
Profesor Martin Slobodník Nečakaná správa o odchode Martina Slobodníka zo dňa 14. apríla 2019 vyvolala šok, zdesenie a hlboký zármutok. Každým dňom si stále väčšmi uvedomujeme, ako nám chýba, pretože prof. Slobodník mal veľký dar nadchnúť ľudí pre spoločnú vec a stmeliť ich do jedného celku. A my sme nemlčali a zišli sme sa, aby sme nahlas vzdali česť jednému z najvzácnejších členov akademickej obce, ale i jednému priateľskému, ľudskému a skromnému človeku so šibalským, no najmä inteligentným úsmevom na tvári. Pietnemu zhromaždeniu sa prihovoril rektor UK Marek Števček, ktorý spomínal nielen na detstvo strávené s Martinom, ako ho volal, medzi záhoráckymi vysokými borovicami, ale i na súčasné pracovné stretnutia, jeho názory a myšlienky otvorenej akademickej obce, ktoré mali a majú celospoločenský význam. „Táto univerzita a celá akademická obec nesmie byť ticho, keď sa rozhoduje o budúcnosti tohto štátu,“ zdôrazňoval prof. Slobodník a jeho myšlienky ďalej šíri aj náš súčasný rektor. „Dnešná spomienka nás stavia pred bolestnú skutočnosť, že nás opustil človek v najlepších rokoch, v plnej sile, s vynikajúcou perspektívou, so skvelými plánmi do budúcnosti. Navyše odišla osobnosť výnimočných kvalít a hodnotovo premyslených rozhodnutí,“ povedal novozvolený dekan FiF UK Marián Zouhar, ktorý navyše podčiarkol výnimočnosť profesora Slobodníka na univerzitnej pôde, ale i v širšom medzinárodnom kontexte. Profesionálne aktivity a zásluhy zosnulého priblížila jeho dlhoročná kolegyňa z katedry východoázijských štúdií profesorka Jana Benická, ktorá spolu s Martinom Slobodníkom patrila k prvej generácii slovenských sinológov, ktorí mohli tento odbor študovať na Slovensku. „Jedným z dôvodov, prečo si Martin vybral tento odbor, bol fakt, že oproti vtedajšiemu socialistickému Československu panoval vo vtedajšej Číne pomerne liberálny režim. Sloboda, humanizmus, ľudské práva a slušne spravovaná spoločnosť boli jeho celoživotným krédom a poslaním,“ uviedla. Vedecky sa venoval primárne dejinám Číny, čínsko-tibetským vzťahom, náboženstvám v Číne, ale jeho bádateľský záujem bol oveľa širší – zaoberal sa aj aktuálnym vývojom ČĽR, ako i čínskou a tibetskou literatúrou, ktorú prekladal. „Slovenská tibetológia a sinológia stráca svoj veľký klenot, kolegovia a študenti strácajú múdreho a rozvážneho učiteľa s neodmysliteľným úsmevom,“ dodala. V mene študentov a doktorandov vystúpila Monika Filipová, ktorá prišla v bielom, čínskej farbe smútku. Ako povedala, pre študentov nebol profesorom, ktorého práca sa končí hodnotením v indexe, radil im v kariére, motivoval ich, podporoval ich iniciatívy, vnímal ich schopnosti a dával podnety, ako ich využiť. „Bol to najmúdrejší a najskromnejší človek, akého som mala česť spoznať. Jeho smrť je stratou nielen pre nás všetkých, ktorí sme ho poznali, uznávali a mali radi; ale aj pre našu krajinu, už tak skúpu na skutočné osobnosti; pre akademickú obec, často spochybňovanú pre kvalitu; a občiansku spoločnosť, tak veľmi potrebujúcu odvážnych ľudí s integritou,“ dodala na záver. Prof. Martin Slobodník sa narodil v roku 1970 v Bratislave. V rokoch 1988 – 1994 absolvoval štúdium čínskeho jazyka a kultúry na FiF UK. Počas štúdia absolvoval študijný pobyt na Pekinskej univerzite v ČĽR (1991 – 1993). V rokoch 1996 – 1998 študoval ako štipendista DAAD tibetský jazyk a kultúru na univerzite v Bonne a v rokoch 1998 – 2003 absolvoval doktorandské štúdium v odbore všeobecné dejiny na Ústave orientalistiky SAV. V roku 2000 nastúpil na Katedru východoázijských štúdií FiF UK ako odborný asistent, v roku 2007 sa habilitoval v odbore všeobecné dejiny a v roku 2016 bol menovaný za profesora v odbore orientálne jazyky a kultúry. V roku 2005 absolvoval ako štipendista Humboldtovej nadácie výskumný pobyt na univerzite v Bonne. V rokoch 2007 – 2013 zastával funkciu vedúceho Katedry východoázijských štúdií FiF UK a od roku 2013 do februára 2019 pôsobil ako prodekan FiF UK pre rozvoj fakulty a informačné technológie (v r. 2017 do jeho agendy pribudli aj medzinárodné vzťahy). Od 1. februára 2019 bol vo funkcii dekana FiF UK.