z Univerzity Komenského. Veľmi rád popularizuje chemické vedy svojimi prednáškami na holandských stredných školách.
Podujatie v Aule UK dňa 9. septembra 2019 bude simultánne tlmočené z angličtiny do slovenčiny a naopak.